MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

KAPITOLA 24

„Ideme domov," povedala Charlotte s Caroline.

„Prečo?" spýtala som sa jej.

„Lebo som sa rozišla s Teom.. Podvádza ma." Ja som nadvihla obočie.

„Vážne? A nezačala si ho podvádzať prvá ty?" Ona sa len pozrela do zeme. Schmatla svoje veci a s Chrisom išli domov.

„Prečo ideš aj ty?" spýtala som sa ho.

„Lebo je tu nuda.. Však sa vidíme na intráku," povedal a ja som zostala smutná.

„No dobre.. Ale budeš mi chýbať." Objala som ho.

„Aj ty mne... Tia úsmev.. Máš tu predsa Filipa a on bude tiež potom smutný." Ja som sa usmiala a on ma pohladkal po líci. „Takto ti to pristane," pošepkal mi do ucha. „Držte sa tu!" S Filipom si podali len ruky a odišli. Filip ma objal okolo boka a spolu sme sledovali ako odchádzali. Zostali sme tam len ja s Filipom, Kaja s Dannym a Teo s Clairou.

„Poďme sa zabaviť!" skríkla Kaja a všetci sme ju nasledovali. S Filipom sme trochu zaostávali.

„Čo ti povedal?" Chytila som ho za ruku.

„Kto? Chris? Len to, že nám dvom to pristane." Trochu som zaklamala... Večer sme sa zabávali pri miestnych a ráno som mala strašnú opicu.

„Volá ti otec," povedal Filip, keď som sa prebudila.

„Áno oci?" Zodvihla som rozospatá telefón, ktorý nepríjemne vyzváňal.

„Tia, zlatíčko.. Mama je v nemocnici." Ja som sa rýchlo posadila.

„Č-čo sa jej stalo?" spýtala som sa ho vydesene. Filip na mňa pozeral s otázkou v očiach.

„Skolabovala v práci a teraz je v kóme.. Ja.. Len som chcel, aby si to vedela." Ja som zložila. A v očiach som cítila slzy.

„Tia, čo sa deje?" spýtal sa ma Filip.

„Mama skolabovala a je v kóme." Objal ma a vložil mi malý bozk do vlasov.

„Ideme za ňou?" spýtal sa a ja som súhlasila. Pobalila som sa. Filip vtrhol Teovi a Claire do stanu. Absolútne mu neprekrážalo, že sa tam bozkávali.

„Filip, čo tu dopekla robiš?" skríkol na ňho Teo, ktorého som počula až do nášho stanu..

„My ideme s Tiou domov. S jej mamou je zle." Claira sa hneď postavila a hneď ma objala.

„Čo sa deje?"
„Je v kóme." Vyšlo zo mňa a stiekla mi slza po líci. Ona mi ju zotrela a pevne ma objala.

„Všetko bude v poriadku.. Uvidíš." Ja som prikývla s hlavou.

„Musíme už ísť," povedal Filip a chytil ma za ruku. Rozlúčili sme sa.
Sadli sme si do auta. Ja som pozerala von oknom, nič som nevnímala. Filip si hmkal pesničku.. Keď sme prišli do nemocnice, tak otec nás už čakal.
Vyrozprával mi, čo sa stalo s mamou a ja som si muselanutne sadnúť. Nebola som pripravená prijať všetky informácie.

***
S Filipom som ležala na posteli v mojej izbe. Nemohla som prestať myslieť na mamu. Je tam niekde sama a ja tu s Filipom. Tak rada, by som ju objala a povedala ako ju strašne ľúbim. Nepriala by som to nikomu to, čo sa mojej mame stalo. Ani ona si to nezaslúži...

„Stále rozmýšľaš nad mamou?" spýtal sa Filip a krúžil mi s prstom po chrbte.

„Áno.. Nechcem, aby zomrela.. Je to predsa moja mama a ja nechcem." Schúlila som sa k nemu.

„Ja viem láska." Pozrela som sa na neho a pobozkala ho. Milovala som ho, keď mi raz za čas povedal láska. Mala som pocit, že som len jeho. Vedel ma rozosmiať a upokojiť, keď som mala strach. „Inač.. Ešte som ti neodplatil tie cucfleky." Ukázal na krk a ja som si dala dole šál.

„Vážne?" Pozrela som sa na ňho a on sa len usmial.

„Poď sem ty moja cucfleková baba." Mala som od neho dosť cucflekov ako on odomňa, a preto si ich zakrývam šálom. Veď otec by ho asi zabil. A ešte dobre je, že nevie, že už nie som panna, lebo by mu odrezal malého kamaráta...

Keď som bola tínedžerka, tak som si myslela, že to bude po prvýkrát hrozne, ale naopak.. Bolo to úžasne.

„Tia!" skríkol na mňa otec. Dala som si šál a vybehla som na chodbu.

„Áno?"

„Mama sa prebrala. Pred chvíľou mi volali z nemocnice" Ja som silno objala Filipa, ktorý stál na dverách a pobozkala som ho. Rýchlo som sa obliekla a vyrazili sme za ňou. Našla som rýchlo doktora.

„Číslo izby 150," povedal a ja som utekala na horné poschodie. Ani som chlapov nečakala. Pomaly som otvorila dvere a moja mama sa otočila.

„Ahoj," pozdravila som ju, vysmiata od ucha kuchu. Bola som nesmierne šťastná, že je späť..

„Ahoj," zašepkala. Prišla som k nej a chytila som ju za ruku.

„Chýbala si mi mami. Veľmi si mi chýbala.. Nechcem ťa stratiť. Si ako moja kamoška, ktorá ma pochopi vždy.. Ľúbim ťa." Pobozkala som ju na líce.

„Tia aj ja ťa veľmi ľúbim. A kde je otec?" spýtala sa šeptom, pretože nemohla rozprávať. Otvorili sa dvere a chlapi sa tam zjavili. Ja som sa len usmiala.
„Ahoj láska," povedal otec mame a dal jej bozk. Filip ma objal zo zadu a ja som mu chytila ruku.

„Vy dve moje hrdličky," povedala mama a ja som sa na Filipa usmiala. Tie cucfleky už mu nebolo vidno. „Ľúbim vás," povedala.

„Aj my teba mami." Usmiali sa na nás.

„Ako ste sa mali na dovolenke?"

„Super," odpovedal Filip.