Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
B l a i c y
Cítil som ten známy pach mužov, pach krvy a najmä potu. Stál som medzi dav ľudí a pozeral sa na súboj medzi dvoma mužmi, ktorí sa bili v ringu. Všade bol hluk a krik.
Danny, Blacky a Tristan boli pri mne a tiež sledovali. Dokonca aj dneska si Tristan stavil na jedného muža dúfajúc, že vyhrá. Žmolil si pár lístkov k hrudi, ktoré si kúpil.
Aj keď som bol v tomto odpornom podsvetí, mysľou som bol pri Keilyn. Bol som naozaj zmätený. V jej očiach som zbadal, že čosi sa dialo. Bola akási zmätená a nesvoj. Potom sa tam pri nej objavil chudák, ktorý si zmizol ako smrad. Presne tak ako sa aj pri Kei zjavil.
Stále som v sebe držal ten hnev. Mal som mu ústa poriadne rozbiť, aby si to chlapec zapamätal.
Zatínal som v päsť. A mal pocit, že sa musím vybúriť. Hnev vo mne vriel. Hlavne keď som ju tam zbadal s jej nevinnou tváričkou s krátkou sukňou, ktorou len provokovala. Mal som chuť jej vyplieskať na zadok. Ale skončil som sem.
,,Do frasa." Počul som ako Tristan zanadával. ,,Zas som zle vsadil." Nahnevane zhodil lístok na zem a nohou zašliapol.
,,Vždy zle vsadíš." Ozval sa Blacky, ktorý neskrýval na perách škodoradostný úsmev.
,,Hore hlavu, máš predsa ešte jeden." Riekol Danny, ktorý svojho kamaráta potľapkal po pleci.
Vtedy sa Tristan usmial a pozrel na svoj druhý lístok, ktorý vsadil na Kinga.
,,Blaicy? Ty si nechceš vsadiť?" Otočil sa ku mne Danny, ktorý si ma skenoval pohľadom.
,,Nie." Chladne som odvetil. Nemal som náladu komunikovať. Mal som chuť tomu zasranovi roztrieskať hlavu.
,,Deje sa niečo?" Po chvíľke sa znovu do mňa ozval. Zrejme čosi vytušil.
Potriasol som hlavou.
,,Je to kvôli nej?" Ďalej sa pýtal.
,,Som do nej taký zamilovaný, že by som vraždil, kurva." Trochu som zvýšil hlas.
Keilyn som mal akoby stále pred očami a to ma tak strašne hnevalo. Mal som chuť ísť za ňou, ale zároveň som sa bál, že by som jej len ublížil.
,,To sú proste ženy. Robia nás slabšími. Veď pozri tu na toho..." Pozrel na Blackyho, ktorého stiahol k sebe. ,,Odkedy sa zamiloval do mojej sestri, je z neho sladké hovno."
,,Ale..." zatiahol menovaný a jemné postrčil do Dannyho.
,,Ty máš čo hovoriť." Ozval sa tretí, ktorý nás celý ten čas počúval. ,,Ty a Audrey."
Danny sa len lišiacky usmial.
Náš rozhovor prerušil hlasný dav mužov, ktorý začali vrieskať na plné hrdlo meno King.
Všetci sme spozorneli a dívali sa na toho najväčšieho muža, ktorý mal veľký obdiv u mnohých, čo tu stáli. Dnes tu stál len on. Rozhodca sa znova obrátil na dav a začal znovu nahlas vrieskať, kto sa mu postaví. Nikto sa nehlásil a tak som sa ozval ja.
,,Ja." Uškrnul som sa na veľkého súpera, ktorý bol vysoký ako hora a trikrát širší ako ja. Bol naozaj mocný a svalnatý.
,,Nechoď." Zastavil ma Danny. ,,Veď on ti rozbije ústa ako nič."
,,Ver mi, že to tak nebude." Mám dosť nahromadenej zlosti, ktorú som si chcel na niekom vybiť, kto je aspoň muž s veľkým M.
,,Naozaj. Poslúchni Dannyho." Ozval sa so strachom v očiach Blacky, ktorý sa ma snažil presvedčiť rovnako ako jeho kamoš.
,,No tak čo? Rozmyslel si si to?" Z plného hrdla zvrieskol rozhodca, ktorý ma skenoval pohľadom.
,,Musím ísť." Zamrmlal som a hnal sa dopredu.
Zrýchlením krokom som dokráčal na ring. Neušiel mi pohľad Kinga, ktorý si ma obzeral od hlavy až po päty.
,,Mám zápasiť s týmto tu žabiakom?" Vysmial ma King. Potom pozrel na rozhodcu, ktorý mlčal. Pohľadom nás poponáhľal, aby sme sa postavili na miesta a mohlo začať.
,,Niesom žiadny žabiak." Drzo som mu odvetil ako som si nasadzoval boxerského rukavice, zatiaľ čo on ich mal.
,,No ako myslíš." Uškrnul sa a postavil sa na miesto.
Ja som spravil to isté.
Rozhodca vystrelil do vzduchu, aby sme počuli štart, keďže dav ľudí neutíchol.
Posledný krát som pozrel na svojich kamarátov, ktorí krútili hlavami. Boli znepokojení.
,,Tak už mu jednu daj!" Zakričal jeden muž, ktorý stál blízko ringu.
Ruky som mal v päsť a čakal, kým prvý zaútočí King. Ten si dával načas. S uškrnom na perách sledoval moje pohyby až kým nezaútočil. Nebol to silný úder ale ani slabý. Zatáckal som sa dozadu, keďže to schytalo moje brucho. Cítil som ostrú bolesť, ktorá mi však tam zotrvala. Vedel kam udrieť. No nedal som sa nachytať. Ruky som si držal pri tvári a tak si tvár chránil.
King odo mňa odstúpil a vyzval ma.
Bez premýšľania som sa k nemu rozbehol a jednu mu vrazil do brucha, presne tam kde on. King sa široko usmial a dokonca si neodpustil uštipačnú poznámku. ,,Na žabiaka slušné. Len či ustojíš do konca."
,,Čo sa tam vykecávate ako slečinky!" Zvrieskol ďalší muž v dave.
To ma naštartovalo a tak som znovu udrel Kinga, no teraz už do tváre. Úder nečakal a jemne ho vytočilo do druhej strany. Lenže to už som nerátal, že ma jeho ruka znovu udrie na to boľavé miesto a to párkrát po sebe. Chytil som sa boľavého miesta a tak schytal ďalšiu ranu do tváre a hneď za ňou ďalšiu.
Bol veľmi silný. Údermi nešetril. Mlátil ma a ja som len tam stál ako boxovacie vrece neschopne sa brániť. Cítil som, že padám do bezvedomia. A vtedy som pomyslel na Keilyn. Na moju Keilyn. Na nikoho iného som nepomyslel len na ňu. Na to ako ju veľmi milujem. Na to že ju nechcem opustiť. Na to že chcem byť len s ňou. A vtedy som prišiel na ten cit, ktorý som nevedel rozoznať. Milujem ju. Tak velmi ju milujem. V tom momente som oľutoval, že som kamarátov neuposlúchol a bezhlavo sa pustil do Kinga, najsilnejšieho muža v tomto malom kráľovstve, ktoré získal on.
Spadol som na zem a počul tlmené kriky a čísla, odpočítavanie. Ani som nevnímal. Dokonca som nevnímal ani bolesť, ktoré spôsobili jeho údery. King mal pravdu, som len žabiak, žiadny lev.
Posledný krát som pomyslel na Keilyn, až kým som úplne nespadol do bezvedomia.
