Môj stredoškolský denník

Spolužiaci

Pýtate sa či som na svojich opicoidných spolužiakov zmenila názor?
Poviem vám asi iba toľko, že kladiete hlúpe otázky.
Ak ste s niekým nútení byť dlhšiu dobu, celkom si naňho zvyknete. A presne to isté sa stalo mne.
Na začiatku roka som mala nervy napnuté, ako struny, no potom sa všetko začalo vykresľovať a ja som prišla na to, že moji spolužiaci fakt nie sú takí zlí.
Hoci Kebkeho s Brnďom by som najradšej odstrelila, zaškrtila, utopila...
Dá sa to zniesť.
Tak, ako som si na konci roka nevedela predstaviť, že som v kvinte, tak si teraz neviem predstaviť, že by som sa vrátila do kvarty. Ľudia sa menia...
Moji terajší spolužiaci sú rozhodne poriadne cool. Odhliadnuc od toho, že si stále "spievajú" pesničky, na ktoré som už dávno zabudla a občas sú také príšerné, že sa to nedá vydržať.
Ich zmysel pre humor má čisto urážlivý charakter, česť výnimkám, ale čo je najvtipnejšie, vidieť Luckinu tvár v Mirovej spoločnosti. To je rozhodne iný druh humoru.
Miro je totiž jediná osoba,keď pri čo i len zmienke o ňom je Lucka schopná nadávať. A ako dlho... A ako od srdca... A ako úprimne to chrlí... A ja chuďa to musím znášať!!
Ja naňho nemôžem otvorene povedať nič a to preto, že mi až neuveriteľným spôsobom pripomína môjho brata ( s ktorým máme taký úžasný vzťah, že sa k sebe nepriznávame, ak nemusíme tak sa jeden druhému vyhýbame a tak...).
Miro mi ho pripomína nie len tou odklonnosťou, ktorá je medzi nami, slovníkom, chrakterovými črtami, ale aj pohybom či egoizmom ba až egocentrizmom...
Vzťah medzi nami dvoma je jasný. On ma nemá rád a ja...
to prežijem.
Možno sa pýtate, prečo som by Brnďa s Kebkem najradšej zaškrtila. Odpoveď je prostá. Tí dvaja ma dokážu vytočiť do vývrtky jedinou poznámkou. Na jednej strane obdivujem aký to má efekt, ale na druhej som poriadne nasratá lebo ma štvú takým nenúteným spôsobom. Je to fakt skvelá ukážka schyzofrénie...
Čo sa dievčenského osadenstva týka, baby sú fajn. Čo sa týka mojich bývalých- súčasných spolužiačok, musím povedať, že sú stále bláznivé, aj keď...
Tá, pre mňa, novšia časť je úplne iný level. Najmä Laura so svojou neskrývanou úprimnosťou a otvorenosťou. Raz by som sa chcela dostať na jej úroveň a vravieť ľuďom do očí čo si myslím. (Síce to robím aj teraz, ale nikdy nie sama od seba, iba ak sa pýtajú. Je to jedna z mojich troch príšerných vlastností, ktorými sú pravdovravnosť, neschopnosť uraziť sa a nikdy ľuďom neklamať do očí. Jasné, poviete si ale to sú skvelé vlastnosti... NIE!! NIE SÚ!! Viete koľko ľudí sa urazí, ak im do očí poviete, čo si o nich myslíte? Dosť veľa...)
Ale odbočujem od témy. Sabína? To dievča je neskutočne fajn aj keď nemáme možnosť si nejako často pokecať( Naposledy, keď sa to stalo, tak mi s Laurou oznámili, že čítajú tento denník... Fakt netuším ako sa k nemu dostali, ale dosť ma to.prekvapilo. Vážne by ma zaujímalo prečo ich zaujíma niečo také ako toto. Aj keď, tomu z časti rozumiem. Veď kto by sa nechcel dozvedieť niečo viac o človeku, ktorý je ochotný rozprávať??)
Čo sa zasa Gabriela a Martina týka, sú to bomba ľudia. Gabo sa síce dal do kopy s Danom, vlastne oni sa poznali už dávno, ale teraz sú spolu ešte aj v triede. Tí dvaja vyzerajú skoro rovnako, až na to, že jeden má hnedé vlasy a druhý blond. Je to ako dva Ja jedného človeka- dobré Ja a zlé Ja, teda až na to, že v tomto prípade to je zlé a horšie Ja. Nikdy sa však nedá s určitosťou povedať, ktorý je zlý a ktorý horší...
Čo sa Lucky týka, to je kapitola sama o sebe. Ona možno vyzerá ako zraniteľná osôbka, ale neraz som si od nej zaslúžila takú päsťou, až to fakt bolelo. Stále však premýšľam nad tým, či preto, že by to bola silná rana, čo si nemyslím, alebo sa trafila na boľavé miesto...
Občas keď sa táto osoba rozhnevá, mám skutočne čo robiť, aby som sa nerozrehotala. Ale nič v zlom. Je s ňou celkom sranda, veď naraziť do stabilných dverí... Uznajte sami, to nedokáže každý.
No, aby som to zhrnula v celku, naša trieda má svoje muchy, ale ktorá nie??...