Destiny of Soul Mates ✔

16.

Nevedela som ako si mám ustlať to, čo oni nazývajú posteľ. Bolo to mäkké, ale strašne neforemné. Starká mi s tým musela pomôcť. Rodion nás prišiek skontrolovať.
,, Obe budete v jednom stane?" spýtal sa otázkou mierenou na starkú.
,, Nie. Ja pôjdem o stan vedľa. Megan je už dospelá, nemusím na ňu neustále dohliadať." odpovedala starká. Prekvapene som sa na ňu pozrela.
,, Ja tu nechcem ostať sama. Toto je pre mňa úplne cudzie prostredie." ja stanovačky moc nemusím. Vlastne ich nenávidim. Najradšej by som stále ostávala len doma.
,, Nebuď ako malé dieťa. Toto je naše prirodzené prostredie. Náš domov." snažila sa.
,, Lenže môj domov je na Zemi. Narodila som sa tam. Vyrastala som tam. Bolo mi tam dobre. A hádaj čo. Toto pre mňa ani zďaleka nie je prirodzené prostredie. Niekedy by som si želala, aby ma sem vôbec neuniesli." keď ma sem uniesli, skutočne som spoznala svojho otca. Zistila som, že mi celý život bolo klamané. Aj zo strany mojej spriaznenej duše, z maminej a starkynej strany. Sakra radšej žiť v nevedomosti, než v strachu, že tu dostanem nejakú divnú chorobu, ktorú nepôjde liečiť. Alebo že sem vlietne môj otec a dá nás všetkých zabiť. Aki mám Cassa rada, ale niekedy si želám, aby sme boli naďalej na Zemi a len tak si pozerali serialy a jedli pizzu alebo robili čokoľvek iné. Viem, že som minule povedala, že sa tu cítim ako doma. Ale mám právo na to zmeniť názor.
,, To nemyslíš vážne?" spýtala sa starká ublížene.
,, Žiaľ myslím. Vyčaruješ mi radšej portál do hradu? Ja tu spať fakt nechcem. Nič v zlom Rodion. Určite to tu je fajn, ale ja nie som na toto prostredie zvyknutá." otočila som sa na starkú, ktorá už čarovala portál.
,, Ďakujem." a odkráčala som si svojím smerom.

Na druhej strane sa ocitla na hrade. Akurát tadiaľ prechádzal Nyxon. Prekvapene sa na mňa pozrel.
,, To si spravila ty?" spýtal sa ma.
,, Nie. Starká. Nechcela som prespávať v lese v nejakom stane. Tak som sa s ňou drasticky pohádala a prinútila ju, aby mi zariadila portál sem. Nevieš, kde je Cass?"spýtala som sa ho.
,, Je v izbe. Vraj si chce oddýchnúť." vyrazila som za ním. Dúfala som, že sa mu podarí ma nejako zabaviť. Alebo uspať. Pomalinky som otvorila dvere a ešte pomalšie a opatrnejšie som vošla k nemu do postele. Zo zadu som ho objala a tiež zavrela oči.
,, Už si tu zlatinko? Ako bolo na výlete?" spýtala sa ma a otočil sa smerom ku mne. Len som si povzdychla.
,, Ani sa nepýtaj. Ako zistili sme, že mám mágiu elementov, ale že najviac ovládam element zeme. A najväčsie spojenie mám s minerálmi a drahokammi. Ou a dokážem vidieť duchov." aj v tme som videla, že sa tvári prekvapene.
,, Ty vidíš mŕtvych? To je bomba. A kde je tvoja starká?" spýtal sa ma.
,, No, pohádali sme sa. Ja som nechcela stanovať v úplne cudzom prostredí. A navyše bol tam taký divný vodca kmeňa. Keď ma zbadal pýtal sa starkej, či som v podstate zrelá na vydaj. Zrejme si myslel, že má šancu. No hneď sme ho odpálkovali, že si budem brať krála." zasmiala som sa.
,, To je dobre. A prečo ste sa pohádali?" no keď to už musí vedieť.
,, Starká trvala na tom, že lesy a také tie stanovačky sú prirodzené prostredie pre čarodejnice. A ja som povedala, že pre mňa nie. Ja som sa narodila na Zemi. Tam som na stanovačku nikdy neišla. A som zvyknutá na bari a reštaurácie. Nie na nekonečné lesy. Chýba mi Zem." vyšla mi jedna slza, ktorú našťastie nezbadal.
,, To nič. Však ty si tu nejako zvykneš. Aj mne bolo na Zemi úžasne. Ale musela som sa vrátiť. Ale nevedel som si odvyknúť od toho ruchu. Naozaj mi to chýba." priznal sa nakoniec.

