Destiny of Soul Mates ✔

9.

Videla som, ako sa mi vzďaluje. Chcela som sa za ním rozbehnúť, ale Nixon ma chytil za ruku.
,, Daj mu čas. Potrebuje to spracovať. Keby som na jeho mieste, asi by som konal rovnako." prehovoril mi do duše. Má pravdu. Z ničoho nič som sa tu zjavila. V inej dimenzii. Chcel mi to vôbec niekedy povedať?
,, Poď, odvediem ťa do komnaty. Našťastie ich tu máme pár navyše." milo sa na mňa usmial a viedol ma niekde hore schodami. Keď otvoril dvere, predomnou stála postel z tmavého dreva, čierny nábytok. A bola tu aj telka.
,, Máte tu signál?" spýtala som sa ho.
,, Aj wifi." šibalsky sa usmial. Konečne. Takže toto nie je taká zaostalá krajina.
,, Prosím  povedz, že tuto nemusím nosiy žiadne takéto šaty?" ukazala som na šaty, čo som mala momentálne na sebe.
,, Nie. Však vidíš ma? Mám koženku a rifle." aj to je pravda. Doteraz som poriadne nevnímala, čo mal na sebe Carlos. Teda Cassius.

,, Počuj, nechcem byť vtierka, ale ako ste sa s Cassiusom zoznámili? A vôbec dali dokopy?"  spýtal sa ma Nixon. Jeho zvädavosť som úplne chápala.
,, Stalo sa to ešte v roku 2018. Išla som zo školy do obchodu mojej starkej. Ani som si nevšimla, že tam má zákazníka. Zastavila som pri pulte a vypýtala som si od nej levandulu. Vieš, chcela som si trocha zdriemnúť. A zatiaľ čo ona išla po ňu ja som sa pozrela na toho zákazníka. Bol ním tvoj brat. Predstavil sa mi ako Carlos. Bol odomňa starší o šryri roky. Ja som mala sedemnásť a on mal dvadsať. Už mal mať dvadsať jedna a ja osemnásť. Chodili sme soolu asi rok. Boli sme do seba naozaj bláznivo zamilovaní. No raz som išla k nemu domov a videla som len ako sa bozkáva s nejakou inou. Začali mi tiecť slzy a riadne som na neho nakričala. Asi o týždeň na to za mnou prišiel, že už ho nikdy neuvidím. V nasledujucich dňoch som nevidela, že by sa niekto zabil alebo tak. Takže sa musel zrejme odsťahovať. Lenže on išiel sem. A od vtedy ubehol rok a ja som sa tiež odsťahovala a nakoniec som aj tak skončila tu. Ale nikdy v živote by ma nenapadlo, že je Carlos, tada Cassius kráľ." Nixon sa na mňa skúmavo pozrel.
,, Takže, hovoríš, že pred rokom odišiel?" spýtal sa.
,, Áno. Je to presne rok." Nixon len chápavo prikývol.
,, Vtedy umrel náš otec. Cassius nastúpil na trón a odvtedy pokračuje s vojnou." netušila som, že je za tým toto.
,, To mi je ľúto. Asi po roku je už neskoro ale úprimnú sústrasť."
,, Ďakujem. Tak nechám ťa teraz, nech si trochu oddíchneš. Chytáme tu aj HBO. Keď chceš pusti si niečo. Cíť sa ako doma." usmial sa a odišiel. Tak znova som bola sama. Škoda, že tu nemám mobil. Napísala by som mame, že som okej. A možno aj Kelly, nech mi potom niekedy dá domáce úlohy. Ani som nemala čas si urobiť pohodlie a dnu vošiel Cassius.

