Môj stredoškolský denník

Prológ

Počkať, JA mám robiť ČO? Písať denník?? Halóóó moja predstavivosť sa nedokáže obmedziť iba na bežné denné činnosti. Ak budem písať, tak o čarodejniciach, drakoch, démonoch, krviprelievaní...

Jednoducho budem písať o ČOMKOĽVEK, len nie o mojom nudnom živote...Môj život má byť zaujímavý? A môžem tam pridať draky?

Nie? A čo čarodejnice ?

NIE?!? Ale no tak! Aspoň psa!

NIE, nemám psa. Ale do pekla tak aspoň Arabelin prsteň?

Merlinov meč?

Prútik Harryho Pottera?

A o čom to má potom akože byť?

Fajn, tak ešte raz: JA nie som zaujímavá, život mŕtvej krysy je zaujímavejší než ten môj!

Áno, priznávam sa, tú krysu som zabila.

Čo? Kto tu hovorí o vražde? Hej ja som "slušný" a "počestný" človek. Nie, nezabíjam. Teda okrem múch, komárov, švábov, mušiek a imaginárnych ľudí v mojej hlave...

Nie, k vražde svojho charakteru sa nepriznávam, ale poviem vám kto to bol. Bolo to moje ego.

Nie, nie ten spevák ty trkvas. Myslela som egO nie EgA... Vidíte ten rozdiel?

Nie?

Vy ho počujete? To je dobre, aspoň viem, čo vám nemám kupovať na Vianoce. To však znamená, že budem musieť ten načúvací strojček vrátiť...

Dobre, dobre, tak späť k téme. Napíšem vám ten denník, ale pod jednou podmienkou... Nikto ho nebude čítať.

Samozrejme! Tak potom načo sa zaťažovať takými hlúposťami? Ak ho chcete vydať a ja vám ho nenapíšem, kým nebudem mať istotu, že si ho nikto neprečíta nemá absolútne žiaden zmysel ho vôbec písať. Vidíte, že vám to páli ;)

Au, au, au! Dobre, ukľudnite sa láskavo. Napíšem vám to! Kde mám začať? Od začiatku?

Aké nečakané...

Narodila som sa.... Nie? Také podrobnosti vás nezaujímajú? Ale podľa mňa to bol veľkolepý deň! Veď vtedy sa zrodila nezabudnuteľná hviezda!

No predsa JA! Koľko krát vám to mám ešte opakovať?

Aha, no dobre vráťme sa k téme...

Volám sa Karolína (aj keď sa mi toto meno nepáči... volajte ma Eržika... Nie, na to zabudnite, bol to vtip! Keďže sa mi však moje meno nepáči premenujem sa na Skaja- mám na to právo.

Myslím autorské právo!

Do čerta s vami!).

Mám pätnásť rokov a neuveriteľne veľkú predstavivosť, ktorá zaberá celú kapacitu môjho "mozgu". (Ešte jedna otázočka... Ak je toto denník, nemalo by to byť SÚKROMNÉ ?!?

Tak prečo mi dočerta čumíte cez plece na monitor ?!

Ešte ďalej.

Áno, chcem aby ste odstúpili až za tie dvere a láskavo ich za sebou zavreli a zamkli.

Až mi bude treba na záchod tak vám zaklopem!

Zavrite už tie poondiate dvere!!) Ďakujem.

Tak, aby som začala odznova a tento krát už v pokoji a súkromí. Volám sa Skaja a na veku nezáleží. Som obyčajný teeneger ako ty. Možno nie som tak úplne ako ty. Jedine ak by si využíval/a menej ako 10% svojho mozgu o čom silne pochybujem.

Tento rok som prvý rok na strednej a začala by som asi odtiaľ. Nie preto, že by bola na základke nuda, to nie. Ide skôr o to, že teraz sa okolo mňa začínajú diať veci, ktoré nemôžem len tak nechať bez povšimnutia. Hovorí sa totiž, že každý prežil svoje najlepšie roky práve na strednej. Hoci som mala na základke naozaj skvelých spolužiakov (myslím gympel. Teda od 6 do 9 ročníka), ale môj život bol stereotypný (nie, že by teraz taký nebol).

Áno, fajn mal pár svetlých momentov, ale tými by som sotva zaplnila dvesto strán. (Áno, dobre počujete (teda vidíte) toto bude mať dvesto strán. Radím vám vopred to vzdať. Teda jedine ak nie ste zvedaví na moje tajomstvá a myšlienky o ktorých nikto pred tým ani nepočul. V tom prípade vám radím čítať ďalej.)