MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

KAPITOLA 29

Bola som s Chrisom, Luou, Clairou a Filipom na ich izbe. Plánovali sme piatok. Filipovi niekto volal, tak to išiel zdvihnúť. Najlepšie bolo, že o nás nikto nevedel. Nevedeli, že sme opäť spolu, lebo oni vedeli len to, že Filip stratil pamäť. No a Filip to vedel dobre uhrať...

„Tia.. Požičiaš mi zošit z matiky?" spýtal sa Filip, keď prišiel.

„Jasné." Išla som snim na izbu.

Keď som otvorila dvere, tak som zbadala veľkého maca. Mal asi dva metre, bol ružovej farby a bol opretý o stôl. Pozrela som sa na Fillipa a on stal na chodbe a usmial sa. Na macovi bola obálka s mojim menom. Opatrne som ju otvorila a tam bolo napísané: "MILUJEM ŤA!" Mala som tušenie, kto mi ho sem strčil. Rýchlo som objala Filipa.

„Aj ja teba milujem." Pobozkala som ho.

„Ako vieš, že je to odo mňa?" spýtal sa.

„Lebo len ty si taký blázon." Zasmiala som sa.

„Taak.. Stratila si svojho macíka a chcel som ti dať iného. Lenže takého akého si mala, tak nemali.. Tak som si pomyslel, že ten ťa prekvapí," povedal skromne.

„Zlatíčko moje, ten je nádherný. Ďakujem láska." Objala som ho a zavolala som ho dnu. No predsa nebude stáť na chodbe. Papierik s obálkou som si položila na poličku a maca som položila na posteľ. „Tu bude mať svoje miesto." Zvalila som sa na ňho. Filip sa pousmial.

„Láska?" Pozrel na mňa.

„Áno?" spýtala som sa. „Čo sa deje?" On si len povzdychol a ja som sa k nemu postavila.

„Myslel som si, že sa ti nebude páčiť." Prišla som k nemu bližšie a chytila som ho za ruky.

„Koľkokrát ti to mám povedať, že je nádherný? Je nádherný preto, lebo som ho dostala od svojej lásky.. Nie od nejakého chalana, ku ktorému nič necítim. Teba milujem a som rada, že si si spomenul na môjho zosnulého maca." On sa zasmial.

„Tak.. Poď ku mne," povedala som mu a ľahli sme si spoločne na maca.

„Je hebký," povedal Filip.

„Je úžasný." Usmiala som sa a pritulila som sa k Filipovi, ale niečo tu nesedelo. Privoňala som si k macovi a zasmiala sa. „Ty si idiot." Znovu som sa zasmiala a on nechápavym pohľadom na mňa pozeral. „Ten maco vonia ako ty." On sa usmial a pritúlil sa ku mne.

„To som chcel dosiahnúť." Usmial sa do bozku. Pritiahol si ma bližšie až sa moje telo dotýkalo toho jeho.

***

„Ak budem tehotná, tak si ma nepraj! Mal si si dávať pozor."

Počula som krik z vedľajšej izby. Pretrela som si oči a pritúlila som sa k Filipovi. Ostal na noc u mňa, pretože Kaja na izbe túto noc nebola, a tak som nechcela byť sama. „Zas sa hádajú," zamrmlala som si a Filip to počul, tak sa ku mne pritúlil ešte bližšie.

„Mysliš si, že Claira bude tehotná?" spýtal sa ma. Ja som sa zasmiala.

„Ja si ju neviem predstaviť ako mamu. Veď má len dvadsať.. Proste si neviem nikoho predstaviť, aby mal v dvadsiatich rokov decko." Optrel si jeho pery o tie moje.

„Ani ty si nevieš predstaviť?" spýtal sa.

Sakra! Čo mu mám povedať? Urazi sa, keď mu poviem pravdu?

Chytila som ho za ruku.

„Láska.. Ja ti nechcem klamať, ale teraz si to neviem predstaviť ani na sebe.. Neviem, čo by som robila s dieťaťom.." On sa usmial.

„Veď ani ja si neviem predstaviť mať teraz dieťa. Je zlaté mať bábo, ale chcem dokončiť výšku."

„Ty by si ju v pohode dokončiť.. Lenže ja by som sa jej musela vzdať," povedala som.

„Bez teba by som ju nedokončil.. Však ja teraz nevydržim bez teba ani na prednáške.. Čo bude potom?" spýtal sa. Niekto zaklopal.

