Destiny of Soul Mates ✔

18.

Dospali sme ráno do deviatej. Keď sme sa zobudili, boli sme strašne unavení. Ale aj tak sme vstali a vybrali sa za Nixonom. Keď sme mu povedali, že sa tu potuluje duch jeho zosmulej mami, neveril nám. Tak sme ho zaniesli k nej do izby. Zastala som tesne pred dverami.
,, Ja s vami nejdem. Mali by ste tam byť len vy. Je to predsa vaša mama." nedala som mu šancu na hovorenie. Len som ho popohnala dnu a zavrela za ním dvere. Stála som tam asi desať minút. Počula som plač a ďalší plač. Smiech.. Bolo to krásne rodinné stretko. Ale potom ma to už nebavilo. Išla som teda do jedálne. Bola som hladná ako sto vlkov. Zjedla som dva croissanty a vypila šálku horúcej čokolády. Vybrala som sa do trónnej siene. Videla som ľudí, ako sa premávajú sem a tam. Mali isté povinnosti. To len ja som netušila, čo mám robiť. Pár ľudí sa mi pozdravilo. Spoznali ma ako nevestu kráľa.

Ani som sa nestihla niekam usadiť a už ku mne pribehol jeden z našich rytierov. Vyzerá, že bežal v tom ťažkom brneníniekoľko kilometrov.
,, Lady Megan, kde je jeho výsosť?" spýtal sa ma. Ako Lady Megan? To znie zaujímavo.
,, Je v starom krídle. Rozpráva sa so svojou mamou a bratom." zatváril sa trochu prekvape.
,, Čo sa stalo?" spýtala som sa ho.
,, Prišili dopisy. Jeden od kráľa Ezri a druhý od nášho špeha." schmatla som oba listy a išla som za Cassom.
,, Ja mu ich zanesiem, ďakujem." videla som ako rytier nieči kríčí. Ale to som už bola príliž ďaleko. Kým som prešla schody a všetky chodby, aby som sa dostala do tej jednej konkrétnej komnaty, prešlo asi desať minút. Ani som nezaváhala a otvorila som dvere od komnaty. Všetci traja sa na mňa pozreli ako na blázna. Bola som totiž zadychčaná a trochu strapatá.
,, Listy. Špeh. Foter. Posteľ." povedala som s ťažkosťami. Cass našťastie pochopil a prišiel ku mne. Posadil ma na posteľ. Jeho mama si sadla pri mňa, zatiaľ čo Cass a Nixon prečítali listy. Ja som sa trochu ukľudnila a už som normálne dýchala.
,, Už ti je lepšie Megan?" spýtala sa ma Tatiana.
,, Áno. Ale niečo sme vám s Cassiusom nepovedali. Bojujeme proti Ezrovi. A teraz ten najväčší šok. Ezra je môj otec. Nepýtajte sa ma, ako je možné, že sa dal dokopy s mojou mamou. Na to vám vie odpovedať iba ona." Tatiana sa zamračila. Ale potom pokojne vydýchla.
,, Som rada, že si sa priznala. Ty nemôžeš za hriechy svojho otca." chcela mi chytiť ruku, no nepodarilo sa.
,, Cass, tak už hovorte, čo tam je? Som zvedavá." obrátili sa na nás. Cass ku mne len prišiel a podal mi list.
,, Čítaj." poriadne som sa pozrela na papier.

,, Cassius, to, že moja dcéra je u teba mi došlo hneď po tvojom útoku na môj palác. Ver mi, že ma nezastaví ani Meganina smrť. Mal som plán, ale nevyšiel. Tým pádom, je mi jedno, čo s ňou bude. Ale navrhujem, aby sme tieto boje ukončili raz a navždy o dva týždne na Veľkej planine. Dúfam, že umreš čo najbolesrivejšou smrťou." koniec listu. Ako vážne? Najprv chce, aby sme boli šťastná rodinka, a teraz je mu jedno, čo sa so mnou stane?
,, Kedy mu môžem odstreliť hlavu?" spýtala som sa otázkou mierenou na Cassa.
,, Tu je druhý list od špeha. Prečítaj si aj ten." podal mi ho do rúk.
,, Výsosti, neverte slovám kráľa Ezri. Posiela svojho syna a menšiu jednotku vojakov na váš zámok, aby oslobodil princeznú Megan. Až ju oslobodia, tak napzaj plánuje vojnu na Veľkej palnine. Princ  Nickolas k vám dorazí ešte tento večer. Vojakov bude mať sedem z toho jeden je náš. Prajem veľa šťastia výsosti." takže super. Vieme kedy sem prídu a že otec má o mňa trochu záujem. Ale to ho neoapravedľňuje. Aj tak mu chcem odstreliť hlavu.
,, Dobre. Musíme sa pripraviť. Kam ma strčíš, aby ma akože mohli zachrániť?" spýtala som sa Cassa.
,, Prirodzene asi do cely. Tam je to najpredvídateľnejšie. Zdvojnásobíme hliadky na takých skrytejších miestach. Ak by sa blížili z hocijakého smeru, budeme to vedieť. Ani nie do minúty." Tatiana sa postavila pri neho.
,, Keby ťa videl tvoj otec, myslím, že by bol na teba hrdý. Na vás všetkých." tisli sa jej slzy do očí. Je to vôbec možné, aby duch plakal? Zrejme áno.

