Destiny of Soul Mates ✔

15.

Čakanie na odpoveď trvalo večnosť. Teda necelé dva dni, ale pre mňa to bola večnosť. Zatiaľ som mala možnosť preskúmať, aký typ čarodejnice vlastne som. Preto som sa hneď ráno zastavila za starkou. Zaklopala som jej na dvere a ony sa samé otvorili. Zrejme ich už nejako stihla začarovať.
,, Starká, včera si mi hovorila, že mi pomôžeš zistiť aká som čarodejnica. Tak som tu. Je treba na to nejaký rituál alebo také niečo?" spýtala som sa jej.
,, Ani nie. Je to skôr o vnútornom pocite. A je viac než pravdepodobné, že po mne alebo mame zdedíš typ čarodejnice. Veď aj ja som to podedila po mojej starej mame." pravda. Ale čo to trepala o vnútornom pocite?
,, Ako si to myslela s tým vnútorným pocitom?" spýtala som sa jej.
,, Vieš, k čomu najviac inklinuješ. Ak ku smrti, môžeš byť nekromancerka, ak k bylinkám liečiteľka alebo kuchárka ako ja. A podobne. Takže povedz, čo máš rada, čo by sa týkalo mystiky alebo čarodejníctva?" snažila som sa veľmi spomínať, čo som robila vlastne ešte pred asi dvoma týždňami v New Orleans. Vždy som pomáhala starkej v obchode. A najviac som sa zaoberala munerálmi a drahokamami.
,, Starka, vieš čím som sa vždy zaoberala v tvojom obchode, však?" spýtala som sa jej. Ona sa usmiala. Vedela o čom hovorím.
,, Takže pravdepodobne budeš čarodejnica s minerálmi, čiže inklinuješ k prírodnému živlu zem. Takže ako ja. Ale pamätám si, že keď si bola malá, tak sme ťa nevedeli dostať z vody von. Čo je v poriadku, pretože si sa narodila vo vodnom znamení. Aj keď si myslím, že škorpióni by mali byť ohnivé znamenia. Preto si niekedy aj taká výbušná. Alebo skôr emotívna. Takže máš v sebe aj oheň. Čiže by si pokojne mohla byť aj čarodejnica prírodných živlov. Ale chce to spraviť predsa len nejaké testy. Alebo sa spýtame našich predkov. Ak nám dovolia s nimi komunikovať." bola som mierne v šoku a s miernou bolesťou hlavy. Takže čo som?

Ťahala ma preč zo zámku. Ideme niekam do nejakého stanu, kde sa spojíme s našimi predkami. No, prastarých rodičov som nikdy nevidela. Bude to pre mňa nová skúsenosť. Išli sme cez les asi pol hodinu.
,, Starká a ako budú naši predkovia vedieť, že aký som typ čarodejnice?" spýtala som sa jej. Vôbec som tomu nechápala. Ale spojenie sa s predkami zaberie menej času než tie všeliake testy.
,, Pomocou tvojej krvi. Trochu si porežeš ruku. Nemusí to byť veľa krvi. Stačí pár kvapiek. Vieš, my čarodejnice máme mágiu doslova v krvi. Číže aj v tej najmenšej kvapke uvidia odraz mágie, ktorý je pre nás smrtelníkov voľným okom neviditeľný. Duchovia majú totiž moc viedieť veci trochu inak." vysvetlovala mi.
,, Ako inak? To majú nejaké rentgenové videnie?" spýtala som sa jej. Stále som sa v tom viac a viac strácala.
,, Skoro, ale nie. Je to ako vidieť vietor. Draky ho vidia. Vraj má krásne farby. Ale pre nás je doslova neviditelný. Tak duchovia dokážu vidieť mágiu. Dokážu vidieť tvoju podstatu. Predstav si, že by si sa pozerala na mňa. Ale nevidela by si to čo zvyčajne. Videla by si zhluk farieb, ktoré predstavujú moju dušu. A potom by si videla moju mágiu. Mala by ja neviem, zelenú farbu, keďže pracujeme s prírodou. Duchovia to vidia takto s krvou. Vidia mágiu, ktorá je v nej." tak už tomu chápem. Je to divné, ale chápem tomu.

