Destiny of Soul Mates ✔

13.

Ja, Cass a Nixon sme smerovali cez chodby do trónnej siene, kde nás mali čakať Astrid a jej rodičia.
,, Cass, musím tam ísť aj ja?" spýtala som sa ho. Zrazu zastal a otočil sa na mňa.
,, Áno. Si moja snúbenica. Čiže si aj budúca kráľovná. Takže áno, musíš ísť aj ty." chytil mi tvár do dlaní a pobozkal ma.
,, Tak poď láska." potiahol ma za ruku a ja som za nedlho znova uvidela Astrid. Tentokrát som si ju prezrela lepšie. Mala dlhé čierne vlasy až takmer po zadok. Celý jej výzor doplňovali zelené oči. A samozrejme bola obvešaná šperkami a oblečená v zelených šatách. Takých čo sa nosili v stredoveku. Prekvapene sa na mňa všetci traja pozreli. No Cassovi sa uklonili. Však je kráľ. Všetci zdvihli hlavy. Môj pohľad sa stretol s Astridiným.
,, Čo tu robí ona? Veď je človek. V tejto dimenzii by nemala existovať." stihla sa už posťažovať. Cass sa na mňa pozrel. A potom sa pozrel na nich.
,, Toto je Megan Bransová. Je hybrid ako ja. Doteraz žila na Zemi aj so svojou rodinou. No rozhodli sa prísť sem a bojovať po našom boku proti Ezrovi. Nejaké ďalšie otázky?" spýtal sa ich. Netušila som, že bude hovoriť za mňa. Astridin otec sa na mňa zvedavo pozrel.
,, Nie je tvoja stará mama Alysia?" spýtal sa ma.
,, Áno. Pred tými niekoľkými rokmi odišla spolu s mojou mamou na Zem. Vraj ako veľvyslankyňa alebo niečo také. Až tak dobre sa v tom nevyznám."  trochu som sa zasmiala.
,, Odkážte jej, že ju pozdravuje Magnus. Ona už bude vedieť." milo sa usmial.
,, Môžem sa s vami na moment porozprávať osamote? Bez Astrid?" spýtal sa Cass Astridinho otca. On nemal na výber a prikývol. Odišli spolu niekam ďalej od nás, aby sme nepočuli ich konverzáciu.

Ostali sme tam stáť len ja, Astrid a jej mama. Obe ma prebodávali pohľadom.
,, Máte problém dámy?" spýtala som sa ich.
,, Čo tu skutočne robíš? Podľa mňa tu nie si len kvôli vojne." samozrejme, že si pamätá keď som Cassovi vlani povedala, že sa s ním rozchádzam.
,, Ver mi alebo nie, som tu aj kvôli vojne. A Cass ma tu trocha sprevádza a ubytováva ma tu." jej ma sa trocha nahnevala. Nechápala som prečo. No zrejme to zistím.
,, Ako si dovoľuješ nazývať jeho výsosť prezývkou?" spýtala sa ma jej mama. Chcela som už niečo povedať no Cass a Astridin otec nás pri hádke zastavili.
,, Dámy prosím dosť. Astrid, prestaň sa chovať detinsky a ty sa ospravedlň tejto dáme za chovanie Regina. Má na to plné právo ho tak oslovovať. A približne za mesiac ho bude nazývať manželom. Výsosti, ďakujem, že sme si to mohli vyjasniť. Spriaznená duša je vždy na prvom mieste, to je jasné." otočil sa na Astrid a svoju ženu. Astrid skoro pukla od závisti. Bola sranda to sledovať.
,, Ospravelňujem sa slečna Megan. Snáď budete mať s jeho výsosťou kráľom Cassiusom dlhotrvajúci a šťastný vzťah." ospravedlnila sa mi Astridina mama.
,, Ďakujeme. Myslím, že to s Cassiusom môžeme skutočne považovať za osud, keď sme sa po roku odlúčenia opäť našli." usmiala som sa na neho a on mi chytil ruku. Potom sme sa otočili na hostí.
,, Dúfam, že prídete na svadbu." usmial sa Cass. Astrid si asi uvedomila, že prehrala a prikývla.
,, Pravdaže výsosti." poslednýkrát sa uklonili a potom už konečne odišli.

