Destiny of Soul Mates ✔

8.

Prekvapilo ma, keď sme sa ocitli pred zámkom. Ucítila som, ako mi dávajú putá. Nechápavo som sa na nich otočila.
,, To prečo?" spýtala som sa toho, čo ma strčil do portálu.
,, Len pre istotu. Vieš, aby si nezdrhla." nepríjemne som sa na neho zamračila.
,, Však som s vami išla dobrovoľne. Toto nie je nutné." odpovedala som mu pravdivo. Ďalší vytiahol hnedé vrece. Len mi nebolo jasné, z kadiaľ ho nabral. Možno ho vyčaroval. Mieril mi s ním na hlavu.
,, To nie. To už je trocha príliž nemyslíte?" spýtala som sa ich.
,, Toto je pre prípad, že nedodržíš slovo a len by si chcela zneužiť kráľovej pohostinnosti. V takom prípade nesmieš vedieť, ako sa dostať do hradu." bola pravda, že som nevidela, kde je hlavná brána. Takže moje plány sa začínajú trocha kaziť. Ale musím uznať, že majú ceľkom zaujímavé myslenie. Vzhľadom na povedzme stredovekú éru. To som im musela uznať.
,, Tak fajn. Ale verte mi, nemám v pláne zdrhať ani nikoho zrádzať. Teda až na kráľa Ezru. Ten chlao je neznesiteľný. A klamár." prekvapene sa na mňa pozreli.
,, Dobre. Dajte jej to na hlavu. Neboj, maximálne sa ti zničí účes." zasmial sa a ja som už som nasledujúcich asi desať minút videla iba tmu. No, dalo sa cez to vrece trocha vidieť. Aspoň som videla, kam kráčam.

Kráčali sme nejakými schodmi.
,, Opatrne. Ak spadne a nebude schopná hovoriť, kráľ nás dá popraviť." upozornil niekto ostatných členov stráže. Kráčala som s maximálnou opatrnosťou. Našťastie som som ani raz nezakopla. Dostali sme sa do nejakej siene. Bola tu tma. Tak buď sa posunul čas a už sa tak zotmelo alebo je tá miestnosť naozaj taká tmavá. Videla som, že horelo len pár sviečok.
,, Nie, nie. Dajte sem viac sviečok. A sakra je tu strašná tma. A toto je zasa čo? Koho ste to znova priviedli?" spýtal sa silný mužský hlas. Bol mi ale odniekial známy. Až veľmi známy.
,, Pane, toto dievča chce hovoriť s kráľom. Vraj má cenné informácie o tej tajnej zbrani. Tvrdí, že tá tajná zbraň je nejaké dievča. No zjavne ju tam držia proti jej vôli. Kde je kráľ?" spýta sa nakoniec stráž.
,, Je na porade. Musia prediskutovať s kapitánom strážii ďalšie kroky. A čo sa týka tejto, kľudne ju môžem vypočuť aj ja. A dajte jej to vrece dole. Ak má naozaj tie informácie je to hosť, nie zajatec." znova prehovoril ten známy mužský hlas. Dali mi vrece dole a ja som musela prižmúriť oči, aby som si zvykla na okolné svetlo.
,, No do riti. Akože vedel som, že si tu, ale toto som od teba nečakal." skoro až radostne sa zasmial. Vtedy som uvidela, čii hlas to je. Ztvárila som sa viac ako prekvapene.
,, Nixon?" len vyzeral inak. Nemal biele vlasy, ale uhľovo čierne.
,, Tak konečne sme sa stretli Meg. Hádam som ťa nevyplašil tým informatorom." trochu sa zasmial.
,, Chlapy, dajte jej dole putá. Je to vážený hosť." stráže sa trocha prekvapili, keď sme sa s Nixonom začali  rozprávať ako najlepšo kamaráti.
,, Počkaj. Ty si kráľov brat?" spýtala som sa ho.
,, Hej. Cassius asi neuvidí rád ženu. Vraj ho nedávno nejaká odkopla a má z toho depky. Takže ak uvidí teba, no možno ťa dá popraviť rovno. Poď so mnou. Budem ťa vypočúvať ja." viedol ma niekde do miestnosti s veľkým stolom a plno stoličkami. Zrejme jedáleň.
,, Čo od teba chceli Nick a Charlotte?" spýtal sa ma milo, ale priamo.

