Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
K e i l y n
Otec stál pred zrkadlom a nervózne si upravoval kravatu. Jemne sa na seba zamračil a pozrel na mňa. ,,Čo myslíš?"
,,Si krásny, ocko." Usmiala som sa na neho.
Pozerala som na jeho veľké telo, ktoré obopínala tmavo modrá košela. Okolo krku mal čiernu kravatu, ktorá ladila s jeho nohavicami. Vyzeral ako veľký muž. A ja som bola na neho hrdá.
Dnes mala prísť Christie a moja nervozita len stúpala. Teraz už som si nebola tak istá. Mala som isté pochyby. Už som nebola stotožená s tým, že ju chcem na betón spoznať. Vo mne sa znova búrili tie pocity, ktoré tam predtým boli. Nenahradí mi moju mamu. Aj keď mama aká je. Skrátka ju nenahradí. Ale kvôli ockovi dám jej šancu.
Otec pozrel na svoje hodinky a následne na mňa.
,,Už by tu mala prísť." Nervózne sa pošriabal na zadnej strane svojej hlavy.
,,Určite príde." Uisťovala som ho.
Iste by si to nerozmyslela, pomyslela som si.
Hneď ako sme počuli motor, otec sa rozbehol k dverám, ktoré následne otvoril.
Obaja sme vstali na prahu nášho domu a dívali sa na žltý taxík, z ktorého vystupovala Christie. Na tvári mala kostrbatý úsmev, ktorý mi skôr začal liezť na nervy.
Malými krokmi sa dotrepala k nám na vysokých ihličkách v dlhých šatách, ktoré jej krásne obopínali driek. Bola na ocka veľmi mladá, nečudo že aj svoj šatník k tomu prispôsobovala. Bola naozaj atraktívna žena, ktorá sa nemusela hanbiť za svoje ženské proporcie.
,,Ahojte." Sladko nás pozdravila. Na tvári vystrúhala ešte horší úsmev aký mala doteraz.
Rukou sa zahnala k svojím vlasom, ktoré si zastrčila za ucho.
,,Som rád, že si stihla včas prísť. Už som si myslel, že neprídeš." Otec spravil krok k nej.
Očami ju hltal.
Natiahol k nej ruku a potiahol do vnútra.
,,Večeru pripravovala Keilyn." Pochválil ma hneď na začiatku a ja som sa cítila strašne hlúpo.
Zahanbene som sklopila zrak. V hlave mi behali otázky typu, čo ak jej to nebude chutiť? Čo ak to moje jedlo nazve odpadom? Čo ak ho odmietne hneď ako ho uvidí.
,,Naozaj?" Spýtavo sa Christie otočila ku mne.
Radšej som prikývla, ako by som mala povedať nejakú sprostosť.
,,Tak to je veľmi dobre, pretože moja mama zvykla hovoriť: nič nie je lepsie ako spokojný muž s plným bruchom. Žena sa musí vedieť postarať o svojho chlapa." Mrkla na mňa.
To už otec hlasno a hlavne pridusene zakašlal. Ruku mal pri ústach, čím si ich zakrýval.
,,Určite mi to dáš za pravdu, miláčik." Svoje oči presmerovala na neho.
,,To áno, ale Keilyn ešte nemala chlapca, len..."
,,Otec." Prebodla som ho pohľadom.
Snáď jej nechcel povedať, že som zamilovaná do niekoho. Bolo to moje malé tajomstvo. Tajomstvo, ktoré otec hneď odhalil. A to som na ňom nenávidela. Stačil pohľad, úsmev a už ma mal prečítanú. Poznal ma až priveľmi dobre.
,,Nemala?" Jemne sa opýtala žena, ktorá sa mi naozaj nepozdávala ako dobrá priateľka pre otca. A nebolo to len vekom. Jej správaním. Prišla mi tak umelá a falošná.
,,Poďme sa radšej najesť." Ozvala som sa, len nech mám tuto trápnu situáciu z krku.
,,Poďme." Zopakovala nadšene Christie a už sa sama brala k stolu.
Ja som len zaklipkala očami. Už teraz ju nemála rada a to sme ešte len poriadne spolu nerozprávali.
A to bol práve ten problém. Sú ľudia, ktorí nám nesadnú, ktorí sú nám nesympatickí. A vy aj keď sa ako snažíte, vždy to bude rovnaké. Nič sa nezmení, pretože ten pocit vo vás, vás nepustí. Stále sa budete toho držať, že tu osobu naozaj nemusíte. A môžete robiť čo chcete, vždy to tak bude.
***
,,Tak čo povieš na ňu?" Ozval sa otec, ktorý dával špinavý riad do myčky.
,,A musím?" Trocha som sa na neho zaškerila. Sedela som za stolom a opierala si bradu o svoju dlaň. Celý ten čas som dívala na jeho unavené telo, ktoré bolo vysílene.
,,Keilyn, chcem poznať tvoj názor, pretože aj teba sa to týka. Ak by sa náš vzťah prehĺbil, už by sme viac neboli dvaja."
,,Christie sa k nám nasťahuje?" Vystrela som ako luk, ktorý držal v sebe šíp a bol pripravený zasiahnuť.
,,Nie, Keilyn. Ale čo ak. Rozmýšľaj." Doukladal taniere a teraz sa venoval pohárom a príboru. Sem tam sa pozrel na mňa, aby tak mohol nadviazať očný kontakt.
,,Ja neviem. Mne stačí, že ty si šťastný."
,,A presne to nechcem. Ak by som si mal vybrať. Tak si vyberiem tvoje šťastie ako to moje. Pretože si jediné, čo tak veľmi milujem. Si môj poklad, moja princezná, si moje všetko. Preto ma veľmi zaujíma tvoj názor. Lebo ak by si mala byť nešťastná, tak za takúto cenu nie." Keď to rozprával, prestal upravovať riad a pozeral sa mi do očí. Priam sa mi do nich vpíjal ako to rozprával.
A ja som tak zbadala, že mamu ani tak nepotrebujem ako som si to myslela. Možno áno ale ockova láska to prevyšuje.
Ťažko som si povzdychla. ,,A ak poviem, že ju skúsim mať rada?"
,,Keilyn, vieš čo som práve povedal?" Zamračil sa.
,,Keď ty si pri nej tak šťastný a ja ti to nechcem vziať." Až žalostne môj hlas znel.
,,Sú veľa vecí, čo má robia šťastným. Napríklad ty." To už sa pohol ku mne a stiahol ma do objatia.
,,Ľúbim ťa, ocko." Zamrmlala som mu do hrude.
,,Aj ja teba, poklad môj." Ozval sa, a mňa zahrialo pri srdci. Môj ocko bol veľký muž s dobrým srdcom, ktorý bral ohľad na mňa. Vždy to robil.
Po pár minútach sme sa odtiahli. Otec sa mi zapozeral do očí. ,,Pozajtra k nám pozvy toho chlapca. Som na neho naozaj zvedavý."