Pomaly som uvidela nejaké stany. Okolo nich behalo plni malých detí. To bola zrejme nejaká tá čarodejnícka sekta.
,, Starká, kde to sme?" spýtala som sa jej.
,, Sme doma. Tu sme ja a tvoja mama žili predtým, ako sme išli na Zem." išla som len za ňou. Nechcela som na seba pútať pozornosť. Aj keď sa to veľmi nedarilo. Starkú tu poznali doslova všetci. Všetci sa nám zdravili a pýtali sa na mňa. Zastavil sa pro nás jeden muž.
,, Alysia, čo tu robíš? Myslel som, že budeš na Zemi. A kto je táto mladá slečna?" pozrel sa na mňa. Doslo a ma prebodával pohľadom.
,, Som tu, aby som sa porozprávala s prekami. A toto je moja vnučka Megan. Megan, toto je Rodion. On je nový vodca nášho klanu ak sa dobre pamätám. Čo sa stalo tvojmu otcovi?" spýtala sa Rodiona starká.
,, Umrel asi pred desiatimi rokmi. Mal som sedemnásť. Tak mama nachvíľu prevzala vládu a potom keď som dovŕšil osemnástich som nastúpil ja. Samozrejme som sa musel oženiť a tak. No nevydržalo to. Žena mi umrela a spolu s ňou aj naše dieťa. Vraj to bola kliatba. Odvtedy pátram po novej žene. Koľko má tvoja vnučka? Už sa môže vydávať?" spýtal sa starkej.
,, Áno, môže sa vydávať. A aj sa bude. Ale za krála Cassiusa. Megan je napoly vlkodlak a král Cassius je jej spriaznená duša. A vieš, že puto spriaznených duší nemôže byť pretrhnuté iným zväzkom." Rodion prikývol. Viedol nás zrejme k najväčsiemu stanu.
,, Máte na to pol hodinu. Dneska sa chce s predkami stretnúť viacero čarodejných rodín." upozornil nás a ja a starká sme sa pustili do vyvolávania. Teda ona sa pustila do vyvolávania. Ja som len stála a pozerala ako teľa.

Rozhádzali sme nejaké byliny, vyskladali pár drahokamov a sadli si čelom k soche, ktorá mala tri hlavy a v rukách držala rôzne predmety. To bola zrejme Hekate. Bohyňa čarodejníctva a čiastočne podsvetia.
,, Ak zacítiš silnejší vietor sú tu. Vtedy si trochu pichni nožom do prsta. To bude stačiť." stále sa mi nepáčila myšlienka, že si budem musieť vedome ublížiť. Mám proste pud sebazáchovy.
,, A nemôžeš mi porezať prst ty? Ja si sama neviem ublížiť." poprosila som ju. Ona len prikývla. Vedela, že diskutovať so mnou o tomto nemá cenu. Sedeli sms v tureckom sede asi dvadsať minút. Nič sa nedialo a pomaly ma už začínali bolieť. Ale už som toho mala dosť. Vstala som a oprašila sa.
,, Čo to robíš? Predkovia ešte neprišli." zakričala na mňa starká.
,, Ja viem. A zrejme ani neprídu. Proste je to ako na sviatky. Nie vždy všetci prídu." otočila som sa a skoro dostala infarkt. Predomnou bola žena, ktora ani nebola poriadne človek. A ako to viem? No ducha sa proste nedá pomýliť s iným stvorením.
,, Čo sa stalo? Čoho si za zľakla?" spýtala sa starká. Ja som bola príliž v šoku na to, aby som odpovedala. Len som ukázala smerom k východu zo stanu. Starká sa tam pozrela.
,, Čo tam má akože byť? Počkaj, ty niekoho vidíš?" spýtala sa ma. Nechápala som, ako môže byť taká kľudná. Len som proste prikývla.
,, Koho vidíš?" spýtala sa ma.
,, Ženu. Je staršia. Počuj, nie je to náhodou tvoja starká?" spýtala som sa jej. Namiesto mojej starkej mi prikývol duch mojej v podstate pra prastarkej.
,, Stará mama, sme tu, aby sme otestovali moju vnučku Megan. Mám preblém určiť jej schopnosti. Preto som sa obrátila na teba. Dokážeš nám ponôcť?" spýtala jej starká. Pra prastarká prikývla.
,, Asi hej. Len prikyvuje. Je to dobré znamenie?" spýtala som sa jej.
,, Áno. Takže sú ochotní nám pomôcť. Ale jednu tvoju schonosť vieme s určitosťou. Vidíš duchov." no pekne. Ak ma nejaký príde strašiť, tak ho asi vymietnem na spôsob Supernaturalu.
Starká chytila do rúk nôž a vzala moju ľavú ruku. Radšej, som totiž pravačka.