Pritisol si ma bliššie.
,, Tak prečo nezajdeš na pár dní na Zem. Nyxon by ti to tu určite rád postrážil." navrhla som mu.
,, Rád by som. Ale som kráľ. A tým pádom mi skončili výlety medzi dimenziami. Tak je to proste so všetkými vladármi. Aj teba to čaká. Preto sa chcem s tebou vziať až keď bude po všetkom. Ak by sme náhodou prehrali, odcestovala by si na Zem. Ešte si nepodpísala zmluvu." v šoku som sa na neho pozrela.
,, Ako to myslíš, že by som odišla iba ja? Ty by si nemohol?" pokrútil hlavou.
,, Nie. Kráľ musí padnúť spolu s jeho kráľovstvom. Tak je to proste dané. Už sa z toho nevykrútim nijako." objal ma okolo pliec.
,, Ale to je strašne nefér. Kto tieto sprosté pravidlá vymýšla? Nejaký bezmozog?" nemohla som si odpustiť túto poznámku.
,, Je to veľmi staré pravidlo. Dodržiavajú ho všetky kráľovstvá. Nie len tie naše. Aj upírie, dračie a všetky ostatné. Vtedy to ľuďom prišlo ušlachtilé. Pamätáš sa na Titanic?" spýtal sa ma.
,, Jasné. Strašne dlhý film." no vyše troch alebo štyroch hodín? Myslím že tých päťkrát v živote to vidieť mi stačilo.
,, A pamätáš sa na scénu kedy sa už potápal?" pýtal sa ďalej.
,, Áno. Niektorí tam aj ostali." okomentovala som.
,, Áno. Napríklad aj kapitán. Zostal tam, lebo sa to akoby patrilo. Kapitán lode by mal v takýchto prípadoch odchádzať z lode posledný, aby mal istotu, že všetci ostatní sú v poriadku. Ale ten kapitán vedel, že všetci určite neprežijú. Preto sa aj tak zachoval správne a potopil sa spolu s loďou a aj posádkou, ktorá tam ostala ešte uväznená." ahaaa, tak už chápem.
,, Tak dobre. Už tomu chápem. Bola vy to proste neúcta vôči ľudu a kráľovstvu." dal mi pusu na čelo.
,, Som rád, ze tomu rozumieš. A už sa tým nezaoberajme. Poďme spať. Je neskoro a zajtra ma čakajú porady. A správy od našich špehov." žeby sme sa konečne dozvedeli nejaké novinky? Žeby.
,, Tak fajn zlatinko. Idem sa ešte osprchovať a prezliecť do pyžamka." ako som povedala, tak som aj spravila. Osprchovala som sa poriadne a prezliekla sa. No moje pyžamo sa skladalo z jeho obrieho trička a mojich nohavičiek. Bolo síce trochu úchylné, že mi tiež nejaké nakúpil, ale teraz som bola za to rada. Plus si ešte určite musím zobrať zo Zeme nejaké svoje veci. Zabudla som na svoj zápisník a plno mojich obľúbených šperkov. Bez nich tu neprežijem. Dobre prežijem, ale chýbajú mi. Po prezlečení som zasal hupsla k nemu a konečne sme obaja zapsali ako miminká.

Po znova milarde rokov je tu nová časť. Ani sa nebudem pýtať, či tu ešte niekto ostal. Niekto možno áno. Ale bola by som nerada, keby tento príbeh upadol. Predsa už je tu vyše 1k prečítaní. Tak prajem už len pekné čítanie a príjemný zvyšok dňa😊😊😊😊😊.