MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

KAPITOLA 16

Celé prázdniny som nevidela Filipa. Ani sa neozval. Bolo mi strašne za nim smutno. Keď na Silvestra zavolal bola som úplne šťastná.

„Ahoj Filip. Si v poriadku? Chýbaš mi." Rýchlo som ho zasypala otázkami. On sa len zasmial. Tak ma to zahrialo pri srdci. Jeho úsmev mi celý ten čas chýbal.

„Mojko malé jasné, že som v poriadku. Aj ty mi chýbaš. Prepáč, že som s tebou nemohol hovoriť pred týždňom, ale otčim.." Dopekla! Zase sa ten hajzel musi miešať do všetkého.

„A prečo si sa mi, teda, neozval celý týždeň?" On si len povdzychol.

Stalo sa niečo vážne? Sakra hovor!

„Musel som niečo vybavovať. Prepáč mi to.. Vážne ma to mrzí." Moje myšlienky už boli také, že niekde leži mrtvý.

„Ako sa má mamka?" spýtala som sa ho.

„Odkedy sme sa odsťahovali, tak nepije."

„A kde ste?"

„U kamoša na byte. Je to len dočasne." Jeho mama už nepije. Bola som rada, že sa pozbierala.

„Zas si sa vlámal do jeho bytu?" On sa len zasmial.

„Neboj sa. Už mám kľúče.. Ale nie robim si srandu. Bol som sa spýtať, však som slušný človek."
Ja som sa len zasmiala. Volali sme spolu asi do druhej poobede. Ani som nevedela, že to bolo až tak dlho. „Musim končiť. Pa," povedal a zložil.

Išla som dole k mame.

„Taak.. Ako sa má?" Ja som sa na ňu usmiala.

„Je v pohode." Okolo desiatej niekto nám zazvonil na dvere. Mama išla otvoriť. Nepočula som nikoho, tak sa asi rozprávali vonku. Zrazu mi niekto zakryl oči. Keď som ich dala dole a otočila som sa.. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Rýchlo som ho pevne objala.

„Čo tu ty robíš?" spýtala som sa ho.

„Chýbala si mi.. A no nechcel som, aby si oslavovala nový rok sama."

Božee ja ho milujeem.

Keby tu nebol otec tak ho pobozkám.

„Ďakujem," povedala som potichu.

„Toto je moja mama." Nevyzerala až tak strašne ako mi ju opisoval. S jeho mamou som si dobre rozumela. Išli sme všetci vonku k obecnemu ohňostroji, aby sme oslavili nový rok spoločne. Bolo to v našej obci zvykom..
„3,2,1.. Šťastný nový rok," zakričal niekto.
My sme sa s Filipom na seba pozreli a pobozkali sme sa.

„Milujem ťa," povedal mi.

„Aj ja teba prcko." Usmiala som sa a znovu sme sa bozkávali. Naši rodičia len na nás pozerali. Len moja mama vedela, že sme spolu.. „Som rada, že si prišiel." Objal ma okolo pliec.

Chvíľu sme spoločne pozerali na ohňostroj, no akonáhle skončil, tak sme sa pobrali domov. Rodičia tam zostali, lebo si s priateľmi želali šťastný nový rok.

Ležali sme spolu s Filipom na posteli v mojej izbe. Dotýkali sme sa prstami.

„Od čoho máš tie modriny?" spýtala som sa ho a prešla som mu po nich.

„Tia, musime to rozoberať?" Pozrela som sa na ňho.

„Ten hajzel?" spýtala som sa ho.

„Nie.. Jeho kamaráti." Zosmutnel. Ja som sa k nemu viac pritúlila.

„To nemyslíš vážne... A pre toto som nechcela, aby si išiel k nemu. Vedela som, že sa niečo stane." Hladkal ma po chrbte.

„Tia prosím neboj sa o mňa. Prežil som."

„A čo keď nabudúce neprežiješ? Čo potom? Čo bude tvoja mamina robiť?" On sa len pousmial.

„Prežije," povedal ľahostajne.

***
Zišli sme dole k rodinke. Filipova mamina a jasné, že aj s Filipom ostali u nás dokonca prázdnin. Naši nemali nič proti. Filip bol s mojim ocinom v obývačke a riešili niečo. Ja, moja mamina, Filipova mamina a moja sestra sme debatovali v kuchyni.

„Teta a aký bol Filip, keď bol malý?" Ona sa len zasmiala.

„Veľmi živé dieťa. To má asi po otcovi. Všetko rád objavoval a rád sa kamarátil. Nerobil rozdieli medzi tým a tým. Vedel sa prispôsobiť." Fúha.. Tak to sa asi veľmi nezmenil.

„Podľa mňa je taký aj teraz. Prispôsobi sa v každej situácii. A Claira mi hovorila, že odkedy sa rozišiel s Chloe, tak sa úplne zmenil."

„Chloe? Ona ho zmenila sama. Zaľúbil sa do nej srdcom. To bola jeho prvá skutočná láska.. Keď mi povedal, že mu dala košom, tak ma to mrzelo, pretože je to môj jediný syn. Ja nechcem, aby sa mu niečo stalo. Neprežila by som to.." Nevyzerala na to, aby klamala. Bola úplne normálna mama, ktorá sa boji o svojho syna.

„Nechcem sa do toho miešať, ale prečo ho nechal jeho otčim zmlátiť?" spýtala som sa jej. Nedúfala som, že mi dá na to odpoveď.

„Vieš.. Začalo to tým, že jeho otca postrelili a zomrel. Ja som sa vtedy zrútila, pretože som to nečakala. Mala som depky, ale keď som si našla chlapa, tak som si nemyslela, že nebude až taký hajzel. Lenže po čase sa vykľulo z milého človeka najväčšia špina, ktorá chce každého podraziť. Od začiatku ho nenávidel. A preto sa mu teraz pomstil. Keď nebol doma, tak si vylieval zlosť na mne, a keď prišiel teraz.. Tak.. Ja už neviem čo mám robiť." Objala som ju, lebo to potrebovala.

„Si veľmi milé dievča. Buďte spolu šťastný." Usmiala sa.