Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
K e i l y n
Bolo deväť hodín, keď som odišla spať. Ale miesto toho, aby som sa vyspala do zajtrajšieho rána som sa prevracala zo strany na stranu. Nemohla som zažmúriť oko. Mala som na srdci ťaživý pocit akoby sa niečo stalo. Nevedela som čo, ale skrátka niečo veľmi zlé, keď mi to nedalo zaspať.
Sadla som si a pozrela na oblohu. Vládla hlboká noc. Len pouličné lampy osvetľovali chodníky. Všade bolo mŕtve ticho, sem tam sa auto pohlo a to bolo všetko.
Nadurdená na seba, že nemôžem zaspať som vytrepala svoj vankúš a otočila si ho naopak s tým, že teraz by som už mala zaspať.
Doslova som sa hodila do postele a zatvorila oči.
Pár minút som ležala a potom som to vzdala. Sadla som si a pozrela na hodiny na mobile, ktorý sa rozvietil až mi sietnice vypálil. Stiahla som jas a znovu si pozrela čas. 00:32.
Napadlo ma pozrieť na facebook, či mi náhodou Blaicy niečo napísal. Nič. Rozhodla som sa mu napísať krátku správu.
KEILYN- Spíš?
Počkala som pár minút. Nebol prihlásený. Možno šiel spať a ja ho zbytočné otravujem, prebehlo mi hlavou. Vypla som obrazovku a položila mobil naspäť na stôl, kde bol aj pred tým. Ráno som mala stávať do školy a presne zajtra bol ten deň, keď Blaicyho predstavím ockovi. Trošku som sa toho obávala. Ocka veľmi dobre poznám a ten má naozaj veľký výber.
Ľahla som si na bok a prikryla sa perinou až po ústa.
Už som cítila, že pomaly upadám do spánku. Viečka mi oťaželi a dych spomalil. Zaspávala som, keď mi v tom niekto zavolal na mobil.
Rýchle som sa posadila a natiahla sa k mobilu. Pozrela som na displey. Volal mi Blaicy. Bola som prekvapená, ale aj na druhej stránke šťastná. Hovor som zdvihla.
,,Ahoj, Blaicy. Dúfam, že som ťa nezabudila."
,,Tu je Blacky. Blaicy momentálne nemôže s tebou hovoriť." Ozval sa jeden jeho kamarát.
,,Prečo?" Hneď na to som si zakryla ústa rukou. Začala som sa o neho báť.
,,Pobil sa v ringu. Danny je s ním." Odpovedal. No potom si ťažko vydýchol. ,,Blaicy nemôže ísť domov. Nie v tomto stave."
,,Ako to myslíš?" V srdci som pocítila hnusne údery. Tak veľmi som sa o neho bála.
,,Je na tom naozaj zle."
,,Kde ste? Prídem tam."
,,Sme ďaleko, ale som tu motorkou. Prídem po teba." Odvetil.
,,Dobre." A hneď mu nadiktovala svoju adresu, aby vedel kam má ísť.
Hovor sa vypol. Prezliekla som si miesto pyžama džínsy a tričko. Na to som si dala jednu z mojich mikin. Mobil som si zastrčila do zadného vrecka džínsov. Potichučky som otvorila svoje dvere od izby a vyšla na chodbu. Všimla som si, že v dome bola všade tma. Otec musel spať. Pomaličky som kráčala dolu schodmi až k vchodovým dverám, ktoré som odomkla, keďže otec ich zvykne stále zamykať pre vlastnú bezpečnosť. Kľúče hnusne zaštrngotali a ja som sa v duchu modlila, aby sa otec nezobudil. Dvere som otvorila a vybehla von.
Kráčala som pár metrov ďalej od môjho domu, aby ma náhodou nevidel cez okno. Počkala som pár minút, až kým sa neukázal Blacky celý v čiernom. Dokonca mal na hlave helmu, ktorú si dal dole, hneď ako blízko mňa zastavil.
Moje srdce sa rozbúšilo. Bol to pekelný stroj, ktorý vyzeral byť veľmi nebezpečný. Na takom niečom som ešte nejazdila. Na motorke ešte nie. Hlasno som preglgla veľkú ťaživú guču, hneď ako som pozrela na veľkú mašinu, ktorá mi naháňala strach a hrôzu.
,,Keby som vedel, že budem voziť dievča, vzal by som dve." Podal mi do rúk svoju helmu, hneď ako to dopovedal s malým úsmevom na perách.
,,Nasadaj. Blaicy ťa už spomínal." Poponáhľal ma, keď videl na mne nervozitu.
,,E-ešte som na m-motorke nejazdila." Priznala som blízko jeho ucha.
,,Tak to sa ma pevne drž, pretože to ide pekelne rýchlo." Nahlas povedal mojím smerom, aby som ho dobre počula.
,,Naozaj sa ma drž. Inak vypadneš." Zopakoval to. Videl na mne, že dvakrát vahám potom, čo mi povedal, aby som sa ho chytila. A tak chytil moje ruky a sám ich položil na svoje brucho, ktoré bolo naozaj pevne.
Do riti. V duchu som zanadávala, pretože v mojom vnútri to vyvolalo malý cit, ktorý tam nemal byť.
Keď nadobudol pocit, že ho pevne držím okolo pása, naštartoval svoj pekelný stroj. Ja som sa prilepila na jeho chrbát a zatvorila oči. Jazdá bola poriadne rýchla a strach vo mne rástol tiež veľmi rýchlo.
***
,,Naspäť pôjdem pešo." Vyklepaná z jazdy na motorke som zoskočila dole a čakala na neho, aby sme tak mohli spolu ísť za Blaicym, keďže som to tu nepoznala.
Dívala som sa okolo seba, bol to pekný zapadákov. Obité až zničené domy, rozbité cesty a trávnik, čo ani nevyzeral ako trávnik.
,,To isté povedala aj moja kočka." Spomenul svoju Emerie a pritom mu myklo kútikmi.
,,Vie o tomto mieste?"
Blacky potriasol hlavou.
,,Myslela som si to." Zamrmlala som si pre seba.
,,Tak poďme." Mávol rukou, aby som ho nasledovala. Obaja sme kráčali k veľkej budove. A ja som mala čo robiť, aby som kráčala vedľa neho, pretože ten strach, čo sa nahromadil odkedy viem, že Blaicy nie je v poriadku, sa stupňoval. A ten pocit, že o ňom neviem nič, bol príšerny.