Trochu som váhala, či mu tiež povedať priamo pravdu. No nakoniec som sa rozhodla, že nič nebudem tajiť.
,, Nixon, prosím nebuď naštvaný. Ani nemaj prehnané reakcie. Nick a Charlotte ma chceli zaviesť za ich kráľom. Ezrom. No ako som ho uvidela, zistila som jednu nepríjemnú vec. Ezra je môj otec." panicky som sa zasmiala. Nixon sa samozrejme trocha vyplašil. Bol prekvapený a zdesený zároveň.
,, Čože si?" spýtal sa ešte raz.
,, Som Ezrova dcéra. Nick je môj nevlastný brat. Ak chceš poviem ti celý môj životopis a zistíš, že byť s nimi na jednom mieste, o to fakt nemám záujem." zhlboka sa nadýchol. Zrejme premýšlal.
,, Dobre. A tá tajná zbraň?" spýtal sa ďalšiu otázku.
,, No, to som mala byť ja. Foter ma chcel zapredať tvojmu bratovy ako nevestu a tak uzavrieť mier. Ale dopredu ti hovorím, že o zásnuby s niekým nemám záujem. Kľuďne sa aj navzájom povraždite. Ja som si doteraz žila na Zemi s mamou a starkou a bolo mi okej. Sem som sa len chcela dosťa preto, či by ste mi vedeli zariadiť nejaký portál naspäť domov? Mama už musí mať panický záchvať a hľadať ma všade kde sa len dá. Prosím ja chcel íst len domov." skutočne mi vyšlo pár sĺz. Nixom sa na mňa pozeral s kamennou tvárou.
,, Okej. Vedela si vôbec, že Eldarmar existuje? Alebo, že existujú vlkodlaci, čarodejnice? Vedela si o tomto všetkom?" spontánne ukázal na okolie.
,, Nie. Zistila som to včera. A dneska som sa dozvedela, že môj otec, teda Ezra je kráľ vlkodlakov a vedie vojnu proti iným vlkodlakom." odpovedla som úprimne.

,, Dobre. Toľko mi stačí. Musíme ťa skryť. Ak ťa Cassius uvidí a dozvie sa, že si dcéra jeho nepriateľa, popraví ťa bez zaváhania. To mi ver. Ak by som ťa nepoznal tie tri dni, tiež by som možno tak zareagoval. Portál ti viem vybaviť do hodiny. Len ti nezaručujem v ktorej krajine sa objavíš. Ale vážne. Cassius o tomto nesmie vedieť." dvere za mnou sa otvorili.
,, O čom sa nemám dozvedieť?" ďalší známy hlas. Okej mám toho dosť. Postavila som sa zo stoličky.
,, Prečo v tejto magickej krajine počujem a stretávam samých známych?" otočila som sa na dotyčného, ktorý prešiel dverami. No vtedy som už skoro dostala porážku. Tak na toto už naozaj neviem čo mám povedať. Ostala som tam stáť nehybne ako socha. Toto bol pre mňa ešte väčší šok, ako keď som videla otca.
,, Čo tu robíš?" spýtal sa ma asi jedniný chlap na svete, ktorého som si želala vidieť ešte menej než môjho otca.
,, Ja, ja som sem proste prišla." nesmelo som sa usmiala. Snažil sa vyhnúť očnému kontaktu.
,, Musím ísť preč. Uhni!" prikázal Nixonovi.
,, Počkaj, s kadiľ sa poznáte?" spýtal sa Nixon. Carlos, teda Cassius sa na neho pozrel ako na vraha.
,, To je ona." odpovedla mu jednoducho. Nixonovi to zrejme nedochádzalo.
,, Ona. Tá ona." Nixonovi to už došlo. Vyprskol do smiechu.
,, No, a že ste mali stáť pred oltárom. To by bol šok." a smial sa ďalej. Carlos ničomu nechápal.
,, O čom to trepeš?" spýtal sa ho.
,, To je na dlho. Ale najprv mi povedz, ako si sa sakra stal kráľom?" spýtala som sa Carlosa.
,, To je ešte na dlhšie. Teraz potrebujem trocha česrtvého vzduchu." otočil sa mi chrbtom a vykráčal z miestnosti. Vyzeral inak. Staršie. A mal vlasy v copíku. Takže si nechal narásť vlasy. A celkovo zmohutnel. Nemohla som uveriť, že môj ex je kráľ. A navyše kráľ, proti ktorému bojuje mô otec. Toto je ako zo zlého sna. Zlý vtip. Doslova irónia osudu. Zo všetkých možných scenárov, som skončila práve tu. Medzi mojim fotrom a ex priateľom.

Ľudkovia moji. Mám tu pre vás novú časť. Keďže už ma trocha poznáte, určite ste si všimli, že veci rada mierne zamotávam a komplikujem. A čo by mohlo byť komplikovanejšie než takýto scenár🤔🤔🤔🤔. No zrejme nič. Mám pre vás novinku. Popri tomto príbehu píšem ešte jeden, nový príbeh. Keď ja si neviem pomôcť s tou mojou fantáziou😅😅😅😅😅😅😅. Príbeh sa volá The Guardians. Nájdete ho na mojom profile. K tejto časti už len toľko, dúfam, že necháte votik alebo milý povzbudzujúci komentár😊😊😊😊😊 a prajem príjemný zvyšok dňa😘😘😘😘😘😘😘😘😘😘.