Destiny of Soul Mates ✔

2.

Na druhý deň som sa rozhodla, že sa trochu viac zoznámim s Kelly. Predsalen, nemôžem tu byť úplne sama. A keďže Charlotte ma nehorázne štve, potrebujem sa nejako odreagovať. Cez prestavku som si teda sadla ku Kelly a ona sa na mňa milo usmiala.
,, Takže si zavítala medzi nás. Vitaj v skupine normálnych ľudí." ukázala na seba a ďalšie dve dievčatá a dvoch chalanov.
,, Toto je Megan. Včera ju už začalo ohovárať to duo podivínov." vysvetlila ostatným.
,, Nikto ich v podstate nepozná. Pred pol rokom prišli do nášho mesta a začali chodiť s nami do triedy. Vieme len ich mená. A nič viac. Nikdy ani nedali najavo, že spolu chodia, alebo nie. Proste akoby začali existovať len vtedy." veľmi ma to zaujalo, tak som si prisadla.
,, A čo sa vieme dozvedieť o tebe? Vieš, nechceme náhodou urobiť chybu ako oni." zasmialo sa jedno dievča.
,, Ale no, možno sa nebude chcieť hneď zdôveriť.' poznamena Kelly.
,, Nie v poriadku. Čo o mne také konkrétne chcete vedieť? Kľudne sa pýtajte." usmiala som sa.

Kelly sa začala pýtať ako prvá.
,, Odkiaľ si sa presťahovala?" spýtala sa.
,, Z takého úžasného mesta New Orleans." hneď ich to zaujalo.
,, A je to pravda, že sú tam čarodejnice?" spýtalo sa to druhé dievča.
,, No, hovorí sa všeličo." usmiala som sa. Zostali v úžase.
,, Wow, to je úžasné." zvolala Kelly. Tu som ju stopla.
,, Okej a kde si chodila na školu?" spýtal sa ma jeden z chalanov.
,, Na súkromnú. Bola to akadémia pre dievčatá. Tam sme sa učili všeličo. Najmä také veci, že ako sa stať pravou dámou. Ale mali sme tam aj normálne predmety, čo aj tu. A potom voliteľné predmety. Ja som si vybrala strelbu. A musela som si k tomu spraviť aj zbrojný pas. Takže od vlaňajška mám aj zbraň. Ale ešte nikdy som ju nepoužila." snažila som sa ich ubezpečiť. Trochu pootvorili ústa.
,, A ako ste na tom s rodinou?" spýtala sa ma Kelly.
,, No žijem len s mamou. Otec nás opustil, keď som mala takmer štyri roky." bolo to nanič, ale ja som sa s touto rodinnou situáciou zmierila už veľmi dávno. A odvtedy nenávidim svojho otca.

,, Aj ja som tak. Žijem tiež len s mamou. Ale mám ešte mladšieho brata a jednu staršiu sestru. Ale žijeme si v pohode. S otcom sa vidíme len na vianoce. A pošle mi peniaze na narodky." trochu sa zasmiala.
,, To máš super." zazvonilo na hodinu a ja som si išla sadnúť na miesto. Charlotte sa ku mne nahla.
,, Počula som, čo ste sa rozpralávali s hentými. Ako ťažká životna situácia vážne. Ja svojich rodičov ani nepoznám. Mám len Nicka. Jeho rodina ma vychovávala. Takže schválne, kto má blbšiu životnú situáciu?" otočila sa na Nicka a ďalej sa venovala iba jemu.  Ja naozaj nechápem, čo má to dievča so mnou za problém. Radšej neriešim a venujem sa učiteľke. Zazvonilo konečne na koniec vyučovania. Zastavila som sa pri Kelly.
,, Počuj, keďže si tu nová a ostatní sa chcú vyhnúť povinnostiam, ostalo teda na mne, aby som ťa trocha previedla po meste. Súhlasíš?" spýtala sa ma milo.
,, Jasné prečo nie?" a spoločne sme vyrazili do mesta. Neskutočne dobre sme sa zabavili na zákusku. Zistili sme, že máme veľa spoločného. Dokonca máme rady aj rovnaké seriály. Len hudbou sa odlišujeme. Ja som metalistka a ona jej na pop. Možno mierny rock.

