MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

KAPITOLA 27

Prázdniny ubehli rýchlo a je na čase ísť do školy. Filip sa mi ponúkol, či ma môže odviesť do školy, lebo sme bývali vtom istom meste a kebyže tu má prísť Kaja, tak jej to trvá minimálne dve hodiny a busom by som nedošla ani do zajtra. Bola som rada, že si na mňa Filip spomenul...

Rozlúčila som sa s rodičmi, lebo ma už čakal Filip pred domom.

„Prepáč Tia.." Pozrela som sa na neho.

„Za čo?" spýtala som sa.

„Za všetko. Pred nehodou som bol asi lepši že?"

„Aj hej.. Ale ja som si už zvykla." Milovala som ho stále hoci bol ku mne zlý. Rozprávala som mu o nás aký sme boli pár. Čo sme spolu zažili, lebo to chcel vedieť.

„Takže sme boli asi super pár, že?" Usmial sa na mňa a ja som bola šťastná. Myslela som sa, že sa toho už nedočkám. Ja som súhlasila. „Počkať.. Keď si dobre pamätám dala si mi aj druhú šancu ne?" Ja som sa zasmiala.

„Hej.. A pamätáš, keď sme boli na dovolenke. To bolo teraz cez prázdniny a ja som ti zrobila cucfleky.. Ty si vyšiel zo stanu a ja som sa začala smiať. Ty si sa ma spýtal, že prečo sa smejem. Ja som ti podala telefón, pozrel si sa na mňa a chcel si ma zabiť." Ja som sa zasmiala.

„Viem si to predstaviť, ale nepamätám si to." Usmial sa.

„Ináč si celkom super baba." Ja som sa určite musela červenať. On sa na mňa usmial a mňa zahrialo pri srdci. Bola som šťastná. Zastavil pred intrákom. Vystúpili sme a ja som mu išla ukázať izbu. Vošla som do našej izby a zvalila som sa na posteľ. Bola som najšťastnejšia, keď som mohla byť aspoň chvíľu sním a rozprávať sa...

Prvý deň školy. Dobre sme si oddýchli a teraz makať. Zabudnúť na minulosť a venovať sa prítomnosti. Cez školu som sa s Filipom nestretávala a poobede len niekedy. Trochu si ma pamätal, ale len to, čo som mu hovorila. Trápilo ma to a dosť, ale nechcela som sa dostať znova do depresii.

„Ahojte." Vtrhol do našej izby... Filip. Kto asi nevie klopať?

„Ty si sa vôbec nezmenil," povedala Kaja. On sa len zasmial. Ja som si pozerala nejaké učivo do školy a ich dvoch som nevnímala.

„Tia?" Prisadol si ku mne Filip a zatvoril mi knihu.

„Si idiot?" spýtala som sa ho.

„Veď aj tak ma máš rada." Pritúlil sa ku mne a rýchlo schmatol moju knihu a utekal.

„Ja ťa zabijem!" skríkla som na neho.

S Filipom sme sa vždy provokovali.

Bože, ja ho raz isto zabijem!

Zobral mi môjho macíka.

„Filip, si ako malé decko!" skríkla som na ňho cez celú chodbu. On sa len zaškeril a vošiel do jeho izby. Zašla som za nim. A chcela svojho macíka späť. Nastavila som ruku, aby mi ho vrátil.

„Tiaa.. Veď trochu sa uvoľni a zabav sa," povedal.

„Tá autonehoda ti neprospela," skonštatovala som.

„A vieš, čo je najlepšie?" spýtal sa. Ja som pokrútila hlavou.
„Keď sme išli na intrák, tak sa mi vrátila pamäť. Spomenul som si na tie krásne chvíle s tebou. A dobre viem, že keď nebudem ja pri tebe alebo ten macík, tak nezaspíš.. Takže si ho musíš dostať sama."

Bola som prekvapená. Jemu sa vrátila pamäť. Bola som taká šťastná, ale nasralo ma aj to, že mi to nepovedal a ja som si myslela, že nič nevie. Objala som ho.

„Chýbal si mi.. Ten nový Filip bol nejakým spôsobom horši." Pobozkal ma na čelo a ja som toho využila a zobrala som si môjho macíka. „Ha.. Mám ho." Teraz som sa na ňho vyškerila ja a utekala som kade ľahšie.

