Destiny of Soul Mates ✔

5.

Netušila som, kde sa nachádzam. Len, že som sa sem dostala nejakým magickým portálom spolu s Nickom a Charlotte. Nixon je tiež do toho nejako zapletený, ale neviem zatiaľ ako. Pozrela som na Nicka.
,, Kdeže to sme?" spýtala som sa ho.
,, V Eldarmare. Chápem, máš pomalé myslenie." nepríjemne mi odpovedala Charlotte.
,, Po prvé, prečo si vždy taká nepríjemná? A po druhé, vysvetlíš mi prosím Nick čo bola tá roztržka s Nixonom? A prečo ste uniesli mňa? Nemohli ste uniesť niekoho iného?" spýtala som sa ho. On si len otrávene povzdychol. No venoval mi pozornosť.
,, Nixon, je tiež z tadiaľto. A má s tebou pravdepodobne iné úmysli. A my sme na teba čakali už dlho. Na Zem sme prišli už minulý rok. Môj otec je kráľ v jednom z kráľovstiev. Je vlkodlak. Ak ak ti to páli, zistila si, že aj ja a Charlotte sme vlkodlaci. Neviem ti povedať, aké má môj otec s tebou plány." odpovedal mi. Bola som trocha dosť v škoku. Takže sú vlkodlaci.
,, A mala by si ešte vedieť, že naše kráľovstvo je vo vojne s iným vlkodlačím kráľovstvom. Teba náš kráľ nazval poslednou nádejou. Ale nechápem prečo. Nie je z teba cítiť mágia." tomuto nerozumiem. Hodila som nechápavý pohľad na Nicka.
,, Len nejaká magická bytosť dokáže vstúpiť do tejto dimenzie. Obyčajni človek spravý proste puf. Zmizne. Nevieme kam a ani to nejako neriešime." priveľa informácii na túto chvíľu. JA SOM MAGICKÁ BYTOSŤ? Niekde sa zjavne stal omyl.

Ale táto krajina ma zaujala.
,, A aké magiclé bytosti tu ešte sú?" spýtala som sa ich.
,, No, okrem vlkodlakov tu sú aj čarodejnice, vlkodlaci, upíri, draci. Samozrejme sú tu aj podradnejšie druhy ako elfovia a víly. No pre mňa sú najkurióznejšie morské panny. Dokážu prechádzau na Zem bez hocjakých portálov. Tvrdia, že naše a tamtie oceány a moria sú prepojené." to je až neuveriteľné. Trošku silnejšie som sa štipla do ruky, aby si to nevšimli.
,, Dobre dosť vykecávania. Zanedlho bude tma. Musíme sa niekde utáboriť." všetci sme vstali a pochodovali na sever. Teda aspoň si myslím. Kompas pri sebe nemám. Asi ani nie o hodinu sme založili vatru a Nick so Charlotte postavili lajcké prístrešky. Našťastie som mala pri sebe batoh a mala som v ňom aj deku. Bolo mi už chladnejšie, tak som sa zakryla. Sadla som si ďalej od nich. Z batoha som si vytiahla zbytky  toastu so syrom a šunkou. Nick a Charlotte sa na mňa pozreli so strachom.
,, Čo je? Som hladná. A tu nič na jedenie nie je." odpovedala som im. Nick sa na mňa s pochopení pozrel.
,, Lenže, tu žijú aj medvede. Môžeš nejakého prilákať." tak už rozumiem.
,, Ale však, toto rýchlo zjem. Som hladná, takže to nepotrvá dlho." mávla som nad tim rukou a oni sa ďalej rozprávali o hocičom o čom sa doteraz bavili. V tom ma napadlo sa ich spýtať jednu vec.
,, Viete, ako sa na vás dívam, stále mi nie je jasné, či spolu chodíte alebo ste len naj kamaráti. Ako ste teda na tom?" Charlotte len prevrátila očami.
,, Chodíme spolu. No sme spriaznené duše. Takže iná možnosť ako skončiť spolu neexistuje." zaujímavé.

Ako z príbehov viem čo sú to spriaznené duše. Ale nenapadlo ma, že nejaké v živote stretnem.
,, A ty máš alebo si mala už partnera? Poprípade si si našla už spriaznenú dušu?" spýtal sa ma Nick. Keby len vedel.
,, Mám za seboi jeden vzťah. Boli sme naozaj ako spriaznené duše. Dokonalo sme sa k sebe hodili. Navzájom sme sa dopĺňali. No asi po roku chodenia sa stalo, že ma podviedol. Jedného dňa som ho stretla na ulici a povedal mi, že odchádza z mesta navždy. A že ho zrejme už nikdy neuvidím. Nakoniec som doma plakala asi dve hodiny. A to je v podstate celý môj milostný život." dopovedala som.
,, Ak si naozaj jedna z nás a si len nejako dobre zamaskovaná, tak sa nemáš čohi báť. Aj ty si určite nájdeš spriaznenú dušu." snažil sa ma trocha povzbudiť Nick.
,, Ale no tak. Musíš k nej byť neustále tak milý? Však len kvôli nej sme opustili naše domovy a odlúčili sa od rodín. Ak by tvoj otec nebol kráľ nikam by som neišla." takže takýmto spôsobom som jej narušila pokoj.
,, Išla si so mnou preto, pretože som ju mal ísť hľadať sám. Ale ty si ma nechcela nechať s cudzím dievčaťom. Dobiedla ťa sem tvoja žiarlivosť niie môj otec." zrejme som rozpútala milostný konflikt. No čo už. Aj hádky patria k partnerstvu. Z celej ich hádky som vydedukovala len to, že Chalotte sa urazila a išla spať. Chcela som sa dozvedieť viac o tej vojne. Dve vlkodlačie kráľovstvá bojujú proti sebe? To je až postavené na hlavu. Keby proti upírom alebo podobne nič nepoviem. Ale proti vlastnému druhu?

