MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

Kapitola 1

TIA

,,Pobalená?" spýtala sa ma mama, keď som zišla po schodoch dole do obývačky.

Chystala som sa na internát, ktorý som mala päťdesiat kilometrov od domu.

Na vysokej kole som študovala psychológiu. Bavilo ma rozoberať všetko do podrobná, no najviac som sa tešila na prácu s deťmi.

,,Áno. Dúfam, že mám všetko." Usmiala som sa na ňu a objala som ju.

Domov som chodievala väčinou dva až trikrát za mesiac. Cez týžden som mala prevažne prednášky a víkend som trávila s Kajou, kamoškou zo strednej.

***

,,Jeee.. Kajii ahooj." Zatiahla som a silno som ju objala.

Nevideli sme sa takmer dva mesiace. Boli vianoce a ona ich strávila u svojich starých rodičov ako každý rok.

,,Tiaaa moja." Bola som taka šťastná, že ju vidím.

Začal sa nám ďalší semester, plní učenia, prednášok a skúšok. Výška nebola až taká zlá ako som si myslela. Neľutovala som, že som tam nakoniec išla, pretože zo štyroch rokoch na gymnáziu by som nemala nič. Akurát by ma prijali ako servírku v miestnom bare, kde si zarábam popri škole.

Odniesli sme si kufor na intrák a zašli na kávu. Všetko sme si vyrozprávali. Čo má nové ona a aj ja. Povedala som jej o tom Filipovi. No neskôr sme prišli na izbu, pretoe sa stmievalo.

Do izby nám vtrhli chalani na mol opití. Medzi nimi bol aj Filip.

,,Vypadnite!" zajačala na nich Kaja. Lenže ani jeden neposlúchol. Začali tam na mňa jačať.

,,Ty si taká k*rva. Neviem ako som sa s tebou mohol baviť a povedať o sebe niečo viac. Si čistá socka, s ktorou by som nechcel nikdy chodiť," povedal Filip. Ja som si myslela, že je iný.

,,Tak neviem prečo si sa so mnou bavil. Mohol si sa na mne dobre baviť s Oliverom. Kto ti kázal ísť za mnou?"

Pri odchádzaní z izby som Filipa buchla s plecom a nemala som v pláne sa ospravedlňovať. Prišla som na moje miesto, ktoré bolo pri okne. Nebolo síce ďaleko od mojej izby, no zato bolo z neho krásny výhľad na rozsvietené mesto.

,,Si v poriadku?" spýtala sa Kaja.

,,Áno, som. Len potrebujem by trochu sama." Utrela som si slzy a ďalej pozorovala hviezdy.

,,Je to idiot ako každý. Neber si to tak. Viem, že to máš ťažké, ale neprestupuj na inú školu. Aspoň kvôli mne." Ona tu mala veľa kamošiek a chalani sa o ňu bili, tak prečo stráca čas so mnou?

Mala som v pláne, že by som prestúpila na inú výšku alebo by som ju vôbec nedokončila. Lene Kaja ma vždy presvedčila, aby som nad tým ani neuvažovala.

Chce má tu iba kvôli tomu, aby nebola sama na izbe? Alebo, aby sa mala s kým porozpráva?

Nie raz som si kládla takéto otázky.

,,Len kvôli tebe tu ostanem." Objala som ju.

,,No poď ideme spať, lebo zajtra nevstaneme." Ja som sa usmiala a ila som s ňou na izbu.

***

Sedela som na matike a nedávala som pozor. To robí asi každý, ale ja len občas. A tentokrát som musela myslieť na včerajok. Prečo som vôbec šla na túto školu? Čo ma tu donútilo ísť?

Aha už viem. Bola to Kaja.

Prosíkala, aby som išla s ňou. Lenže teraz si pripadám akoby som tu vôbec nezapadala. Kaja ma frajera, ale venuje sa mi, keď mám nejaký problém. Bože ja mám vždy problémy.

,,Tia, máte nejaký problém?" Prebrala som sa z myšlienok, keď ma oslovila profesorka, akonáhle si všimla, že som myšlienkami inde.

,,Ehm.. Ani nie."

Matiku som mala vždy s Filipom odkedy priiel na nau kolu.

Na výku priiel len teraz, pretoe ako mi povedal: ,,Chcem, aby zo mòa nieèo bolo. Nie len automechanik, ktorý zarobí minimum."

Poobede som ila na izbu. Najprv som sa zvalila do postele, ale po čase som la do sprchy. Keď som vychádzala zo sprchy, tak niekto vtrhol do izby. Ja som si silnejie pridrala uterák.

,,Si idiot?" spýtala som sa ho.

,,Sorry. Kaja tu nie je?" Poobzeral si dôkladne izbu.

,,Očividne asi nie," mykla som iba plecom a poobzerala som sa v zrkadle. ,,Keď niečo od nej potrebuješ, tak jej zavolaj," povedala som.

Prekrútil s očami a odišiel.

,,To bol trapas," zasmiala som sa na sebe.

Obliekla som si na seba voľné tepláky a tielko. Pobrala som sa teda do učenia.