„Tia stoj!" Zakričal na mňa a snažil sa ma chytiť. Ja som sa mu schovala za roh a čakala som, či ma nájde. „Tia?" Neodpovedala som mu, lenže ja hlúpa som sa začala smiať a on ma našiel. „Mám ťa!" skríkol a ja som sa snažila mu újsť, lenže on ma chytil za trup a otočil si ma.

„Ty si blázon." Skonštatovala som a zasmiala sa.

„Tvoj?" spýtal sa vážne.

„A chceš byť môj?" Chvíľku rozmýšľal. Oprel si čelo o to moje.

„Áno chcem," odpovedal. Ja som sa usmiala a pozerala som mu do oči.

„Budeš len môj."

„A ty budeš môj macik." Usmial sa a približoval sa perami k tym mojim.

„Tia, Filip poďte tu rýchlo," zakričal na nás Danny. My sme rýchlo utekali. Riaditeľ vyhlásil, že si máme dávať pozor na svoje veci, lebo sa u nás kradne a máme svoje izby zamikať, keď ideme preč. Najlepšie na tom bolo, že sa do našej izby nikto nevlámal, keď sme tam neboli. Lebo kľúče mám ja a Kaja a ešte aj zastúpca, no on sa ku nám nevláme. Takže, keď niekomu zmizli veci, tak nemal zamknutú izbu. Stála som pri Filipovi a on na chytil za ruku. Len mne povedal, že sa mu vrátila pamäť. Ostatní si mysleli, že ešte nie. Takže to bola trošku výhoda pre nás dvoch.

***

„Tia, na dnes večer si nerob žiadne plány," povedal Filip, keď vtrhol k nám opäť do izby.
„Prečo?"

„Niekde ťa zoberiem.. Nejak pekne sa obleč."

Čo ma chce pozvať na rande?

Je pravda, že od tej nehody sme spolu nikde neboli a nedali sme si ani bozk, ale na čo sa náhliť? Ale ja by som ho tak chcela veľmi objať.. Než som sa stihla spamätať, tak Filip bol už preč. Takže je šesť hodín večer a predpokladám, že o siedmej niekde vyrazíme, ale kde? A čo si mám obliecť? Sakra! Poprosila som Kaju, či mi nepomôže. Ona mi vybrala tričko a na to taký pekný svetrík, ktorý som dostala od nej.. Biele rifle a tenisky.

„Na vetrovku si dáš ten šál." Pekne ma namaľovala, ale nie až moc. Chcela som vyzerať dobre.

Niekto zaklopal a tam stál Filip s kyticou ruží.. Bol dobre naladený. Čierne tričko, ktoré obtiahlo jeho svaly a modré rifle, ktoré na ňom vyzerali skvelé.

„Wau Tia. Si nádherná," povedal a podal mi ruže.

„Ďakujem." Nasadli sme do auta a vyrazili sme.

„Kam ideme?" spýtala som sa ho.

„Je to tu kúsok... Ale dnes vyzeráš naozaj krásne." Usmial sa a položil si ruku na moje stehno. Ja som bola napätá. Nevedela som kam ideme. Mala som strach.. Čo keď je nejaký úchyl a chce len sex? Pane bože Tia! Sex snim si už mala.. A čo ti to vôbec napadá? Je úplne normálny. Je to starý Filip, ktorý ťa miluje. Zastali sme pred nejakou chatou. Osvetľovali ju len svetlá z auta... Vyzerala byť útulne. Filip zasvietil svetlá vo vnútri a ja som si to prezerala.

„Vieš čo Tia?" Chytil ma za ruky.

„Hm?" spýtala som sa ho.

„Milujem ťa a nikdy som neprestal. Milujem ťa, aj keď to niekedy nevyzerá.. Hlavne, keď som sa prebral z kómy. Ale teraz som pochopil, že bez teba nemôžem žiť. Si moje všetko.. A Chris mi hovoril, že keď som bol v kóme, tak si bola pri mne každý deň.. Je to pravda?" Ja som si vydýchla a sklonila som hlavu. On mi ju s prstami podvihol naspäť, aby som sa mu pozerala do oči.

„Je to pravda. Nemohla som uveriť, že sa už nezobudiš. Chcela som ťa prebudiť ako ruženu v rozprávke, lenže ty si na bozky nereagoval. Ja ťa milujem celým mojím srdcom a dala by som za teba aj život, keby to inak nešlo," povedala som. On sa usmial.

„Tvoj život nie! Nikdy by som ti to nedovolil. To ja tebe by som dal ten svoj."