MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

KAPITOLA 11

„Kedy ste naposledny jedli?" Ona chvíľku rozmýšľala.

„Asi včera ráno.. Ja neviem kedy. Mne ani nechuti jesť." Pozrel som sa na ňu.

Tia vážne?

Od včera nič neje a potom, že je jej zle.

Preboha ja ju nechcem stratiť. Chcem, aby tu bola. Lekárka jej dala infúziu, ktorá jej pomaly stekala. Išla na chvíľku preč a ja som mohol byť s Tiou osamote.

„Prečo si nič nejedla? Chceš mi tu skolabovať? Vieš ako sa ja o teba bojim? Asi nevieš, ale záleži mi na tebe a nechcem aj teba stratiť." Asi som neodhadol svoj tón hlasu, lebo doteraz ma držala za ruku, ale potom ju pustila.

„Vieš keby som vedela, že sa tak o mňa bojiš, tak jem aj na silu. Ale proste mi nechuti. A nemusiš tu na mňa vyletieť. Myslela som, že si tu pre mňa, ale ako vidim tak nie. Ďakujem, že ma tak vo všetkom podporuješ.. A je to môj život, keď chceš tak môžeš kľudne odíjsť." Vytrhla si infúziu, zobrala si tašku a jednoducho zmizla.

„Tia!" skríkol som na ňu, lenže ona sa neotočila. Zhlboka som sa nadýchol.

„Kam išla?" spýtala sa ma lekárka.

„Ja neviem.." povedal som smutne. "Dovi."

Mám ísť za ňou? Čo mám do riti robiť? Všetci majú teraz školu.

Išiel som na intrák. Vojdem do jej izby a pozriem, či tam je?

A keď tam bude, tak čo jej povieš? Ehm.. Sorry, chcel som vedieť či si tu.. Toto? Och bože môj.

Chcel som vedieť, či je Tia v poriadku, ale na izbe nikto nebol. Tak som sa pobral ku mne a ľahol som si na posteľ.

Sakra! Prečo som musel na ňu tak vyletieť? Však ona si to nezaslúži. Už chápeš, prečo ťa ma za idiota? Mala by sa mi prísť ospravedlniť za to, že na mňa tiež vyletela...

Premýšľal som nad tým.

Večer som si zobral fľašu vodky, aby som na všetko zabudol. Presvedčil som Chrisa, aby išiel so mnou.

„Daj si." Zafajčili sme si trávu. Padlo to aspoň mne dobre.

„Kde si nechal Tiu?" Oprel som sa o stenu nejakého podniku.

„Dnes som sa s ňou pohádal kvôli úplnej kravine. Vieš bolo jej zle, tak som s ňou išiel k lekárke, ale potom sama povedala, že od včera nejedla. Riadne ma to naštvalo a tak som vybuchol. Hej viem určite jej nebolo zle od toho, že nič nejedla, ale tak chápeš ma." Odpil som si z fľaše.

„Tak toto, kamaráde, si pokašľal. Viem, že ti na nej záleži no nemal by si sa takto správať. Tia.." Zasníval sa na chvíľu. „Ona je skvelé dievča, a keď sa budeš aj naďalej takto k nej správať.. Tak spolu nebudete,“ povedal Chris.

Mal pravdu. Správal som sa ako kretén. Ako foter, ktorého dcéra chcela slobodu a nie, aby jej utieral v dvadsiatke zadok.

„Porozprávaj sa s ňou o tom. Nič za to nedáš, ale skúsiť to môžeš,“ poradil mi.

Chris bol môj bratranec. Začali sme si lepšie rozumieť, až keď sme obaja prišli na výšku. Nemám ho rád, ale ako kamarát bol fajn. Vedel mi poradiť, čo sa týkalo Tii, ale vedeli sme sa aj opiť a tak sme si vraveli ako sa „MILUJEME“.