,, A vážne máš zbraň? Pretože úprimne? Trochu ma ti vydesilo." trochu panicky sa zasmiala.
,, Áno mám. Ale povedala som, že som ju ešte nikdy nepoužila. Mame som sľúbila, že naozaj len vtedy, ak to bude nevyhnutné. Čiže pri prepadnutí na odstrasenie zlodeja alebo tak. Ale som normalna, takže neboj." usmiala som sa a ďalej si vychutnzákusodpila. Odpila som si z džúsu a pozerala sa všade len nie na ňu.
,, Dobre. Za asi hodinku by som mala byť doma. Keď chceš môžeme zajtra ísť znova niekam." dala mi návrh, ktorý som hneď prijala. Išla som domov a mama ma už čakala v kuchyni.
,, Kde si bola?" spýtala sa ma s obavami.
,, Kľud, bola som so spolužiačkou na zákusku a džúse. Zajtra pôjdeme zas." oznámila som jej moje plány na zajtra.
,, A zabudla som ti včera povedať. Volala som so starkou a pozdravuje ťa. A mne dala nejaké strašidelné varovanie. Vraj ma čakajú ťažké rozhodnutia a zlé správy. Vraj je to niečo s osudom. No asi polku noci som kvôli tomu nespala." s ťažkosťami som sa jej priznala.

,, Miláčik, nič sa nestane. Podľa mňa to bude len ohľadom školy. Možno sa dáš do zlej partie alebo tak. Podľa mňa to ona len zasa preháňa." pokúsila sa ma upokojiť. No stále som jej nepovedala o tej zbrani. A radšej ani nepoviem. Po večeri som sa pripravila na ďalší deň. Pripravila som si oblečenie a bola ešte na mobile. Ani nie minutu po zapnutí mi prišlo upozornenie na facebooku. Nová žiadosť o priateľstvo od Kelly. Hneď som ju prijala. Po pár minutách som odložila mobil a išla spať. Ráno ma znova zobudil budík. Túto noc som už spala lepšie. Pozrela som sa na kalendár. Bolo šiesteho. Mala som trocha obavy, že čo také sa má stať, keď mám mať toho deviateho so sebou zbraň. No nič, teraz nad tým uvažovať ešte nebudem. Radšej som si zapla instagram a sledovala, čo je vo svete nové. Dokopy nič. Bolo už trochu neskoro. Tak som si obliekla modré rifle a sivé tričko s nejakým francúzskym nápisom. Preložiť to žial neviem. A úprimne, ani ma to nikdy nenapadlo preložiť. Dnes bolo chladnejšie, takže som si dala koženku a rýchlo si nahádzala veci do tašky. Zišla som dole, mama mi opäť dala nejaké peniaze a jedlo a mohla som vyraziť.

V triede boli zatiaľ iba štyria ľudia. Z toho Charlotte a Nick boli medzi nimi. Keď mi nič iné neostávalo, sadla som si pri Charlotte a milo ju pozdravila.
,, Ahoj." toľko irónie som sa do toho snažila vložiť, že sa to vyložene dalo cítiť.
,, Nazdar." pozdravila sa ona. Otočila sa k Nickovi, no ja som ju stopla.
,, Počkaj. Sme spolusediace už tretí deň. A nič o tebe dokopy neviem. Už sme sa mali dávno rozprávať." povýšenecky sa nad tou myšlienkou zasmiala.
,, Vieš, ja sa nerada bavím s niekim, kto za to nestojí. Úprimne, ja sa proste nerada zoznamujem s novými ľuďmi. Som najradšej proste, keď sa okolo mňa nič nemení. No ty si musela prísť a všetko skaziť." fajn, tak jej už nebudem venovať pozornosť. Nestojí to za to. Stále sa ku mne dostávali kúsky ich rozhovoru.
,, Prečo si na ňu taká hnusná? Veď sa zdá fajn." hovoril Nick.
,, Lenže mne sa protiví. A naozaj tým, že prišla všetko skazila. A prečo mám pocit, že sa ti začína páčiť?" spýtala sa Charlotte.
,, Nie. Ona je len zaujímavá. Nepáči sa mi. Mne sa páčiš jedine ty." periférne som videla, ako ju chytil za ruku. Nehovorila mi náhodou včera, že jeho otec ju vychovával? Je to divné. Pomaly do triedy začali prichádzať ďalší spolužiaci. A s nimi prišla aj profesorka.
,, Žiaci mám pre vás ďalšiu novinku. Do našej triedy pribudne zajtra ešte jeden spolužiak. No neni to skvelé?" pre Charlotte to bude možno utrpenie. A tým som okej. Ja ako nie som mrcha. Ale keď môžem a chcem byť tak budem. A aspoň tu nebudem sama nová.

Je tu druhá časť príbehu. Ďakujem, že ste boli niektorí ochotní si prečitať prvú časť. Veľmi ma to potešilo. Hádam tento príbeh bude mať aspoň podobný úspech ako My big bad wolf. Budem rada za každý vote alebo prečítanie. Samozrejme ma nad vodou držia aj milé komentáre. Prajem pekné čitanie a príjemný zvyšok dňa😊😊😊😊😊😊