Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
K e i l y n
„Nemyslím si, že to na neho zapôsobí." Zo zvrašteným nosom som sa ozvala do Davi, ktorá mi prerozprávala nový plán ako prinútiť Blaicyho, aby spolu rozprávali.
„A ja si myslím, že by to mohlo vyjsť." Pozerali na mňa dve modré oči, ktoré sa predsa od tých jeho líšili. „Len si to predstáv..."
„Nie, Davi." Prstami som sa chytila za oba spánky a rozmasírovala ich. „Prečo sa mu jednoducho neprihovoríš? To že mu dáš žiadosť na facebook nič nezmení."
Davina sa len sklesnuto rozvalila na svojej postelí, ktorá zavŕzgala.
„Myslím to vážne. Skús to zajtra ráno. A uvidíš. Vieš lebo..." A tu som sa presne zasekla.
Lebo čo?
Čo som tým chcela vlastne povedať. Že nie je typ pre neho? Alebo niečo iné?
Mysľou som zakotvila na včerajšok ako sa mi dostal jeho hlas pod kožu. Vyslabikoval moje meno so svojím mierne hrubým hlasom, ktorý sa mi dostal do mysle. A ja nemôžem prestať zabudnúť. Stále počujem jeho hlas, jeho dych.
„Podľa teba som škaredá?" Náhle skríkla až som musela poskočiť. „Ach, ja som to vedela. To pre moje uši, však? Je ich aj cez vlasy vidieť."
Hneď na ne priložila svoje dlane akoby to malo pomôcť ich vrátiť tak ako by mali správne vyzerať.
„Nie, nie. To nie... Čo? Uši? Nie, bože, Davi." Chytila som ju za ramena a striasla ju. „Tie si nik ani nevšíma. Pretože sú nádherné. Vôbec ich nevidieť. Ani keď nosíš cop."
„Neverím. Rozprávaš to len preto, lebo som tvoja najlepšia kamarátka. Ale ak by to bola čo ja viem taká Rose, povedala by si niečo iné." Pustila si svoje uši, ktoré len mierne vyčnievali. Ale nie zas tak, že by to bolo hneď badateľné. Práve naopak. Ak mala vlasy, perfektné boli schované. A ak mala vlasy zopnuté, človek by sa musel veľa dlho pozerať, aby prišiel na to, že jej odstávajú uši.
„No neviem." Urazene sa narovnala a pozerala pálivým pohľadom.
„Naozaj, Davi. A už na to nemyslí. Si krásna. A ak to Blaicy nevidí, tak je potom idiot." Jemne som sa na ňu usmiala dúfajúc, že jej to zdvihne náladu.
Najprv sa urazene dívala až kým sa sama neusmiala.
„Asi máš pravdu." Pritakala.
„Ach, Davi." Ťažko som si povzdychla. Pretože som Blaicyho tak dobre nepoznala.
Prečo od včerajšej noci musím na neho myslieť? Hneď ako sa pri mne zjavil, šepol moje meno a rýchlo sa stratil. Bolo vidieť, že ma naponáhlo.
Dokonca sa mi začínala objavovať jeho tvár. Nie vždy. Ale občas si akoby predstavím ako predo mnou Blaicy Jensen stojí otočený chrbtom a celou svojou silou mláti boxerské vrece. Vtedy vidím jeho napnute svaly, po ktorých tečie pot, pri ktorom zabudnem aj dýchať. A ten obraz v mojej hlave je ako živý.