Bez slova si sadol pri mňa.
,, Meg, ty si samé prekvapenie. Ako vedel som, že máš rodinu odtiaľto, ale že si Ezrova dcéra? To by ma ani vo sne nenapadlo." trochu sa zasmial.
,, Ja z toho tiež nie som nadšená. Hlavne po tom, čo so mnou plánoval spraviť." naozaj kde to sme? V stredoveku?
,, Prosím vysvetli mi to." hneď som ho stopla.
,, Nie. Ty mi vysvetli, kto bolo to dievča z pred roka?" chcela som stále vedieť prečo minto spravil. Nepoznala som odpovede.
,, Vážne to chceš rozoberať? Veď bolo to už pred rokom." áno chcem to rozoberať.
,, Hej. Prosím ja nemám odpovede. Chcem proste len vedieť kto to je? Tvoja snúbenica? Spriaznená duša? Alebo kto? Náhodné dievča?" už by som pochopila tú žiarlivú snúbenicu.
,, Bolo to jedno dievča. Bola vlkodlačila. Bola z vyššie postavenej rodiny. Otcovia sa dohadovali, že nás zosobášia. Ja som nesúhlasil. Mal som osemnásť keď to všetko začalo. Povedal som otcovi, že si chcem užiť trocha života. Tak som išiel na Zem. A potom o pár rokov som stretol teba. A zamiloval sa. Lenže v ten deň keď sa náš vzťah skončil ma ona našla. Nedala mi pokoj celý deň. Preto som sa vyhovaral, že mi je zle a nechcem ťa nakaziť. Aby si ju proste nevidela. Bolo by divné keby moja priatelka a niekto kto mal byť moja priatelka by sa stretli. Samozrejme,  že som o tebe povedal aj otcovi. Povedal som mu, že si polovičná čarodejnica. Zobral to veľmi dobre. Dokonca som ti to aj chcel povedať. Chcel som ťa cez letné prázdniny zobrať sem. Mal som pre teba prichystanú aj izbu. No dovalila sa Astrid a všetko dojebala. Sory za slovník." založil si hlavu do rúk. Chytila som ho jemne za rameno.
,, Naozan si ma sem chcel vziať?" spýtala som sa ho. S menším úsmevom sa na mňa pozrel.

,, Áno. A chcel som si ťa vziať a mať s tebou hormadu detí. A aby brácha žiarlil." spolu sme sa zasmiali.
,, To vážne?" spýtala som sa ho.
,, Hej. Tak bola si milionkrát lepšia voľba ako Asrtrid. Jediné, čo som o nej vedel bolo, že rozmaznaná a teba som skutočne milaval. A nakoniec keď som sa stal kráľom, tak mi všetci dohovárali, nech sa ožením. Astrid sa stále núkala. No ja som všetkých poslal do teplých krajín s tým, že najprv treba vyhrať vojnu. Potom bude veselka." zasmial sa.
,, Tak dobre. A posledná vec. Ako ťa mám oslovovať? Vieš, ja som ťa celý čas nazývala Carlos. No si Cassius. Tak ako teda?" spýtala som sa ho.
,, Cassius. Som Cassius. A teraz mi vysvetli, ako niekto ako Ezra mohol mať dieťa ako si ty? Teda ty si super. On? Jeho mám chuť zabiť. Vlastne aj by som podľa správnosti mal. Tak ako? A hovor o tej tajnej zbrani. Sakra ženská hovor." potriasol so mnou ako s nejakou babikou.
,, Pokoj. Išla som sem dobrovoľne. Na tvoju prvú otázku by to dokázala odpovedať lepšie moja mama. Ja len viem, žs rebeloval a dal sa dokopy s mojou mamou. A pri tom už bol ženatý s nejakou ženou tu. K tvojmu zabiť, nezabiť. Prvé čo som urobila keď som uvidela môjho otca bolo, že som mu namierila k hlave zbraň. A tá tajná zbraň som ja. To už som hovorila aj Nixonovi." trochu bol prekvapený.
,, Priniesla si si sem so sebou a zbraň?" spýtal sa zaujato.
,, Hej. Lenže ostala u Ezri. Sem som cestovala na ľahko." prerušil ma.
,, A ako to myslíš, že ty si tá tajná zbraň?" spýtal sa ma.
,, No, môj múdry premúdry foter si myslel, že keď má dcéru o ktorej sa nevie, má nejakú výhodu. Plánoval, že ma ti ponúkne za nevestu a ukončí tým vojnu. No lenže, ja nie som retard a samozrejme by som hi nechala, aby ste sa kľudne navzájom aj pozabíjali. Tak keď na nas zaútočili tvoji vojaci, využila som príležitosť." prefíkane som sa zasmiala a lahla si na postel.

