MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

KAPITOLA 33

Filip ma zavolal na také mini rande. Neviem vôbec, čo znamená mini rande, ale súhlasila som. Vidieť ho ako sa teši na to malé, zahrialo ma až pri srdci.

„Kde ideme?" Netrpezlivo som sa ho vždy pýtala, ale on mi nechcel povedať.

„Láska, nechaj sa prekvapiť." Usmial sa a chystal si niečo.

Ja som taký netrpezlivý človek. Prečo nemôže povedať, kde ideme? Veď to ho nezabije... Cestovali sme autom dosť veľkú dialku. Zašli sme do jednej štvrte. Nebolo tam veľa domov. Nechápala som prečo tu sme. Zastavil pred jedným krásnym domom. Bol veľký a nádherný.. Taký by som chcela.

„Čo tu robíme?" spýtala som sa ho.

„Pýtala si sa ma, že kde budeme bývať.. Ja pri rodičov nechcem, a tak som rozmýšľal, že kúpim pre nás dom." Ja som na neho len nemo pozerala. Prečo to spravil? Stáli sme pred dverami. „Nepáči sa ti?" spýtal sa so smútkom v očiach.

„Je nádherny. Páči sa mi, vždy som taký chcela mať." Pobozkala som ho. „To je vážne náš dom?" Založila som si ruky na tvár. Bola som vážne prekvapená.

„Už to len musíš potvrdiť, či vňom chceš bývať. Ak áno, môžeme ho spoločne kúpiť."
Otvoril dvere a ja som nemala slov. Preniesol ma cez prach ako nevestu.

„Ty si idiot." Zaškerila som sa na ňho.

„Tvoj predsa." Usmial sa. Vtisla som mu bozk na líce.

„Je to tu naozaj krásne.. Nechajme si ho.. Filip, ja ťa milujem." Objala som ho. Vôbec som nemala slov pri takomto dome..

„Mám pre teba ešte jedno prekvapenie." Usmial sa a zobral ma za ruku hore.

„Mám sa báť?" Pozrela som sa na ňho.

„Nemusiš."

Vošli sme do miestnosti. Bola krásne upravená. Na posteli bolo z ruži vytvorené srdiečko a vňom... Filip si ku mňa kľakol.

„Slečna Tia Rogerová, stanete sa mojou ženou?" Ja som sa rozplakala. Bolo to také zlaté, a tak dojímavé.

„Áno." S nadšeným som povedala a zdvihla som ho. „Ty si blázon. Milujem ťa láska moja." Optrela som svoje pery o tie jeho. Bozkávali sme sa. Na chviľku sa odsunul a vložil mi prsteň na prstenik. Bozkávali sme sa ďalej. Bol to najkrajši deň mojho života.

„A pre Elku už máme izbičku. Sú tam len nejaké skrine. Dokúpime postielku a všetko ostatné. Aby vedela, že my ju milujeme... Že?" Nahol sa na moje bruško a priložil si hlavu k nemu.

„Maličká, vieš akého máš super tatina? Pozháňal nám domček, v ktorom budeme všetci traja bývať."

„A ešte jedna vec..“ Pozrela som sa na ňho zvedavým pohľadom.

„Chcem, aby sme chovali kurčatá,“ povedal a ja som sa zasmiala.

„To myslíš vážne?“ Neprestávala som sa smiať. On iba prikývol s hlavou, no nemohla som tomu uveriť.