MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

Kapitola 8

TIA

S Filipom sme náš vzťah, teda skôr hru tajili. Stretávali sme sa normálne.

Cestou do školy som išla s Kajou, potom sme mali spolu niektoré prednášky.

Filip na prednáškach, zvyčajne sedel s Chrisom a ja s Clairou. Bolo to takto okey, lebo som ho nechcela mať vždy pri sebe, aj keď niekedy mi hrozne chýbal.

Raz večer sme sa vybrali s Kajou ísť sa prevetrať. Vošli sme do baru.

„Tak, čo si dáš?" Skríkla, pretože cez ten hluk nebolo nič počuť.

„Nič."

Ona len pokrútila hlavou a objednala vodku.

„A do dna!" skríkla a ja som na ňu pozerala ako vypila pohárik vodky. ,,Ideš?" Ukázala na parket.

Chvíľku som rozmýšľala, ale keď ona bola už na ceste, tak som skríkla:„Počkaj!"

Vypila som obsah pohára na ex a utekala za ňou.

Tancovali sme a pili. Zrazu sa pri mne zjavil nejaký starší chalan. Začal mi nalievať a ja som pila. Vyzeral na tridsať.

Mal oblečené čierne obyčajné tričko, ktoré mu veľmi dobre rysovalo svaly v oblasti hrudníka. A jeho zarastená brada ma k nemu neskutočne priťahovala.

Tancovala som sním niekoľkokrát.

„Prepáč.."

Prišlo mi nevoľno a utekala som smerom k východu.

Chladný vzduch ma ovial, no cítila som sa už lepšie. Vracanie ma prešlo, ale hlave sa mi neskutočne krútilo.

To bude asi z toho alkoholu.

Oprela som sa o studený múr.

„Tak tu si," povedal Záhadný muž.

Pristúpil bližšie ku mne a začal ma bozkávať. Neprotestovala som, lebo vtom momente som si to ani neuvedomovala.

Rukami zablúdil pod moju bľúzku a chytil si moje prsia do rúk. Avšak, bozkávať sme sa neprestali. Prešiel mi po stehne, ale ja som nič necítila. Bola som natoľko opitá, že mi to bolo fuk čo robím a ským. Priťahoval ma a tým sa všetko vyriešilo.

„Hej!" Skríkol niekto, no nevšímala som si toho. Záhadný muž sa odo mňa odtrhol a až vtedy som uvidela kto kričal.

Filip podišiel bližšie k nám a Záhadnemu vrazil do tváre. Skončil na zemi.

„Prisahám, že ak sa jej ešte raz, čo i len dotkneš, tú hubu ti rozbijem," povedal naštvato.

„Doriti," zanadávala som si.

Zošmykla som sa popri stene. V sekunde som bola triezva a neznášala som sa za to.

Okolo nás sa vytvoril kruh. Teda presnejšie okolo Filipa a toho Záhadného muža.

„Poď..vraz mu ešte," niekto vykríkol a ľudia vzájomne hulákali.

„Filip,rozbi mu tú hubu. Máš na to." Tentokrát skríkol niekto, kto Filipa veľmi dobre poznal.

V hlave sa mi ozývali hlasy. Veľa hlasov a k tomu ešte tá bolesť...

Pozbierala som sa zo zeme a nabrala rovnováhu.

Fajn..Stojím. Musím to zvládnuť!

Prepchala som sa davom ľudí a postavila som sa pred Filipa.

„Dosť!"

Vztýčila som ruku pred seba.

„Už by stačilo," povedala som a podlamali sa mi kolená. Skončila som na zemi. Alkohol mal nado mnou moc.

Zvíťazil.

„Tia," oslovil ma Filip.

Počula som ho, ale nevládala som mu odpovedať. Moje zmysly nefungovali a cítila som sa ako v tranze.

„Tia, zobuď sa. Prosím."

Dav ľudí sa pomaly rozpúšťal a moje zmysly pomaly začali opäť fungovať. Zhlboka som sa nadýchla. Nado mnou sa skláňal Filip s vystrašeným pohľadom.

„Ďakujem, Bože, ďakujem!" Vykríkol tak silno, že mi praskáli ušné bubienky. Silno ma objal.

„Je mi zle," skonštatovala som. Usmial sa a podal mi minerálku.

Podopretá o Filipa som tackala smerom k autu. Odviezol ma na intrák, lebo som to už nezvládala. Opatrne ma uložil na posteľ. Bol po celý čas milý. Páčilo sa mi to ako sa o mňa staral. Mohla som to využiť častejšie. Vravela som si v duchu.

Filip sa zvalil na Kajinu posteľ a pozeral na mňa ako bojujem s rozopínanim gombikov na bľúzke. Nedalo sa to. Gombíky sú smrť, hlavne keď má človek vypité. Chalan na posteli, pukal od smiechu.

„Nerehoc sa a radšej mi stým pomôž," okríkla som ho.

„Tiušká, len sa vyzlieč sama. Ja sa na teba budem rád pozerať," zasmial sa. Neznášala som ho. Zvráštila som čelo a pozrela na neho. Toto si u mňa pokašľal.

Nechala som gombíky na svojom mieste a vyzliekla som si bľúzku cez hlavu.Nepodarilo sa mi to, však, na prvý pokus, ale neskôr som ju s hrdosťou odhodila na koniec izby, spolu s nohavicami.

***

Zobudila som sa na niečí smiech. Prichádzal z kúpeľne. Usadila som sa na posteľ, no v hlave sa mi zakrútilo. Pridržala som si ju a nakoniec bolesť ustúpila.

„Boha, už viac nebudem piť. Čo mi to len napadlo?"

„A večer už budeš s fľašou v ruke sedieť." Vysmieval saFilip.

Prišla som ku kúpeľni, kde som zbadala Kaju ako objímala záchodovu misu a Filipa. On stál opretý o dvere.

„Si idiot!" Nadávala mu. „Ja sa alkoholu už viac nedotknem."

„Čo sa tu, do pekla, deje?" Spýtala som sa.

„Kaja sa sťažuje na alkohol. Myslí si, že jej to spravil náročky," smial sa ďalej.

Pravdu povediac, ani mne nebolo nejak extra dobre, ale bolo vidieť, že ona to naozaj prehnala. Filip sa prestal smiať, až som sa naneho pozrela prečo. Pozeral na mňa ako na zjavenie. Mala som nasebe iba športovú podprsenku a leginy. Žeby preto?

Videla som ako sa mu rozžiarili oči. Bol neskutočne zlatý.

„Ehm.. O chvíľu prídem," povedal. Prešiel okolo mňa a stratil sa v chodbe. Chvíľu ho nebolo, no potom prišiel vysmiaty.

Vložil do pohára nejakú tabletu a zalial ju vodou. „Dievčatá, toto vypite obidve. Bude vám lepšie."

„Čo to je?" Spýtala som sa zvedavo.

„Vyprošťovák. Spomenul som si, že ho stále nosím zo sebou. Pomôže vám." Kaja ho vypila na ex. Napodobnila som ju.