Na nastavila ju nad drevenú misku a ja som zacítila štípanie. Sledovala som, ako moja krv steká do misky. Musela son odvrátiť zrak, pretože mi prišlo nevoľno. Duch pra prastarkej prišiel bliššie k miske.
,, Okej, doteraz len prikyvovala. Ako nám teraz povie, čo za schopnosti mám?" spýtala som sa starkej.
,, Ukáže nám to. Ale je možné, že ju budeš počuť. Alebo ju budeme schopné počuť obe. Nie som si istá." mykla plecami. Sledovala sok pra prastarkú. Sklonila sa nad misku s krvou a privoňala si k nej. Bolo to veľmi divné. Zrazu nabrala trocha farbu. Doslova. Doteraz bola skoro priesvitná. Teraz nabrala trochu ružovkastú farbu.
,, Si veľmi komplikovaná. Nie si čistokrvná čarodejnica. Si miešanec vlkodlaka a čarodejnice." no wow. Mala taký klasický hlas starej ženy. Chrapľavý, ale ceľkom silný, aby vedela odpovedať na otázky.
,, Wow. Ona začala hovoriť." oznámila som starkej. Zrejme ju nepočula.
,, A čo povedala?" spýtala sa ma.
,, Že je to komplikované kvôli mojim rodičom." v skratke som jej obkecala, čo mi povedala.
,, Ešte som neskončila. Si čarodejnica prírody. Si spojená s kryštálmi. No dokážeš vidieť mŕtvych. Ten dar sa ti ešte veľmi zíde" bolo to varovanie alebo doporučenie, že si mám dávať pozor? No v tejto krajine je veľmi pravdepodobné, že ide o oboje.
,, A niečo konktrétnejšie? Čo také dokáže čarodejnica prírody?" spýtala som sa. Starká sa na mňa zvedavo pozrela.
,, Si teda čarodejnica prírody?" spýtala sa ma. Ja som mykla plecami.
,, Asi áno." odpovedala som.  Pra prastarká, ale mala ešte čo povedať.
,, Si elementárna čarodejnica. Ale najväčšie prepojenie máš s elementom zeme. Konkrétne s minerálmi a drahokamami. Využívaj ho múdro." a potom sa vyparila. Doslova sa vyparila. Obrátila som sa na starkú.
,, No takže som elementárna čarodejnica. Ale zrejme sa budem špecializovať na minerály, drahokami a tak. Nemáš zlý odhad." starká ma vyviedla zo stanu a pomaly sme mierili von z kmeňa. No Rodion  nás zastavil.
,, Alysia, Megan, ostaňte tu cez noc. Cesta na hrad je ceľkom dlhá a už sa pomaly bude stmievať. Máme voľné stany." starká prikývla.
,, Dobre. Aj tak si musím urobiť menšiu zásobu byliniek. A tie žiaľ rastú iba tu v okolí." rozhodla starká práve za nás za obe? Pravdepodobne áno. Nemala som na výber. A naspäť do zámku sa sama vrátiť neviem. Takže hurá na stanovačku.

Po miliarde rokov som konečne pridala časť. To si zaslúži potlesk. Dúfam, že ešte niekto číta tento príbeh😇😇😇. Pretože za pár častí to už začne naberať grády😃😃😃😃😃😃. Tak vám želám pekné čítanie a príjemný zvyšok večera.