Destiny of Soul Mates ✔

22.

Chytila som si znova brucho a musela myslieť na Cassa.
,, Ak ste skutočne spriaznené duše, tak by si ucítila, ak by sa mu niečo stalo. Mňa len to drží pri zmysloch, že stále cítim Nicka. Tak neboj." pozrela som sa na ňu.
,, Ja mám momentálne aj trochu iné starosti." pohladkala som si brucho.
,, Čakáte dieťa?" nemo som prikývla.
,, Čože?" spýtala sa hystericky mama a starká.
,, Som v tom. Vieš, keď mám sľubnú kariéru kráľovnej a som zasnúbená a mám strechu nad hlavou tak som si povedala, že nebude od veci ak otehotniem." sarkasticky som odpovedala obom.
,, Megan. Si na to ešte mladá." plasla som sa dlaňou po čele.
,, Sme vo vojne proti môjmu vyšinutému otcovi. Som zasnúbená s kráľom. A som spolovice čarodejnica a vlkodlak. Ty teraz naozaj riešiš to, že v deväťtnástke som mladá na dieťa? Akože vážne?" spýtala som sa jej.
,, Dobre. Ale aj tak by bolo milé ak by ste počkali do svadby." pretočila som očami.
,, Nechaj ju. Je to ich rozhodnutie. A nemôžeme jej už rozkazovať čo má robiť. Pretože ak vyhráme, bude naše doevčatko riadiť kráľovstvo." čiastočne sa ma zastala starká.
,, Ďakujem starká. Aspoň niekto je na mojej strane." objala som ju.
,, Dobre. Prejdime na inú tému. Čo chcete aby to bolo?" spýtala sa Astrid. Dlho sme sa zamýšľali. Ale aspoň nám to skrátilo čakanie na výsledok vojny. Nakoniec sme si pre chlapčeka vybrali meno Aeron (číta sa Ajron) a pre dievčatko Isabella. Mne sa veľmi páčili. Keď sme boli uprostred debaty, kde malému alebo malej zriadime izbu pribehol pred jaskyňu jeden z našich vojakov. Uklonil sa mi.
,, Pani moja, jeho výsosť kráľ Cassius očakáva váš návrat do hradu. A našim priateľom drakom odkazuje večnú vďačnosť za to, že dali pozor na naše ženy a deti." sklonil sa aj pred drakmi.
,, To je v poriadku. Nemám vás odprevadiť dámy?" spýtal sa kráľ drakov. Tuším sa volá Mason.
,, Ďakujeme." uklonila som sa mu.

Pomaly sme došli do hradu. Ja som okamžite vtrhla do trónnej miestnosti. N tróne sedel Cass a vedľa neho boli Nixon s Nickom a Kelly. Rozbehla som sa za Cassom. Ani som nezastala, len som sa mu vrhla do náručia. Nakoniec sme sa dozvedeli, že Ezrov život ukončili Cass s Nickom. Charlotte vraj bola zabitá počas boja. Ale to už sú detaily, o ktoré som sa nestarala. Nick s Astrid nastúpili na miesto Ezri v kráľovstve. Samozrejme sme hneď podpísali mkerové zmluvy a oni podpísali mierové zmluvy s každým kráľovstvom, ktorému Ezra kedy uškodil. Ja a Cass sme sa konečne vzali. Ja som o osem mesiacov porodila. Mali sme dvojičky. Chlapčeka a dievčatko. Keď som Cassovi povedala návrhy len sa usmial a so všetkým súhlasil. Vedel, že so mnou sa hádať neoplatí pretože vždy vyhrám. Roky plynuli ako voda. Mala som už dvadsaťtri. A naši malí mali štyri roky. Vyprávala som im príbeh o nás. Ako sme išli do vojny. Že som v ten deň zistila, že budeme mať bábätká. Keď konečne zaspali, ľahla som si vedľa nich. Cass ten pohľad na nás nevydržal a tiež si k nám ľahol. Neviem ako sa to stalo, ale zobudila som sa.

No nebolo to na zámku. Bolo to v nejakej malej izbe. Na zemi som videla krabice. Pri ruke som mala mobil a ležala som na nejakom zápisníku. V ruke som držala ešte pero. Poobhliadla som sa po okolí a uvedomila som si, že som izbe v dome, ktorý sa nachádza v Greenstorme.
,, Nie. Toto nie je pravda. Toto nemôže byť pravda." pozrela som sa zo zvedavosti do zápisníka. Bol tam môj život. Ako som prišla k Ezrovi. Ako som zistila, že Nick je môj brat. O Cassovi, o mne. Moje deti. Písala som si príbeh. Zo zúfalstva som sa rozplakala.. Mama pribehla do izby.
,, Megan vstávaj, prídeš neskoro do školy." škola?
,, Mami, prečo sme tu?" spýtala som sa jej.
,, V tejto izbe?" spýtala sa ma, akoby nevedeka o čom hovorím.
,, Nie, na Zemi. Ako sme sa dostali z Eldarmaru sem?" spýtala som sa jej.
,, Zlatko si v poriadku? Nemáš teplotu? Nie nechaj ma hádať. Znova si zaspala pri písaní tých schojich príbehov. Koľkokrát sme sa už rosprávali, že pred spaním ich nepíš. Na druhý deň si vždy paranoidná." dávala mi to svoje kázanie. Takže to naozaj bol všetko len sen? Ale bolo to také skutočné.
,, Ja tomu nerozumiem. Bolo to ako naozaj. Ja." povzdychla som si.
,, Ty prídeš neskoro do školy. A choj sa upraviť. Nechceš zmeškať prvý deň v  novej škole." radšej som sa išla rýchlo osprchovať a prezliecť. Už som nemala silu.

Zišla som dole po schodoch a zobrala si obed. Toto je najhorší deň v mojom živote. Otvorila som dvere a vyrazila do školy. Bola som pri bránke nášho domu len som sa pozrela na chvíľku do mobilu a už som do niekoho vrazila.
,, Mala by si dávať väčší pozor." keď som zdvihla hlavu, skoro som odpadla.
,, Cass?" spýtala som sa úplne potichu.
,, Ahoj zlatíčko." usmial sa.
,, Ale ako?" spýtala som sa ho.
,, Veríš na osud spriaznených duší?" spýtal sa ma. Prikývla som. Chytil ma za ruku a ja som vedela, že ma vedie domov.

Koniec

Takže je tu už veľmi dlho očakávaný koniec. Je zázrak, že som ho vôbec dokázala napísať. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Nezabudnite dať vote alebo napísať nejaký milý komentár😊😊😊😊. S pozdravom CaTL0ver😘😘😘😘😘😘😘