MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

KAPITOLA 32

Ranné nevoľnosti pomaly ustúpovali. To bolo v pohode, ale to, že som si nevedela zvyknúť, že v mojom tele rastie nejaké dieťa.

Pane bože v mojom tele rastie dieťa. Wau.

Pozerala som sa na seba v zrkadle a videla som tam, že mi trošku podrastlo bruško. Niekto vošiel do izby a ja som hneď dala dole tričko.

„Mali by sme to povedať rodičom," povedal Filip za mojim chrbtom a chytil mi bruško. Pozrela som sa do zeme a Filip ma pobozkal na krk. „Deje sa niečo láska?" spýtal sa.

„Mama ma zabije.. A otec ti odsekne toho malého kamoša." On sa zasmial a znovu ma pobozkal.

„Vieš, čo bude na tom pekné, keď mi odsekne môjho malého kamoša?" Otočila som sa na ňho a pozerala som sa mu do oči. „Aj keď mi odsekne malého kamoša, tak stále budeme mať malé dieťa, ktoré sme spodili len my. Bude to naše malé a nikdy ho nikomu nedáme... Ale mali by to vedieť rodičia." Usmial sa na mňa.

„Pôjdeme ich pozrieť cez víkend?" spýtala som sa. Srdce mi bilo o život, keď som vedela, že im to mám povedať. On súhlasil.

„Ako sa má mala Emma?" spýtal sa a pohladil mi brucho.

„Emma?" On sa usmial.

„Áno, malá Emma." Optrel si jeho pery o tie moje a zaborila som sa do vášnivého bozku.

„Ani nevieš, že čo to bude a ty tomu malému už vymýšľaš meno." Zasmiala som sa do bozku.

„Bude to dievčatko.. Ja to viem.. A teraz Emma alebo Ella?" spýtal sa a ja som sa zaborila do myšlienok.

„Ella."

Jednotlivé som odpovedala, lebo Ella sa volala moja sestra, ktorá zomrela hneď, keď sa narodila. Pre mamu to bolo veľmi ťažké a ja som mohla mať asi tak dva roky. Nika sa narodila až neskôr. Hovorili sme jej o Elle veľa. Mama sa s otcom veľmi tešila, ale stalo sa to.. Nikto to už nevráti späť.

„Dobre.. Tak malá Ellka. Bude to naše malé bábo." Chytil ma za ruku.

„A keď to bude chlapec? Ako sa bude volať?" spýtala som sa zvedavo.

„Jack," odpovedali sme naraz a potom sme sa zasmiali...

Týždeň ubehol ako voda a ja som sa tešila ako malá, keď sme išli v piatok ku našim. Ja som si v aute len vydýchla.

„Si v poriadku?" spýtal sa opatrne.

„Len sa bojím, čo mi.. Vlastne nám povie na toto mama." Chytila som ho za ruku, ktorú mal položenú na riadiacej páke a jemne som ju stisla...

„Mami, oci.. Musíme vám niečo povedať." Začala som.
Mám im povedať, že som tehotná a som s Filipom veľmi šťastná a necháme si ho?

„Áno zlatíčka?" spýtala sa.

„Budete starými rodičmi.. Som tehotná" Chytil ma Filip za ruku. Rodičia na mňa zo začiatku len pozerali, akoby videli zjavenie, ale potom prišla ku mne mama a objala ma.

„Gratulujem dcérenka. Nikdy som nedúfala, že dieťa budeš mať tak skoro.. Nechceš ísť na potrat, že nie?" Ja som sa usmiala. Nemyslela som, že mama to zoberie úplne v pohode.. Ale trápil ma otcov výraz. Bol smutný, ale miestami sa aj usmial. Nečakal, že jeho prvá dcéra bude mať malé bábo.

„Teta, ja sa o Tiu a o Ellu postarám," povedal Filip a dal mi malý bozk na líce.

„Vy už viete, čo to bude?" spýtala sa mama s prekvapením. My sme sa s Filipom zasmiali.

„Nieee.. Len Filip si myslí, že to bude dievča."

„Ja to viem Tia." Otec sa len pousmial.

Čo ho tak serie? To, že som tehotná alebo to, že sme si dávali pozor, len sa to nejako pokazilo? Sakra otec!

„A máte už aj meno? Ella? Po Ellke?"

Mama sa rožiarila. Bola nesmierne šťastná. Takú šťastnú som ju v živote nevidela.