Ja som si konečne mohla vydýchnúť.
,, Zvládla si to skvele láska." trochu som prevrátila očami.
,, Však vieš. Bola by zo mňa dobrá herečka. Len tú Astrid by som najradšej niekde zakopala." ťažko som to predýchavala.
,, Už nebude robiť cirkusy. Jej rodina vie, že sme zasnúbení, tak nebude môcť ani pípnúť. Navyše sú to vlkodlaci. Oni si zakladajú na vzťahoch spriaznených duší." ale prečo potom Astrid tak zúfalo chce niekoho za manžela?
,, A čo je s jej spriaznenou dušou?" spýtala som sa ho.
,, Vieš, to je to, že on je na druhej strane. Ako nie že mŕtvy ale na druhej strane akože na Ezrovej strane. Majú to ťažké. Inokedy by už boli dávno spolu a mali aj tretie dieťa. No teraz to zákony trocha zakazujú a nemôžu byť spolu. Ja by som jej aj doprial nech sú spolu. Ale tvoj otec je debil a všetko zakazuje." pozrel sa na mňa.
,, Ale som rád, že tebe za od neho podarilo zdrhnúť a nejako sa dostať ku mne." usmial sa a dal mi bozk na líco.
Viedol ma nejakej miestnosti. Ani neviem kam sme išli, ale bolo mi to nejako jedno.
,, Teraz len musíme vymyslieť ako sa zbavíme tvojho otca. Alebo aspoň ako ho oslabíme. Takže hovor o všetkom, čo si si u neho všimla. Už si pobedala že jeho synátor je jeho slabina. Nevieš ešte o niečom?" spýtal sa ma.
,, Nie. Len ako si povedal dneska u nás. Aj ja by som mohla byť jeho slabina. Ak si nozaj všetci myslia, že ste ma uniesli tak je to len dobre pre nás. Mohli by sme ich nalákať do pasce. Alebo aspoň Nicka. On sa zdá byť dvôverčivý. A je to dobrý chalan. Ani nechápem, že dokáže byť s niekým ako je Charlotte. Však sú úplne rozdielni." mne to proste nedalo. Však sa k sebe skutočne vôbec nehodia.

Cass sa nejako snažil vysomáriť z toho, čo som povedala.
,, Takže Nick je dvôverčivý debilko a Charlotte je prípadná hrozba, ak tomu dobre rozumiem?" prikývla som na to.
,, Aj takto sa to dá povedať. Teraz by sme ale mali vymyslieť ako ich nalákať do pasce. Čo takto im nejako tajne predať správu, že ma tu mučíš? Alebo niečo také. Videli sme predsa také filmy na takúto tému." navrhla som mu.
,, Okej môžeme tam zahrnúť aj mučenie. Ale najprv by sme asi mali povedať, že som sa dozvedel, že si jeho dcéra. A že preto ťa mučím. A nie preto, lebo by som bol nejaký sadista. Chápeš. Musíme to dobre premyslieť čo im napíšeme." prikývla som.
,, Pravda. Musíme to dobre premyslieť. Musíme ho nejako podnietiy k tomu aby konal. Na moje zajatie môže aj odpovedať, že so všetko vymýšlam a nie som jeho dcéra. Nakoniec by mohol spraviť aj toto. Nikdy nevieš, čo od takého psychopata ako je on môžeme čakať." snažili sme sa na niečo prísť. Ale nič nás nenapadalo. Rozhodli sme sa dať si trocha pauzu. Potrebovali sme ss trocha prevetrať. Cass ma chcel zobrať na výhliadkovú vežu. Vraj z tadiaľ viedieť aj polku celej tejto dimenzie. Chvíľkú trvalo kým sme vystúpali tých vyše tristo schodov. Ale nakoniec to stálo za to. Rozhliadla som sa po okolí.
,, Wow. Je tu naozaj krásne." musela som uznať, že on vie vyberať romantické miesta.
,, Sem som chodil premýšľať. Aj nad vojnou, ale aj nad tým, že čo akurát robíš a tak. Vieš keď som sa sem vrátil po našom rozchode, trochu som sa uzavrel do seba. Tak som chodil sem. A pozeral sa na susedné kráľovstvo. Potom na hory, kde žijú draci. Cez deň väčšinou spia. Tak som sem chodil aj v noci, aby som ich trocha pozoroval. A tam ďalej sa nachádzajú čarodejnícke tábory. Žiaľ nie všetky sú ochotné sa pridať k môjmu kráľovstvu. Máme po svojom boku asi sedem klanov. A ostatné sú nestranné." postupne mi vysvetloval ako sa tu veci majú. Bola som v úžase. Už teraz som mala pocit, že by som tu chcela ostať. Strašne ma to tu lákalo. Či už preto, lebo sem aj skutočne patrím. Alebo preto, lebo som zistila, že mágia a všemožné magické bytosti skutočne existujú. Asi som si našla nový domov. Teraz ho len nemôžem nechať zničiť rukami môjho otca.

Trocha neskoro, ale predsa. Nová časť. Ani neviem ako som sa dokopala k jej napísaniu. Ale som za to rada. Takže sa dozvedáme všeličo nové. Teraz už len treba vymyslieť dobrý plán útoku a vyhrať vojnu😃😃😃👍🏻👍🏻👍🏻👍🏻👍🏻👍🏻.

Takže dúfam, že sa vám táto časť páči alebo bude páčiť a že ju pozitívne ohodnotíte. Vám čo ma neznenavideli po zverejnení info knihy, ďakujem. A vy čo ste na mňa zmenili názor, pozdravujem do teplých krajín👋🏻👋🏻👋🏻.
Milí čitatelia, nepýtajte sa ma prosím, kedy bude nová časť. Sami teraz už dobre viete, koľko mám profilov. A na väčšine z nich tiež píšem nejaký ten príbeh. Inak moja ponuka je stále v kurze. Ak by sa vám z mojich už zrušených účtov nejaký príbeh zapáčil, kľudne ho môžem písať na tomto profile. A zároveň aj dokončiť. Tak to je na dnes už naozaj všetko. Prajem dobrú noc a nech vás príšery stípu celú noc😊😊😊😘😘😘😘😘😘.