,, Počuj, o čo ide v tej vojne? Nemal by jeden druh držať pri sebe?" spýtala som sa Nicka a sadla som si k nemu bliššie.
,, Ono je to komplikované. To druhé kráľovstvo nebolo vždy. Voľakedysi sme boli len jedno. No jeden z nás sa zamiloval do čarodejnice z jedného kmeňa. Môj pradedo s tým nesúhlasil. No ten rytier, tuším to bol rytier nebol sám toho názoru, že by sa vlkodlaci mohli jemne povedané zbližovať aj s inými druhmi. Môj pradedo a tie čarodejnice mali medzi sebou konflikt. Navzájom sa chceli vyhubiť. Preto dal ten rytier postaviť zámok ako pevnosť a ukrival tam čarodejnice. Tak sme sa oddelilo. Chvíľu to trvalo, ale podpísali sme mier. No teraz sa čarodejnice chcú za niečo pomstiť. A keďže spadajú do toho druhého kráľovstva, vyhlásili sme si vojnu. A môj otec ma poslal aby som našiel teba. Dal mi až veľmi presné inštrikcie. Možno ťa pozná alebo tvojich rodičov. To už neviem. Ale vraj si niečím výnimočná." vyrozprával mi probeh. Ako bolo to viac divné ako normálne. To ho toho chudáka nemohli nechať tak? Však len bol zamilovaný. Nespáchal kráľovraždu.
,, A čo ten druhý kráľ? On je tiež zástamcom tej veci s čarodejnicami?" spýtala som sa ho.
,, Hej. Dokonca je hybrid. Je napol vlkodlak a napol čarodejník. Je odomňa mladší asi o dva roky. Keď jeho otec umrel prevzal trón a aj so svojím bratom sa nám teraz v podstate vyhrážajú, že celý náš rod zničia a aj všetko ostatné." hmm takže mladý chalan.
,, Ak je on od teba mladší o dva roky, koľko máš potom ty? Je normálne aby asi šestnásť alebo sedemnásť ročný chlapec viedol vojnu?" spýtala som sa ho.
,, Nie. Som starší než vyzerám. Na vlčie roky som už v podstate v dôchodku. Ale normálne mám dvadsaťpäť rokov." hmm sranda. Dvadsaťtri by mal teraz aj môj ex Carlos. Sakra nemal som im o ňom ani začať rozprávať. Teraz budem na neho stále myslieť.
,, Okej idem spať. Mala by si aj ty. Zajtra vyrážame skoro ráno, aby sme do poobedia boli u nás v zámku." poorial mi ešte dobrú noc a lahol si k Charlotte.

Ja som si lahla sama do druhého prístrešku. Ešteže som mala deku inak by som zamrzla. No v noci som sa zobudila na zvuk praskajúcich vetvičiek. Zvláštne, že vlkodlaci vedľa mňa sa na to nezobudili. V diaľke som videla postavu muža. Cúvla som ďalej do prístrešku.
,, Neboj sa. Ja som priatelskejší než hentá." ukázal hlavou na Charlotte.
,, Trochu som ich uspal kúzlom aby sa hneď tak neprebrali." chcela som siahnúť po batoch a vytiahnúť zbraň.
,, Byť na tvojom mieste to nerobím." varoval ma ten neznámy muž.
,, Kto si?" spýtala som sa ho.
,, Informator. Idem sa len uistiť, že si v poriadku." zlaté.
,, Si od nich?" spýtala som sa ho.
,, Nie som z druhej strany. Ale zajtra ti bude bliššia práve tá druhá strana. Nie oni. Ver mi." nechapavo som sa na neho pozrela. Aj keď je možné, že on môj výraz nevidel.
,, Dobre, už musím ísť. Získal som aj som odovzdal informacie ktoré som mal. Budem pozdravovať Nixona." a zmizol. Počula som správne, že bude pozdravovať Nixona? Pretrela som si tvár rukou. V tom som si niečo všimla. Stále som mala na sebe náramok práve od Nixona. Čo ak je nejaký očarovaný. Vo filmoch som to videla už veľakrát. Dala som si ho dole a hodila do ohňa. Mňa žiaden úchylný čarodejnok nebude sledovať. Ale ak sú jeho informácie pravdivé, som zvedavá, čo bude zajtra.

Je tu nová časť. Aj keď príbeh nie je žiadaný akoby som chcela nevadí. Baví ma ho písať. A dúfam, že niektorí z vás so mnou vydržia až do konca. Ešte tu budú samé prekvapenia. Niektoré milé, niektoré nie. Však uvidíte sami. Ja sa samozrejme naďalej budem tešiť z každého votu alebo milého komentáru. Nech tento príbeh zažije aspoň polovičnú slávu ako My big bad wolf. Prajem pekný zvyšok dňa a príjemné čítanie😊😊😊😊😊😘😘😘😘😘