„Áno.. Chceli sme niečo také krásne.. A mysleli sme, že keď som nemohla mať sestru Ellu, tak chcem mať dcéru." Objala som mamu a sadla som si k nej. Otec sa na Filipa pozrel vražedným pohľadom. Bála som sa ho, lebo od otca som nevedela, čo čakať.

„A keď to bude chlapec?" spýtala sa.

„Jack," odpovedala som s Filipom zas naraz. „Ale mala by som ísť ku gynekológovi." Zamrmlala som si popod nos.

„Mám ísť s tebou?" spýtala sa mama.

„Nie, nie.. Ďakujem." Dala som jej bozk na líce.

Bavili sme sa o tom, prečo by sme dali práve chlapcovi meno Jack. To kvôli tomu, že Filipova mama sa volá Jamie a moja Annie, a tak sme hľadali také meno, aby sa to tak hodilo. A.. Našli sme. Je to pekné meno.. Ale dokopy ešte nič nevieme. Musim ísť k lekárovi, aby mi to tehotenstvo potvrdil... Ale ja sa tak tešim.. Hoci na jednej strane, keď prerušim školu, tak nemôžem byť na intráku, tak asi pôjdeme k rodičom.. Sama neviem. Rozprávali sme sa tuším aj do jednej v noci. Na druhy deň som zavolala Bibu na kávu, aby sme niečo pokecali, lebo chcem aj niekde vypadnúť. Proste, keď sme v škole, tak tam je veľké mesto.

Filip
Tiin otec si myslel, že jeho dcéra bude panna do tridsiatky. Na to mal okamžite zabudnúť, keď vedel, že sme spolu. Ja by som Tii ani Elle neublížil. Nikdy! Takže na čo stresuje?

„Dúfam, že už máš nejaký plán do budúcnosti. Napríklad bývanie.." Prelomil ticho medzi nami.

„Pán Roger o naše bývanie nemusíte mať starosti. Mám po otcovi nejaké prachy, takže kúpim nejaký byt a bude... A ja si vašu dcéru aj vezmem. Len ak mi to dovolíte." Zdvôraznil som.

Chcel som mať "požehnanie" od otca, aby som si Tiu mohol vziať za svoju ženu. Milujem ju to bude preto. On sa usmial.

„Som rád, že takto myslíš dopredu. Za ten čas, čo ste spolu som si myslel, že ti ide len o jedno.. Ale pochopil som, že ju naozaj miluješ a nevzdáš sa jej ani neviem keby čo bolo.. Či sa mýlim?" Tak toto som od neho fakt nečakal.

„Milujem ju a za žiadnu inú ju nevymením. Je iná.. Proste taká dokonalá... Chcem tým povedať, že ste ju dobre vychovali. Poznám baby, ktoré rozťahujú nohy pri každej príležitosti, ale Tia nie je taká, a preto ju milujem." Usmial som sa na neho, aby pochopil to, čo som vyslovil.

„Tak to som rád, že s ňou to myslíš vážne." Tia sa vrátila z prechádzky a ja som ju pevne stisol v náruči.

„Ako si sa mala?" spýtal som sa jej.

„Fúha.. Parádne. Išla som s Bibou do kaviarne a tam sme stretli jej kamošky, tak sme sa zakecali." Išli sme hore do izby. Ja som sa zvalil na posteľ a Tia sa prezliekla do voľnejšieho. Ľahla si ku mne.

„Zlato?" Oslovila ma.

„Áno?"

„Rozmýšľala som o našej budúcnosti.. A o tom, že kde budeme bývať.. Mohli by sme napríklad bývať u tvojej mami. Lebo tu sa nepomestíme všetci."

Ja mám pre ňu lepšie bývanie.. Nie pri mojej mame, kde sa budeme tlačiť v dvojizbovom byte. Chcem niečo krajšie a útulnejšie. Dom.. Kde by sa cítila Tia s Ellou dobre.

„Zatiaľ bývame na intráku a potom sa uvidí."

Nahol som sa nad ňou a bozkával som ju. Nemal som v pláne jej všetko vytárať. Bolo to pre ňu prekvapenie. Tak nežne a pomaly ako vždy. Dúfam, že aj keď budeme mať malé, tak nebudeme zabúdať na naše bláznovstvá a objatia, ktoré zahrejú pri srdci. Na naše intímne chvíle.

„Milujem ťa Tia.. A milujem aj to naše malé. Našu malú Ellu." Ona sa usmiala do bozku a ja som ju začal bozkávať po brušku, aby Ella cítila našu lásku.