,, A čo teraz plánuješ urobiť?" spýtal sa ma.
,, Pôjdeš domov a budeš predstierať, že toto sa nikdy nestalo?" tak asi nie. Vlastne som chcela. No momentálne som trochu zmätená. Chcela by som s ním stráviť trochu viac času, ale chcem sa vrátiť k mojmu normálnemu životu. A zaujíma ma, čo všetko o mne vie. Keď vedel, že mám korene tu, čo všetko o mne ešte vie?
,, Možno sa tu ešte deň dva zdržím. Chcem sa o tejto krajine a hlavne o sebe niečo dozvedieť." v podstate je toto môj druhý domov, o ktorom som doteraz nevedela. A chcem ho poriadne spoznať.
,, To som rád. Všetko, čo o tebe viem, ti veľmi rád poviem." chytil ma za ruku. Prebehla mnou elektrina. Takéto niečo som ešte necítila. Pozrel sa dole na naše ruky. No potom sa rýchlo pozrel inde.
,, Nie je ti v tých šatách nepohodlne? Teda ten korzet ťa musí škrtiť." keď som sa nad tum zamyslela, aj som zabudla, že som sa v podstate prezliekla. Vstala som z postele a vyhrnula som si sukňu šiat. Keď videl, že mám rifle a moje bagandže zasmial sa.
,, Vážne si si myslel, že si nespravím pohodlie? A korzet nemám. Ale nie som ani naostro." určite viem, čo by bola jeho otázka. Úchyl ako vždy. Ale milovala som ho aj tak.
,, Ja viem, že si vynaliezavá. Ale toto by ma nenapadlo. Ja musím byť v tomto." poukázal na asi tridsať kilové rytierske brnenie.
,, Mám len drobnú otázku. Nemáš tu niekde obyčajné tričko? Vieš, som sice dievča, ale to neznamená, že milujem byť v šatách." ukázal na skriňu v roku.
,, Vtedy som ti sem pripravil pár vecí na prezlečenie. Nemáš začo." usmial sa a ja som otvorila skriňu, z kadiaľ som vybrala jednoduché biele tričko. Pozrela som jedmým okom na Cassiusa.
,, Otočíš sa?" našťastie pochopil. Prevliekla som si šaty cez hlavu a dala som si dole aj podprsenku. Je to lepšie ako korzet, ale stále ma to stiesňuje. No než som si stihla navliecť tričko zacítila som na bokoch jeho ruky.
,, Nikdy som ťa neprestal milovať." perami sa mi posúval po krku a rukami pre chádzal po každom kúte vrchnej časti môjho tela. Otočil si ma k nemu a hneď sa nalepil na moje pery. V nasledujúcej chvíly som pod sebou zacítila mäkký madrac.

Ďalej už rozpisovať nebudem. Aj tak je už táto časť dosť dlhá. Máme tu nejaké výjavy citov, stará láska. Proste klasika. Ale ešte nás/vás stále čaká veľa zistení, nejaké tie prekvapenia a možno aj trochu pikantnejšie scény. Ako vždy budem rada za každý votik alebo komentár. Samozrejme si nezabudnite pozrieť môj ďalší príbeh The Guardians. Prajem vám pekné čítanie a príjemný zvyšok dňa😊😊😊😘😘😘