MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

KAPITOLA 30

Dnes mi zavolala Biba, jedná moja spolužiačka zo strednej, či by som neišla na jej oslavu v piatok. Vraj to má byť mega oslava. Takže to zvažujem. Pýtala som sa Filipa, či by nechcel ísť. Lenže on pôjde všade tam, kde pôjdem aj ja.. Takže to mám vyriešene. Cez víkend by sme potom prespali u našich..

„Ideme na tú mega párty?" spýtala som sa ho.

„Jasné.." Usmial sa na mňa.

Napisala som Bibe, že prídeme.. Však čo? Aspoň sa trochu zabavíme a odreagujeme pred skúškami...

V piatok bola oslava o siedmej, takže sme ešte stíhali ísť pozrieť našich.

„Jee ahojte. No čo vy tu?" spýtala sa mama a pozvala nás dnu.

„Ideme k Bibe na oslavu, tak sme sa zastavili," povedala som.

Za tú hodinku, čo sme tam boli, tak sme stihli vypiť čaj, porozprávať sa čo máme nové.. Aj o tom, že si Filip na všetko spomenul...

Pomaly sme kráčali ruka v ruke ku Bibe. Mala voľný byt, tak nás všetkých tam pozvala.

„Ahojtee." Privítala nás medzi dverami. „A ktože je ten chalan?" spýtala sa Biba.

„Biba to je Filip môj priateľ a Filip toto je Biba moja spolužiačka zo strednej." Usmiala som sa na ňu.

Takže ich zoznamovanie mám z krku, len teraz prežiť túto noc...

Biba naliala dievčatám víno, ale ktoré chceli tak pili aj vodku. A jasné, že chlapci tvrdý alkohol. Zoznámila som sa s jedným Kubom.. Bol celkom fájn parťák. Z každou babou sa bavil, takže super. Okolo pol noci sa to nejako zvrtlo. Všade hučala hudba. Vyšla som von, lenže ani to nepomáhalo.

„Tia? Čo sa deje?" Pribehol za mnou Kubo, keď videl, že som išla preč. Filip sa tam zabával hoci som ja jeho frajerka.. Tak by mal byť pri mne ne?

„Nič, nič.." Povedala som a šla naspäť. Chytila som pohárik do ruky.
„Na zdravie!" skríkla som a všetci si odpili. Cítila som sa už lepšie. Zabávali sme sa až do rána.

***

Filip

Celý víkend bolo Tii zle. Veď prečo jej nebolo zle len v sobotu po oslave, ale je jej zle aj celú nedeľu?

„Zlatik? Choď si pospať trochu," povedal som jej.

Videl som na nej, že je úplne vyčerpaná.. Asi s tym alkoholom trošku viac prehnala. Ona si ľahla a ja som ju zakryl s perinou. Dal som jej bozk na čelo a poprial dobrú noc. Chvíľku som pri nej pobudol, a tak som išiel dole k jej rodičom.

„Zaspala?" spýtala sa jej mama.

„Áno.. Neviem, čo pila, že jej je až dva dni zle." Pozrel som sa pred seba.

„To je len opica.. Ona nie je zvyknutá na mega párty," povedal pre zmenu jej otec. To som si myslel aj ja, ale čo ak je jej naozaj zle? Čo keď mi tu niekde zomrie alebo skolabuje? Je len po malých čiastkách, lebo keď zje niečo viac, tak grcá...

Čo sa tu s ňou deje?

Zbalil som jej aj moje veci do kufra. Ona ešte spala a ja som ju nechcel vyrušovať....

„Láska moja, vstavaj. Treba nám ísť už na intrák," povedal som jej. Ona sa rýchlo postavila. Pretrela si tvár.

„Koľko som spala?" spýtala sa.

„Dosť." Chytila sa za hlavu a behala po izbe dokým niečo nenašla.

„Si nás pobalil?" Ja som sa usmial a postavil som sa k nej.

„Áno láska.. Všetko som stihol. Nemusiš nič robiť len nasadnúť do auta a váš sluha vás odvezie na intrák." Ona sa usmiala a objala ma.

„Ty si môj princ Filip." Pobozkala ma. Ja som si ju objal okolo pása a moje ruky automaticky putovali na jej zadok. „Prepáč." Priložila si ruku na ústa a utekala na wecko. Čo sa to s ňou deje? Spýtal som sa samého seba...

Išiel som za ňou. Stál som oprety o dvere a pozoroval som ju. Nechcem, aby ona trpela.. Chcem, aby som grcal ja a ona by bola úžasná a šťasná zároveň...

Mysliš? Určite by nebola šťasná, bola by smutná, pretože ty by si trpel a grcal za ňu...

„Tiaa." Pozrela sa na mňa až mi to podlomilo kolená. V jej očiach som videl ako sa trápi. Hneď som si k nej kľakol. Ona ma silno objala. „Budem tu s tebou vždy." Chytila ma za ruku.

„Asi som niečo zle zjedla.. To sa stava," povedala a oprela sa o stenu. Pobozkal som ju na čelo.

„Donesiem ti vodu."