Môj stredoškolský denník

"Milovaná"

Netuším o čom si myslíte, že táto kapitola bude, ale rozhodne vám to mienim povedať! ;)

Ráno som vstala skoro s tým, že sa musím naučiť. (Nie večer sa neučím, ja, ako vzorný študent a ukážkový teeneger už o ôsmej chrním.)

Písala som náhradné slovíčka z neminy. Pýtate sa, ako to dopadlo? Zamyslite sa. Učila som sa ráno, boli to náhradné- opravné slovíčka. Takže pokiaľ vám to ešte stále nedocvaklo stačí vám vedieť, že som si hmlu vymenila s penou, čo bolo hneď prvé slovíčko, no a potom si to viete domyslieť... To je také moje opravovať si známky z 3 na 4...

Čo však bolo horšie, písali sme chémiu. Poviete si: Á, názvoslovie to je hovadina, to sa učiť nebudem. No a potom to dopadne asi nejak takto: Pozerám sa do písomky a náraz vidím NH4Cl. Reku čo to je zač? (ospravedlňujem sa slušným ľuďom, ale medzi spolužiakmi som známa svojou čitateľnosťou- pri písaní písomiek presne vedia kde som podľa intenzity mojich nadávok...)

Ja: K****, b***... Veď to nie je kyselina. Keby bola, je tam H dačo O ale teraz tam je dačo H dačo. K****aa. No, posledné je Cl, to bude chlorid... (píšem chlorid) Ale čo tým NH4?? o_O Seriem na to. (píšem tetrahydrogén dusitý. (Priznám sa, ani Boh nevie, ako som zmixovala tie oxidačné čísla, ale tetrahydrogén dusitý mi prišiel menej debilný, ako tetrahydrogén dusný...))

Po písomke sa pýtam:

Ja: Adi, čo bolo to NH4Cl??

Aďka: Chlorid amónny...

Ja reku doobree. Aj sme sa nad tým zasmiali, ale ja som blonďavá a mám právo byť hlúpa.Mne sa to toleruje aj keď mi to už príde ako mierne infantilná výhovorka... (Nie, neviem, čo je infantilný, ale páči sa mi ako to znie :D )

Poslednú hodinu v piatky mávame biolu. Poviete si no dík, ale podľa mňa je to super. Lepšiu ignorantskú učiteľku si neviete predstaviť. Jej je v podstate jedno čo sa v triede deje. Mira si aj tak vždy posadí dopredu (asi sa jej páči... Kto vie?? :D )

Rozmýšľala som, čo idem robiť, keď som začula Kebkeho (Nie, nevolá sa Kebke to je len taká divná prezývka. Zaujímalo by ma, ako sa k nej dopracoval... Navyše som vás varovala, že nepoužívam skutočné mená...)

Kebke ma urážal. Zas.

Ja: Vážne?

Kebke: Hej, vážne!

Všimla som si, že mám na zemi pero a rozhodla som sa to využiť. Prudko som vstala zo stoličky, za chlapčenského zborového: Ooo, kde Aďo dodal: Áa, Skajka sa hnevá.

Podišla som bližšie ku Kebkeho lavici a on sa na mňa pozrel zvedavo s miernou nervozitou. Potom som sa však otočila doľava; zodvihla som ai pero a pozrela som sa jeho smerom.

Ja: Čo sa bojíš? Len mi spadlo pero...

Na čo sa mi za chrbtom ozval dvojitý výbuch smiechu.

Rozhodla som sa, že ho odignorujem a radšej si opíšem poznámky keď som za sebou začula hlas. ,,Skajka. Skajka." šepkal. Otočím sa kuknem na Aďa pohľadom ala Čo chceš ty kôpka úchylností?

Aďo: Skajka, však mi dáš?

Kokso skoro mi oči z jamôk vypadli. Prežehnala som sa, vzopla som ruky k nebu a venovala Aďovi nevinný, no zároveň pohoršený pohľad.

Ja: Aďo! Až po svadbe!

Reakciou na to mi bol výbuch smiechu. Prevrátila som očami a pokračovala som v prepisovaní.

Aďo: Skajka, ja viem že to chceš. Priznaj si to.

Rišo: Veď si ju tu prehni a ideš...

Aďo: Skajka, tak čo? Po škole? Zatiahneme žaluzky, zamkneme dvere a ide sa na to.

Rišo: Idem aj ja! Do trojky, nie??

Ja: Nie.

Otočila som sa preč od nich a snažila som si prepísať tie hlúpe poznámky.

Aďo: Skajka! Skajka!

Otočím sa, že čo zas ?!

Rišo: Alebo ťa preriahneme v tmavej uličke...

Aďo: Hej počkáme si ťa, ja potom vytiahnem píšťalku a ukážem ti, ako sa moja vie anakonda hýbať.

Ja: Nie.

Znova sa snažím prilepisovať si poznámky, ale vôbec mi to nejde.

Aďo: Skajka! Skajka!

Ani neviem, prečo som sa otočila.

Aďo mal tričko dvihnuté pod bradou, Rišo mu držal (fakt neviem, ako by som to mohla nazvať takto vhodne. Asi to nechám tak... Podstatné je, že viete o čo sa jedná...), Aďo si hladkal bradavku a veselo sa pri tom na mňa usmieval. Tú scénu mám bohužiaľ vrytú do pamäte.

Okamžite som sa otočila späť ku svojim poznámkam.

Chvíľu bolo ticho, ale potom...

Aďo: Skajka! Skajka, toto sa ti bude páčiť.

Ja: Aďo, daj mi pokoj.

Rišo: Notak, Skajka.

Pomaly sa otočím a zrak mi padol pod lavicu. Len čo som zbadala Aďove holé nohy a rozopnuté nohavice na kotníkoch, rýchlo som sa otočila k poznámkam.

Rišo: Aďo, Skajka to má rada na tvrdo. Za vlásky a bez lásky. Že Skajka?

Ja: Nie, nie, nie!

Aďo: Ale, Skajka.

Rišo: My ťa ľúbime.

Aďo: My si na teba počkáme...

Poviem vám, mala som dosť. Poobede som sa akurát rozprávala s Kikou, keď sme stretli Daniela.

Dano: Vy dve tu čo?

Kika: My sa len tak bavíme. Kaja mi práve hovorila o biole.

Ja: Hej, dostávala som návrhy.

Dano: Hej, počul som. Dajak sa mi to dostalo do uší popri tom, jak som hral, ale potom som sa nudil, tak som sa učiteľky spýtal, či nemôžem ísť na WC a šiel som na obed...

Dafucq ?? o_O