„Sakra!" Zanadávala som si.

Veď tu uvidia Filipa. Ehm.. Pobrala som sa otvoriť.

„Ježiš Tia.. Ďakujem, že si tu." Objala ma Claira.

„Zlatíčko, poď ďalej.. Čo sa stalo?" Filip sa rýchlo presunul na Kajinu posteľ a robil sa, že spi.

„Čo tu robi?" spýtala sa po tichu.

„Vysvetlim potom.. Čo sa stalo?" Sadli sme si na posteľ.

„Teo si nedával pozor a ja sa bojím, že som vtom.. Vieš aký mám strach?" spýtala sa. Objala som ju.

„Claira, viem.. A preto pôjdeme kúpiť test, okej? Uvidime, či si vtom alebo nie." Filip sa ponaťahoval a posadil sa.

„Dobré ránko," povedal. My sme mu odzdravili..

Claira sa išla prezliecť a ja tiež.

„Kde sme to skončili?" spýtala som sa Filipa a sadla som si na neho obkročmo. On sa usmial a ja som si optrela pery o tie jeho a začala som ho bozkávať.

„Nemala by si už ísť?" spýtal sa.

„Ty ma vyháňaš?" Založila som si ruky na prsia.

„Láska, jasné, že nie.." Usmial sa a pritiahol si ma k sebe bližšie. Znovu sme sa bozkávali. Rukou som schádzala dole po jeho hrudi.

***
S Clairou sme zašli do lekárne kúpiť tehotenský test.

„Ja nechcem, aby som bola tehotná.. Však chápeš? Chodim na výšku pol roka a kvôli nejakému decku všetko zruším?" Ja som sa na ňu pozrela.

„Možno nebudeš.. Veď to ešte ani nevieš, tak nepaníkar. Hlavne kľud Claira.. A keby niečo som tu vždy pri tebe." Usmiala sa a objala som ju.

Prišli sme na intrák. Claira si urobila ten test. Čakali sme dokým sa to potvrdí.

„Keď budem vtom, tak Tea zabijem. Prisahám, že ho zabijem." Vyhražovala sa mu. Ešte dobre, že nebol pri nás, lebo by bol asi mrtví.

„Už to je?" spýtala som sa.

„Pozri." Ukázala mi ten test a na ňom boli dve paličky..

A čo to znamená?

„Tia, prečo?" Nariekala.. Ja som ju len objala. „Ja ho zabijem." Skríkla a utekala ku chalanom. Ja som ju nestihla zastaviť. Vtrhla ku nim s plačom. „Ty si taký idiot!!! Prečo si si nedával pozor? Čo mám stým deckom, dopekla teraz robiť?" Teo ju objal.

On podľa mňa chce to dieťa.

„Claira, prosím.. Nechajme si ho.. Prosiim." Utrel jej slzu. Prišla som k Filipovi a chytila som ho za ruku. Claira sa na mňa usmiala.

„Zatiaľ nepôjdem na potrat.. Ale.. Môžeme ho dať aj na adopciu." Teo sa nahneval. Vidieť ich dvoch.. Tak taký vzťah by chcel mať asi každý.. Milovali sa, tak moc, že ani nemuseli hovoriť, že sú šťastní, pretože to na nich každý videl.

„Láska, žiadna adopcia," povedal Teo.

„Popremýšľame." Usmiala som sa na Filipa a on ma pobozkal na čelo.

„Sú krásny, že?" spýtal sa Filip. Ja som prikývla s hlavou.

„Ale my sme krajší." Zaškerila som sa na ňho.

„Áno." Pobozkali sme sa a oni sa len zasmiali.

„A že nie ste spolu.. Vy klamári," povedal Teo a objal ma. Ja som sa len zasmiala.

„Nemusíš všetko vedieť," pošepkala som mu do ucha. On sa len usmial.

„Tak to vám gratulujem," povedal.
„Claira moja.. Poď sem... Netráp sa toľko, pretože to malému neprospieva." Usmiala som sa na ňu.

„Neboj sa zlatíčko." Odišli na svoju izbu. Filip ma objal.

„Dúfam, že aj my budeme mať niekedy malé bábo," povedal Filip a ja som sa zasmiala a pobozkala som ho. Začal rukami blúdiť pod mojim tričkom.. Asi ho to baví.