Keď bol večer, všetko sme prichystali tak, aby som akože bola zachránená. Keď dorazila starká, pýtala sa, čo sa deje. Všetko sme jej vysvetlili. Nechali sme ju, nech ide do izby. My už máme všetko zariadené. Cass ma odviedol do cely. A zamkol ju.
,, Neboj nebudeš tu dlho." dal mi bozk na čelo.
,, Pamätaj. Povedz mu, nech idete cez hlavnú sálu. Tam na vás budeme čakať. A keby sa ťa niečo pýtal, snaž sa byť milá a klam ako ti len predstavivosť stačí. Milujem ťa." chytil ma za ruku.
,, Neboj. Ja sa o seba viem postarať. Navyše, ak tam budeme mať jedného z našich, tak sa nemusíme báť presili. Inak mi niečo napadlo. Čo keby som sa od zajtra učila čarovať? Viem, že na vlkodlaka sa nepremením, ale čarodejnícke schopnosti môžem skúsiť rozvíjať." šibalsky som sa usmiala.
,, To je fantastický nápad zlatko. Dobre. Keď chceš môžem ti dávať súkromné hodiny." vedela som, kam tým mieri. Len som sa usmiala.
,, Tak fajn. Tak zatiaľ pa? Vidíme sa za neviem kedy." mykla som plecami. Čakali sme ich už každú chvíľu. Pustil mi ruku a išiel do hlavnej sály. Ja som si sadla na lavičku a čakala. Ubehla asi hodina a konečne som začula nejaký hluk. Postavila som sa k mrežiam cely. Dvere sa otvorili a v nich sa zjavilo niekoľko mužov. Konkrétne piati. A jeden z nich bol Nick. Paráda. Od vzrušenia som sa usmiala. Aj ked on si asi myslel, že od radosti.
,, Je tu. Prineste kľúče!" prikázal svojim vojakom. Videla som jedného z našich ako je padnutý na zemi. Zobrali mu kľúče a odomkli mi celu.

Nick prišiel ku mne a objal ma. Toto som nečakala.
,, Hádam si si nemyslela, že ťa tu necháme napospas Cassiusovi?" ozval sa.
,, Nie. Aj keď, dúfala som, že prídete skôr." odtiahol ma od seba a poriadne si ma prezrel.
,, Si prezlečená?" spýtal sa.
,, Áno. No vieš, asi na druhý deň, ako ma sem uniesli, si ma kráľ vyžiadal. A samozrejme mi poslal nejaké oblečenie." snažila som sa tváriť nijako.
,, A dotkol sa ťa? Ublížil ti?" spýtal sa ma. Bože čo si vymyslieť?
,, Áno. No on ma." začala som falošne plakať.
,, On ma znásilnil." povedala som mu cez falošné slzy.
,, Za toto ho zabijem." vybral si z púzdra meč. Vykročili sme z cely.
,, Vieš, byť v cele má svoje výhody. Stráže sa pred tebou rozprávajú o všetkom. Napríklad aj o tom, že hlavná sála sa na večer vypratáva. Takže sa dá z tadiaľ úplne v pohode prejsť." prekvapene sa na mňa pozrel.
,, Ja som vedel, že by si sa nestratila." usmial sa. To ešte netušil, že som ho viedla rovno do pasce.
Prešli sme nepozorovane cez chodby. Asi dvakrát sme sa museli schovať za múry. Prechádzali sme presne polkou miestnosti, keď v tom sa zjavil Cass spolu s vojskom.
,, Už ani krok." prikázal Cass. Nick prekvapene zastal. No stále držal meč v ruke.
,, Megan, postav sa za mňa." prikázal mi.
,, Nick. Vzdaj sa. Si obkľúčený." nemala som žiadnu zbraň. Ale tuším ho to zabolelo rovnako, ako keby som ho nabodla na meč. 
,, Megan, ty si s nimi? S ním? Veď je to nepriateľ." skríkol na mňa.
,, Nie, Ezra je nepriateľ. A vieš čo sa hovorí. Nepriateľ môjho nepriatela je môj priateľ. V tomto konkrétnom prípade moja spriaznená duša. A otca fakt nemusím." videla som na ňom to zmätenie.
,, On je tvoja spriaznená duša?" spýtal sa ma.
,, Ak sa vzdáš, necháme ťa žiť. Pôjdeš do cely, ale živý. A potom ti môžem všetko v pokoji vysvetliť a uvidíš, že osud je skutočne sviňa." zasmiala som sa.
,, Nickolas naozaj. Mne nejde o to tu teraz rozpútať peklo. Pre svoje vlastné dobro sa vzdaj." dohováral mu Cass. Nickov pohľad padol dole. Tak isto aj jeho meč.
,, Dobre. Ale dlhujete mi poriadne vysvetlenie." naši muži už brali tých jeho a Nicka brali do súkromnej cely, ktorú sme mu už stihli zriadiť.

Takže tu máme novú kapitolu. Áno je to zazrak, vydala som ju rýchlejšie ako sme si všetci mysleli. No proste mi to tento výkend páli😁😁😁😁. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Prajem pekné čítanie a príjemný zvyšok dňa😊😊😊😊.