Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
B l a i c y
Stískal som ju vo svojom náručí. Keilyn sa mi jemne obtrela panvou o tú moju a ja už som sa nedokázal viac udržať tomuto pokušeniu. Chytil som jej guľatý zadok a vyšvihol hore. Ruky si omotala okolo môjho krku a nohami si omotala o moje boky, aby nespadla na zem. Hlavu si položila na moje rameno a z ťažká dýchala. Pevne som ju držal na rukách, aby naozaj nespadla. Takto som kráčal znova do tej izby, kde som bol aj pred tým, s tým že je tu som ONA.
Zatvoril som za nami dvere a kráčal s ňou k postelí. Položil som ju nohami na zem.
Postavila sa na špičky, aby dotiahla na moje pery, ktoré len na to jediné nečakali.
Pozeral som na ňu dravo a čakal, čo spraví. Keilyn poslušne čakala. Páčilo sa mi to a tak som sa uškrnul sám pre seba.
Dlaňou som jej chytil krk a pritiahol k sebe a naše pery spojil v jedno. S obrovskou túžbou a s vášňou som hltal každý jeden jej bozk. Bola veľmi opatrná a zrejme ju čosi brzdilo. Ignoroval som to. Druhou rukou som ju chytil za pás a pritisol k sebe. Naše telá sa dokonalo lepili. Delila nás už len látka.
Dravo som ju bozkával a mysľou zašiel až ďaleko. Pomyslel som na to, ako vyzerá bez tých šiat, ktoré na nej sexy ukážu. Až môjmu vtákovi je z toho tesno.
Zubami som sa zahryzol do jej pery, ktorú som troška viac prehryzol a zacítil krv, ktorá sa mi dostala na jazyk. Ruku, ktorú som mal položenú na jej krku, som tlačil k sebe, čím som sa chcel dnu dostať čo najviac. Jazykom som si vytváral cestu dnu a narazil o ten jej. A moje vnútro explodovalo. Toľko pocitov sa vo mne zračilo a ja som chcel viac. Viac než len bozk.
„Chcem ťa, Keilyn." Zapriadol som jej do ucha. „Tak veľmi ťa chcem. Túžim po tebe."
Na tele sa jej spravila husia koža a z hrdla vydral ston pri ktorom sa jej líca sfarbili do červena. Hanbila sa. A to bolo, kurva, roztomilé.
Prstami som jej prešiel po tvári a sám jej vytváral cestu až dole ku krku. Sama hlavu vytočila a privrela viečka. Ale ja som nehodlal zastaviť. Vankúšikmi svojich prstov som putoval nižšie až k jej výstrihu, kde mala hrudník. Tam som sa chvíľu zastavil a jemne jej prechádzal poň. Potom som však znovu putoval prstami vyššie až k jej ramenu. Zastal som na ramienkach, ktoré som pomaličky dával dole. A vtedy ma zastavila jej ruka. Zastal som.
Vystrašene sa na mňa pozerala a dvakrát zažmurkla. Ústa pootvorila, že mi chce čosi povedať. Videl som na nej, že sa mi to hanbí povedať.
„Ja-ja... ja... ja vlastne... ach, bože." To už sa chytila za tvár, aby skryla svoju červené líca, ktoré sa stihli zafarbiť.
Chytil som ju za ruky a pomaličky ich dal preč z tváre, aby sa mi pozerala do očí.
„Čo sa deje, Keilyn?" Jemne som ju oslovil a čakal, čo mi povie.
„Ja... ja keď som ešte s nikým..."
„Ty si panna?"
Zahanbene prikývla. Znova si dala svoje ruky na tvár, čo už som nechal. Sadla si na posteľ. Ruky si zložila na svoje stehná a zahľadela sa von na okno, kde už dávno trónila noc.
„Ja to chcem... chcem to zažiť s niekým komu budem veriť. Koho... koho budem milovať." Šepla tichým hláskom, ktorý sa v izbe takmer strácal.
Vlastne až teraz som si uvedomil aká drobná je. Jej útle telíčko sedelo na veľkej posteli. Bola ako malá myška. Ako malé dievča, ktoré len začína rásť.
Ani raz sa na mňa nepozrela. Bála sa. Videl som na nej ako uhýbala zrakom, aby sa naše oči nestretli.
Sadol som si k nej na posteľ a chytil ju za ruku, ktorú som nežné stisol. Palcom som ju začal hladiť po hánkach. A mlčky si ju obzeral z profilu. Mala krásny noštek, ktorý sa ťahal do malej špičky. Dokonca aj jej vlasy padali, čím mi zakryli jej očí.
„Ja som si ešte nikoho tak k sebe nepustila. Ty jediný si..."
Prerušil ju môj malý dotyk, ktorým som sa snažil dať pár prameňov vlasov za ucho a vtedy sa naše oči stretli, a jej uschlo v krku.
„Viem." Zamrmlal som. Bolo mi jasné, že nik sa jej takto nedotýkal ako ja. Nik sa jej nezmocnil pier tak ako ja. A mňa to vo vnútri zahrialo. Zacítil som malé šteklenie v bruchu. Bol som rád, že sa mi s týmto zverila. Pretože to znamená, že mi začína pomaly veriť.
Svoju dlaň som priložil na jej líce. Sama si hlavou akoby ľahla. Môj dotyk sa jej páčil. Na tvári sa mi usadil spokojný výraz.
Keilyn už viac nebola taká vystrašená z toho, čo na to poviem. Praktický mi povedala svoje veľké tajomstvo, ktoré nemal nik vedieť.
Sama si prisadla ku mne bližšie a rukami sa natiahla, aby ma objala. Vtedy som ju pustil a obe ruky omotal okolo jej trupu. Jej malé telo som si privinul, čo najviac k sebe a nadýchol sa jej melónovej vône, ktorú som tak na nej zbožňoval.
Po istej chvíľke ako sme tak pokojne sedeli a dívali sa pred seba, sa Keilyn ozvala.
„Nevadí... Nevadí, ž-že..." Zdvihla ku mne pohľad a vtedy sa zasekla vo vete.
Záporné som potriasol hlavou. Veľmi dobre som vedel, čo ju ťaží na srdci. A tak som sa rozhodol to ďalej nerozoberať, aby sa necítila ešte horšie.
Pery skrivila do akého si úsmevu, hneď ako ma pochopila. Potom znovu sklonila hlavu a priložila ju na moju hruď.
Rukou som sa natiahol a začal ju hladiť po hlave. Vlasy malá jemné a dlhé. Ani neviem, čo ma to napadlo ju hladkať po vlasoch. Väčšinou som takto zvykol hladkal Hadlee, ak bola smutná, a ak sa trápila. A tým som chcel len docieliť, aby sa mala lepšie. Aby sa na mňa usmiala, čo vždy aj pomohlo.
A tak som tu sedel s dievčaťom, ktoré sa mi dostáva pod kožu a ja začínam byť zmätený so svojich pocitov, ktoré sa objavili.
Až keď začala hlasno dýchať, vedel som, že zaspala.
Hlavu som naklonil tak, aby som videl jej tvár. Viečka mala privreté a ústa mierne pootvorené. Spokojne si tichučko na mojej hrudi opretá spala.
Pomaličky som si ju vzal na ruky a opatrne ju položil na posteľ. Hlavu som jej dal na vankúš, topánky na opätku dole a perinou ju zakryl.
Vyzul som si svoje topánky a ľahol k nej.
Keilyn sa zazívalo a ja som myslel, či ju to neprebralo. Nie. Spala ďalej. Otočila sa ku mne a naše tváre sa stretli. Len tá jej už dávno spala.
Užíval som si krásny pohľad, ktorý som mal pred sebou. Rukou som sa natiahol a pohladil jej líce. Ruku som oddialil a nechal spočinúť na jej nahé rameno, ktoré jej šaty už nezakrývali. V duchu som sa upozornil, aby som sa ovládal. No zároveň som bol šťastný, že sa jej nikto tak ešte nedotkol. Len ja.
Spokojne som odtiahol ruku a svoje telo prisunul k nej bližšie. Stiahol som ju na svoju hruď, načo ona ma svojou rukou objala ako veľkého plyšového macíka.
Ani neviem kedy som podľahol v spánku.
❤❤❤ Na dnes ešte jedná kapitola. Dúfam, že sa Vám páčila. Tak isto sa chcem poďakovať všetkým čitateľom, ktorí ma tak krásne podporujete. Naozaj si to cením. A ďakujem Vám, že mi hviezdičkou alebo komentárom dávate svoje vyjadrenie. Pretože pre autora je to veľká podpora. Ďakujem Vám!!! Ste úžasní! ❤❤❤
