Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
K e i l y n
Na ďalší deň ráno som opäť znudene pozerala na hodinky, ktoré mi nešťastne ukazovali, že ma čakajú ďalšie štyri hodiny.
S ťažkým povzdychom som pozrela na Davinu, ktorá sa obzerala za seba s vystrúhaným úsmevom, ktorý podľa všetkého značil, že niekoho balí.
Pozrela som sa tým smerom a uvidela Blaicyho ako sa rozpráva s Joelom, ktorý sedel oproti nemu. Pri ňom sedela Lorraine opretá o Reyovu hruď. A vedľa Blaicyho sedel zas Deril.
„Už si sa s ním rozprávala?" Zvedavo som sa opýtala svojej kamarátky.
Spomenula som si na včerajšok, ako som ho našla polonahého v prázdnej telocvični.
„Čo ti šibe?" Pohľad obrátila hneď na mňa a dvakrát si prstom ťukla po čele. „Už mám plán." Sladko sa uškrnula nad svojou predstavou.
„Áno? A aký?" Bradu som si podoprela rukou, ktorú som mala položenú na jedálenskom stole.
„On mne sa prihovorí ako prvý. Hneď ako do seba..." prstami naznačila dve úvodzovky. „...omylom narazíme."
„Myslíš, že to bude fungovať?" Akosi sa mi nechcelo veriť, že to naozaj zaberie.
V duchu som sa karhala za to, že ma čosi nútilo sa stále pozerať na stôl, kde sedel. Jedným okom som predsa len zavadila na stôl. A vtedy sa tu pozrel.
Zahanbene som sklopila zrak. Ruku som zložila so stola a spojila k tej druhej. Obe som vzájomne tískala.
Jeho pohľad vravel za všetko. Spoznal ma.
„Určite." Sebaisto sa ozvala Davi, čím ma vytrhla od myšlienok na NEHO.
„No neviem." Krútila som nad tým hlavou.
Znovu som pozrela na ich stôl a uvidela ako Blaicy vstal. V rukách držal tácku, ktorú šiel odniesť do kovovej skrinky.
„Pozri." Mykla som hlavou a naznačovala, že teraz je ten správny čas.
Davi hneď vytočila hlavu k stolu a na tvári sa jej usadil spokojný úsmev. Vzala tácku, posledný krát sa na mňa pozrela a žmurkla jedným očkom. „Drž mi palce."
Pridala do tempa, aby sa ich cesty naozaj stretli.
Celý ten čas som sa na svoju kamarátku dívala ako na nejaký film. V duchu som sa upozornila na to, aby som sa nezačala z toho smiať. Celá táto situácia mi prišla naozaj vtipná.
Davina nemotorne sa dotrepala k Blaicymu, ktorý už dávno odložil tácku s prázdnymi taniermi.
Davi sa postavila úplne za neho, čím mu skľúčila cestu. On o tom však nevedel. Otočil sa a prudkým švihom vyrazil vpred. No miesto toho vrazil trupom na jej tácku v rukách, ktorá sa ohla a všetko dopadlo na nemotorne dievča.
