KAPITOLA 20

1 0 0
                                    


{Claira}

Pred týždňom...

Prečo sa nemôže Filip s Tiou udobriť? Ja sa nemienin rozprávať len s jedným, keď som napriklad pri Tii alebo pri Filipovi. Veď boli taký pekný pár.

„Filip, vysvetli si to s Tiou. To ti na nej už ani nezáleži? Čo by si ty robil na jej mieste? Ona pomaly stráca nádej, že sa spamätáš a urobiš prvý krok." Objal ma.

„Vieš, čo je najhoršie? Že ja neviem ako ďalej. Milujem ju, ale ona už nemiluje mňa. Neviem ako jej to mám ešte dokázať. A záleži mi na nej." Nadvihla som obočie.

„Vážne? Tia mi hovorila niečo iné.. Tak sa spamätaj a choď za ňou.. A keď k nej už nič necítiš, tak bude najlepšie, keď sa jej budeš vyhýbať." Odišla som, lebo Filip podľa mňa ju už neľúbi.

{Filip}
Súčasnosť...

Išiel som ku babám na izbu.

„Čauté." Vtrhol som. Bola tam iba Kaja.

„Ahoj." Usmiala sa na mňa. „Ako?" spýtala sa ma.

„Zle.. Nevieš, kde je Tia?" Prišla a objala ma.

„Má ešte prednášku.. O pol hodiny je tu.. Potrebuješ niečo od nej?" Vtedy som dostal super nápad.

„Ehm.. Už nič. Rád som ťa videl." Išiel som do kvetinárstva, kúpiť jej nejaký kvietok a utekal som do školy. Čakal som pred učebňou, dokým nezazvonilo. Všetci vyšli a Tia si odkladala veci. Počkal som ju na chodbe.

„Dobrý deň mladá slečna." Pozdravil som ju. „Urobili by ste si na mňa čas?" spýtal som sa.

„Čo chceš Filip?" Podal som jej ružu.

„To je pre teba.. A chcem to všetko napraviť." Usmiala sa.

„Ale to neide.."

„Prečo to neide?" Nechápavo som sa opýtal.

„Pretože idem s Chrisom na kávu.."

Dopekla Chris!

„S Chrisom si vždy! Tak prosim dnes buď so mnou." Spravil som na ňu psie oči. Ona si povzdychla.

„Tak ja zavolám Chrisovi." Vytočila Chrisove číslo.

„Môžem?" Zobral som jej telefon a vysvetlil Chrisovi, že dnes Tia nemôže ísť...

Zašli sme na naše obľubené miesto.

„Tia, prepáč mi všetko. Bol som hlúpy. Mrzí ma, že som to urobil. Ja som o tom ani nevedel." Položil som si ruku na tú jej.

„Necháme to všetko tak? Zabudnime a buďeme kamoši," povedala a mňa to až zahrialo pri srdci.

Objal som ju a zašepkal: „Ďakujem Tia.."

Vyšla mi malá slzička. Ona mi ju zotrela. Spadol mi obrovský kameň zo srdca.

„Si úžasná," povedal som a ona sa začala červenať. Na nej to vyzeralo zlato. Chýbalo mi to. Chýbala mi ona celá.

MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon