Destiny of Soul Mates ✔

1.

Už dlhé hodiny sme na ceste do nového domova. Stále som nemohla uveriť tomu, že sme sa reálne odsťahovali. Z New Orleans niekde, kde to ani poriadne nemá meno. Je to skrátka typické malo mestečko. Dívala som sa cez okno ako sa mihajú stromy. Toto mesto je viac les ako mesto. Otočila som sa na mamu.
,, Mami a naozaj sa musíme sťahovať sem? Nemôžeme ísť niekam, kde to viac pripomína mesto?" spýtala som sa mami.
,, Meg vieš, že tuto budeme mať viac pokoja. New Orleans bolo na nás až príliš. Toto je tak akurát." jej výhovorka vždy, keď sa na toto spýtam. A čo je ako najväčší bonus, zajtra mi začína škola. Úplne nové prostredie a úplne nový ľudia. To aby ma rovno porazilo.

Konečne sme zastavili pred poschodovým starším domom. Celkovo vyzeral ako spred minulého storočia. Celý biely, zvláštne okná, dva balkóny a čierna strecha. A nesmel samorejme chýbať komín. Vysadli sme z auta a začali brať kufre dovnútra. Ja som si pekne zobrala svoje dva kufre. Hľadala som si vhodnú izbu. Konečne som ju našla. Nebola tak veľká. Ale mojim potrebám vyhovovala. Začala som si pekne vybaľovať veci. Bolo to tu novo zariadené, takže som sa nemusela trápiť s výzdobou. Teda až na jednu drobnôstku. Z kufra som vytiahla šesť plagátov mojich obľúbemých skupín a seriálov. Takže som tu mala Black veil brides, asking alexandria, five finger death punch. A zo serialov Supernatural, upírske denníky a game of thrones. Áno, to som celá ja. Pripravila som si veci do školy. Oblečenie a zošity a nejaké perá. Poprípade ceruzka. Nastavila som si budík na pol šiestu ráno a mohla ísť spať. No najprv som si chcela niečo vyzistiť o tomto meste. Takže som na google hladala všetko čo obsahovalo názov Greenstorm. Našla som si niečo o záhadných zelených bleskoch spred dvesto rokov. Vraj úkaz toho storočia. Skoro mi to pripadá ako z filmu Čarodejní z krajiny Oz. Ešte sa tu zjaví zelená čarodejnica a sťahujem sa preč. Tak to by bolo pre pátranie asi všetko. Išla som teda spať.

Ráno som sa zobudila na otravné zvonenie budíka. Obliekla som si dopredu pripravené oblečenie. Zistila som, že mám ešte kopu času. Tak som si začala písať do svojho denníka. Bolo štvrť na osem keď som sa uvedomila. Zišla som teda dole do kuchyne za mamou. Tá mi pripravila a zabalila obed a dala mi ešte pár dolárov, ak by som si chcela niečo kúpiť v bufete. Alebo v automate. Ešte uvidím, čo nájdem skôr. Dostala som presné inštrukcie ako sa dostať do školy. Cesta mi trvala zhruba desať minút. Kanceláriu riaditeľa som našla pomerne ľahko. Dali mi do rúk učebnice a číslo skrinky. Mala som číslo 376. Hmm takže tu bude asi veľa ľudí. No nevadí. Teraz som mala za úlohu nájsť svoju triedu. Štvrtú C. Veci som si uložila do skrinky. A ako som vyrazila do triedy, niekto do mňa silno vrazil. Zamrmla niečo v zmysle sory a pokračoval v ceste. Magor. Super spôsob ako si posrať hneď prvý deň. Vošla som do triedy, kde už profesorka sedela za katedrou. Vstala a prišla ku mne.
,, Vy musíte byť tá nová. Teší ma, som vaša nová triedna." skvelé. Práve som sa pozerala na zakrpatenú ženu, ktorá mala okuliare a ako bonus hlas mala pisklavý ako nejaký druh papagája. Proste otrava.

,, A vy ste?" až teraz sa ma to pýta? To nedostali o mne žiadne údaje?
,, Som Megan Branes." milo som sa usmiala. Nemala som navýber. Chcela som urobiť dobrý prvý dojem.
,, Tak vytajte medzi nami Megan. Môžete si sadnúť tam pri. Charlotte." dievča s blond vlasmi zdvihlo na mňa hlavu. Venovalo mi otrávený výraz a venovalo sa ďalej svojej činnosti. Pokojne som si sadla vedľa ňu a vyložila si potrebné veci. Samozrejme nás strašne dlho oboznamovali s plánom na nasledujúce dni, maximálne týždne. Asi v polovici výkladu som prestala dávať pozor a venovala sa písaniu. Vždy keď sa nudím, tak si vymýšlam nejaký príbeh. Charlotte asi veľmi zaujalo čo robím a stále mi pozeralo do zošita. Keď už som jej mala dosť otočila som sa na ňu.
,, Počuj, nemáš vlastné veci na práci? To sa až tak nudíš, že musíš očumovať, čo robím?" zahambene sa pozrela na lavicu.
,, No vieš, aj to tvoje dielo za veľa nestojí." skodoradostne sa zasmiala a otočila sa smerom k chalanovi, ktorý do mňa ráno vrazil. O niečom sa spolu začali rozprávať. Kúsok som začula.
,, Si si istý? Tvoj úžasný chlapský inštinkt ťa už v minulosti sklamal." povedala Charlotte.
,, Som. Som si tým istý. Je to ona." okej, neviem o kom sa rozprávali. Je síce dosť možné že o mne. Ale tak čo o mne vedia, že už o mne musia diskutovať? Veď len teraz som prišla. Toľko k prvému dňu.

Keď konečne zazvonilo na koniec vyučovania skoro som vykríkla hurá. No snažila som sa krotiť.  Rýchlo som vybehla z triedy. No v ceste mi zastala jedna zo spolužiačok.
,, Ahoj, som Kelly. A chcela som ti len povedať, že ak potrebuješ niekde začať, tak som ti k dispozícii. Videla som, že si tu trochu sama. A veľmi sa tu nevypláca ísť na vlastnú päsť." zlatá. A zrejme chce len pomôcť.
,, Ďakujem Kelly. Vlastne by som sa chcela na niečo alebo skôr na niekoho opýtať. Vieš niečo o tých dvoch? Už hneď v prvý deň som začula ako o mne niečo hovoria." kývla som hlavou na Charlotte a toho chalana. Kelly sa nepríjemne zatvárila a pozrela späť na mňa.
,, No to je Nick a Charlotte. Tiež sem prišli len nedávno. V podstate nevieme o nich nič. Len to, že všade chodia spolu a nikoho k sebe nepúšťajú. Ale ohovárať bez toho, aby niekoho poznali je im podobné. Je to úplne akoby mali svoj vlastný svet." velice zaujímavé. Takže dvaja podivíni, ktorý majú veľké papule. Super, ďalšie dve osoby na zoznam, ktoré sú mi nesympatické.
,, Ďakujem. Som rada, že je tu aspoň niekto ako ty." milo som sa na ňu usmiala a išla si svojou cestou. Už som len počula ako za mnou kričí, že ďakuje.

Keď som dorazila domov bola som sama. Mama mala zrejne ešte vybavovačky. Rozhodla som sa, že zavolám starkej. Chuďatko sme ju nechali v New Orleans. Pomaly som ju vytočila a začalo to zvoniť.
,, Prosím?" spýtala sa.
,, Ahoj starká. To som ja. Len som sa chcela opýtať, že ako sa máš?"
,, No ako asi? Nechali ste ma tu, aby ste si mohli žiť lepší život. A keď sa chces spýtať na obchod, aj tomu sa darí. Je sice málo zákazníkov, ale držím sa." starká má obchod so všeliakými magickimi predmetmi. Vraj máme v rodine čarodejníctvo. A podľa babky bol otec diebol.
,, To som rada. Ja som dneska mala strašne blbý deň. Najprv meškám do triedy, potom dostanem za triednu nejakú zakrpatenú profesorku s piskľavým hlasom ako nejaký papagáj. A ako čerešnička na torte, nejakí dvaja podivíni ma začnú ohovárať, bez toho, aby o mne niečo vedeli. Nevieš mi náhodou vyveštiť, čo z tohto bude?" nerada som si u nej nechávala veštiť. Ale keď som bola zúfalá, tak mi nič iné neostávalo. Raz mi vyveštila, že vydam za príšeru z temnôt. Ale čo už.
,, Cítim nepokoj v tvojom okolí. Blíži sa niečo veľké. Niekde vo vnútri vieš, čo musíš urobiť. Ale sú to ťažké rozhodnutia. A čakajú ťa nemilé prekvapenia. Lenže už je to dávno vpísané do tvojho osudu. Ja ani ty s tým nič nedokážeme spraviť. Musíš to proste len prijať. Ale samozrejme rob ako ti viac vyhovuje. Nerob nič nasilu. Ak aj budeš mať ísť proti všetkým, choj. Moju podporu máš vždy." okej, nemám šajna, čo toto malo znamenať. Žeby škola?
,, Dobre, ďakujem starká. A nevieš mi bliššie povedať ohľadom čoho sa týkajú tie nemilé prekvapenia a ťažké rozhodnutia?" dlho sa neozývala.
,, Tvojho osudu. Života. Viac ti nesmiem prezradiť. Mohlo by to narušiť prirodzený chid vecí. Opatruj sa a deviateho si zober so sebou zbraň. Toľko ti povedať môžem. Pozdrav mamu." a koniec. Zložila. Jej varovania beriem na vedomie. Veľa krát trepla blbosti, ale čo sa týkalo môjho bezpečia alebo tak mala vždy pravdu. Až na to keď raz predpovedala, že ma unesú. No, tak nie všetko sa musí splniť. Ale zbraň si toho deviateho zoberiem. Ešteže mi mama dobolila spraviť zbrojnu pas a kúpila mi takü jednoduchú pištol.

Na večer som sa už len najedla a osprchovala. Z nudy som si znova začala písať príbeh. Bol o princeznej, ktorá ani netúžila byť princeznou. Len chcela v pokoji žiť normálny život. No nikto jej to poriadne nechcel umožniť. Tak sa rozhodla, že ujde. Nevedela ani kam, ani ako. Ale ujde. Keď už sa mi zatvárali oči, ľahla som si do postele a zaspala ako drevo. No nespala som dobre. To veštenie od starkej ma trochu vydesilo. No a potom sa mi snívalo, že ma Sam a Dean Winchestrovci zachraňujú pred wendigom. No jo, pozerám až príliž veľa toho seriálu.

Tak, je tu prvá kapitola môjho nového príbehu. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Je písané trocha neobvyklím štýlom, ale nevadí. Som sa proste rozhodla, že tam zapojím tú modernú dobu využijem. Ešte neviem ako často budem pridávať časti. No zrejme tak ako som pridávala aj na Zlom vlkovi. Tak dúfam, že bude pozitívne hodnotený a prajem príjemný zvyšok dňa😊😊😊😊😊