Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
K e i l y n
„Blaicy." Šepla som k nemu, či ma vôbec počuje.
Nereagoval.
Čupla som si k nemu, pretože moja panika začala všetko živé vo mne zožierať.
Čo ak odpadol? V hlave sa objavila prvá otázka, na ktorú som naozaj nevedela odpoveď. Dlane sa mi od strachu potili. Nevedela som, čo robiť.
Čupla som si k nemu a prstom strčila do jeho hrude, či vôbec vstane. Nič. Šokovaná so situácie som sa obzerala okolo seba. Márne boli sme tu len my dvaja. Potom mi však pohľad spadol na jeho čistú vodu. Vzala som ju a priložila mu k perám. Hneď ako začal piť vodu, som si šťastné vydýchla.
Otvoril svoje modro sivé oči, ktorými párkrát zaklipkal až kým nezaostril zrak.
Pomaličky sa postavil na nohy.
Spravila som pár krokov vzad a sledovala jeho veľké telo, ktoré neudržalo rovnováhu.
„Poď sem, Keilyn." Rukami sa natiahol ku mne, až kým ma sám nezdrapil za oba lakte a nestiahol k sebe.
Z hrdla sa mi vydral hlasný ston, hneď ako som telom buchla o jeho hruď. Zdvihla som k nemu pohľad a to som nemala robiť.
Jeho tvár už viac nebola vážna a chladná, z ktorej ste mali pocit, že nič nie je pre neho dobré.
Kútiky sa mu zdvihli do hora, pričom si jazykom prešiel po spodnej pere.
„Neviem, čím to bude, ale strašne ma priťahuješ." Vydral so seba vetu, ktorá šla veľmi ťažko povedať. Jazyk sa mu akoby sám preplietal.
„Ty-ty si pil?" Snažila som sa mať pevný hlas, ale nešlo to. Jeho očí ma hltali. Hltali každý jeden môj pohľad, čo som mu teraz venovala. Cítila som sa v jeho ťažkom a silnom zovretí ako malá myška, ktorú lapil predátor s obrovskými zubami a čaká, kým sa môže do nej zahryznúť.
Moja otázka ho hneď rozosmiala.
Smial sa na plné hrdlo ako blázon a ja som nevedela, čo mam v tej chvíli robiť. Vymaniť sa mu zo zovretia alebo len čakať, čo spraví. Pretože v takomto stave som sa bála pri ňom zostať.
Niečo mi hovorilo, že ma aj temnú stránku, o ktorej neviem. A to ma nútilo zostať a dívať sa do jeho horúcich očí, ktoré sa naplnili vášňou a akousi túžbou po tom, čo ma hlavne teraz pred sebou. Mňa.
„Blaicy..."
Hneď ako som ho oslovila s trasúcim hlasom, mi dal svoj prst na pery a znovu si tie svoje oblízal.
Hlasno som preglgla.
V duchu som sa hneď karhala za to, že som sem nemala chodiť. Nemala.
Až teraz som sa presvedčila, že Blaicy je pre mňa až veľmi nebezpečný. A ja sama neviem, či chcem to nebezpečenstvo s ním zažiť. Pretože on ma akúsi silu a dominanciu nad človekom, akú som ešte v nikom nevidela.
Srdce mi bilo a silno udieralo do jeho hrude. Ak by sme neboli na sebe nalepený, bolo by aj vyskočilo z mojej hrude.
Blaicy hneď ako zbadal v mojich očiach strach, jeho pohľad zmäkol. Ale ani to nepomáhalo.
Chcela som vypadnúť. Chcela som byť doma. Nie tu byť pri ňom zachytená jeho rukami, ktoré ma držali ako kliešte.
„Už dlhšie chcem spraviť toto..." Zamrmlal si pre seba. Hneď na to sa nahol a spojil naše pery.
S veľkými očami sledujúc situáciu, čo sa práve deje, som sa bránila tomu bozku.
Ale bol príliš silný. Rukami, ktorými ma zvieral, si ma pritisol predsa len o čosi bližšie. A to som si myslela, že viac sa už nedá. Bozkával ma dravo a silno. Zubami sa mi zahryzol do pier, načo som slastne vydýchla vzduch, ktorý som do teraz držala v sebe.
Znovu sa mi prisal na pery a ja už som sa mu poddala. Poddala som sa tej úžasnej dravej a sladkej chute, ktorá chutila ako obrovská sila, ktorá v ňom drieme. Dostala som malé pokušenie po ňom, čo spôsobuje tak dominatný bozk. Prahla som po ňom. Chcela som viac.
Rukami som sa sama od seba natiahla k jeho vlasom, za ktoré som ho od toľkej dravosti potiahla dozadu. Z hrdla sa mu vydral ston.
Dokonca som zacítila jeho pýchu, ktorá sa tlačila von.
Blaicy presunul svoje bozky na moju bradu a krk. Zotrval na krku, kde si robil cestičku, až kým nezastavil pri tepne. Tenkú kožu perami zachytil a začal sať. Silno ju sal, čo bolo natoľko príjemné, až som pri tom zaklonila hlavu do druhej strany, aby sa dostal ešte viac.
Nohy sa mi podlomili od toľkej rozkoše, čo dokážu jeho krásne ústa, ktoré ma pred chvíľou bozkávali.
Omámená a lapená v jeho sieti som nevnímala nič na okolo. Až pokiaľ mi v ušiach nezazvonilo. Telefón, ktorý mi vyzváňal vo vrecku sa nedal prehliadnuť. A ja som sa len prebudila do reality a hneď som sa aj narovnala. To iste spravil aj on.
Vytiahla som z bundy svoj mobil a pozrela na volajúce číslo.
Otec.
Ťažko som si povzdychla. Pozrela som na Blaicyho, ktorý lapal po dychu rovnako ako ja. Skenoval moju tvár, môj krk. Nebrala som k tomu žiadnu váhu, až dokiaľ sa nedotkol mojej brady a nevytočil ju tak, aby si lepšie neobzrel môj krk. Alebo skôr svoju prácu. A ja som vedela, že na ďalší deň budem mať tam značku 'ala Blaicyho cucfleky'.
Takto sa to u nás v škole rozprávalo, ak sa dievča s ním zaplietlo na nejakej party alebo ak s ním chodilo. Presne také isté nosila veľmi často aj jeho bývalá priateľka, ktorú si stále značil ako len svoju.
Už som mu chcela na to niečo povedať, len stále vyzváňajúci mobil a zúrivý tatko na druhej strane linky, ma nenechá dlho čakať.
A tak som hovor zdvihla aj napriek tomu, že sme stále na seba s Blaicym nalepený a obom sa nám ťažko dýcha.
„P-prosím?" Zadychčaným hlasom som sa ozvala ako prvá.
„Ty beháš?" Ozvalo sa z druhej strany.
„Áno. Vo-vonku je tma." Vyrapotala som so seba rýchlo, aby nepoznal, že klamem.
„Tak po teba prídem. Kde si, Keylin?" Starostlivo odvetil.
Bála som sa, že bude nahnevaný, že opäť meškám domov. Lenže nebol a mne sa uľavilo.
❤❤❤ Myslím, že by nemal toľko veľa piť. 🤔
Chcem sa Vám všetkým čitateľom krásne poďakovať za to, že čítate tento príbeh. Ste naozaj úžasní a ja Vás mám naozaj veľmi rada, pretože ste to Vy, čo ma posúvate. A za to Vám naozaj ďakujem. ❤❤❤
