Blaicy Jensen

Epilóg

K e i l y n

O dva týždne neskôr...

Za ucho som si zatrčila svoj prameň vlasov, hneď ako mi spadol do tváre. V duchu som si vyčítala, že som si mohla vziať čierne sponky, ktorými by som neposlušné vlasy skrotila. Mala som rátať, že dneska bude fúkať silný vietor. A tak som sa len otočila do druhej strany, čím mi vlasy fúkali dozadu a nie na tvár.

Spokojné som sa uškrnula, že teraz si nemusím robiť starostí so svojimi vlasmi. Pozrela som na mobil, koľko je hodín. Mal ešte čas.

Náhodne som zablúdila do kontaktov, kde som zbadala ten mamin. Nad tým som si ťažko vzdychla. Myslím, že ju nikdy nepochopím. V ten deň, keď sme sa mali stretnúť a ja som išla za Blaicym, sme sa už nestretli vôbec. Písala som jej správy, na ktoré mi neodpovedala. Potom som prestala a akosi som na ňu pozabudla. Už viac som ju nevidela v tom svetle ako to bolo predtým. Bola mojou mamou, ale už nie takou za akú som ju mala.

Urobila presne to isté, keď odišla od otca. Nedala nám žiadne vysvetlenie, že prečo. Proste len odišla.

Mobil som schovala do vrecka a pozrela sa okolo seba, či predsa si nedal načas a príde skôr ako mi predtým oznámil do telefónu. Videla som pár ľudí, ktorí prešli okolo mňa ale ani jeden z nich to nebol ON. Dokonca okolo mňa prešla Lorraine s Reyom, ktorá sa pri mne zastavila.

,,Ahoj, Kei." Na perách mala široký úsmev od ucha k uchu, keď ma zbadala. Mala na sebe voľnejšie tričko a úzke džínsy. Jej zopnuté blond vlasy žiarivo svietili a ja som mala pocit, že pri mne stojí anjel. Bola krásna.

,,Ahoj." Ozval sa chrapľavým hlasom Rey, ktorý sa jemne usmial. Jeho tetovania vykukovali spod krátkeho rukáva, ktoré sa nedali prehliadnuť. Dokonca som mohla vidieť pár tetovaní aj na krku, ktoré sa mi páčili.

,,Ahojte." Pozdravila som ich až veľmi šťastne. Začínala som sa tu na námestí nudiť a tak som bola rada, že som stretla známe tváre.

,,Tak ako?" Znovu sa ozvala blondína, ktorá mala vlasy sčesané do uhladného copu.

,,To by som sa mala skôr ja opýtať. Ako sa cítiš?" Narážala som na jej tehotenstvo. Brucho sa jej za ten čas o dosť nezväčšil. Keď mala na sebe obtiahnute tričko alebo šaty, bolo možné zbadať malé vyčnievajúce bruško. Inak nie.

,,Aaale..." zatiahla a jemne sa rozosmiala. ,,Rey si myslí, že nemôžem nič robiť, pretože vraj čítal, že si musím dávať veľký pozor, čo sa týka vývinu dieťaťa." Pretočila očami, hneď ako to dopovedala.

,,Ale niekto musí, keď ty na to kašleš." Dotknuto sa ozval jej priateľ.

,,Láska, ale nemusíš sa správať až tak prehnane ostražito." Pozerala sa mu do očí ako to rozprávala. ,,Nič nemôžem robiť." To už sa otočila ku mne. ,,Keby viem, že bude takýto, ani mu to nepoviem."

Snažila som sa nezasmiať, ale nešlo to. Z hrdla sa mi vydral malý smiech, načo ma Lorri pohľadom schladila. Rey sa na ňu prísne pozeral. Celú tu vec s tehotenstvom bral naozaj vážne a to sa mi na ňom páčilo. Bol zodpovedný na rozdiel od nej.

,,Ahojte." Vedľa nás sa zjavil Blaicy Jensen, ktorý sa postavil hneď vedľa mňa. Pozrel sa na mňa a vystrúhal pre mňa ten najkrajší úsmev.

Vo vnútri som šla vybuchnúť. Bol tak nádherný, tak úžasný. Dokonca mal na sebe svoju typickú vôňu vanilka a škorica, ktorú som tiež na ňom milovala.

,,Ahoj." Riekla som a už sa naklonila k nemu pre malý bozk.

Blaicy sa ku mne naklonil a na perách mi pristáli jeho jemné pery, ktoré zotrvali len pár sekúnd až kým sa sám neodtiahol.

,,Prepáč, že meškám." Zamrmlal a nezabudol sa uškrnuť. Potom pozrel na svojich kamarátov.

,,My už pôjdeme." Ozvala sa Lorri, ktorá chytila svojho priateľa za ruku. ,,Radí sme ťa videli Keilyn... a aj teba."

Posledný krát som sa na nich usmiala, až kým neodišli preč.

Otočila som sa k Blaicymu, ktorý už dávno nemal na tvári modriny, len malinku jazvu na obočí, ktorú nebolo až tak veľmi vidieť. No v mojich očiach nepoklesol aj keď bol takto nedokonalý. Pretože práve tie nedokonalé veci nás robili dokonalým.

,,Otec sa už na teba nevie dočkať. Normálne si myslí, že si vymýšľam výhovorky ako ťa mu nechcem predstaviť." Ozvala som sa a vystrúhala som grimasu, načo sa nahlas zasmial.

,,Tiež sa teším." Zamrmlal.

,,Naozaj?" Prižmúrila som oči. Akosi som mu neverila. ,,Pretože ja sa toho skôr bojím. Poznám svojho ocka, a viem aký vie byť. Nie každý mu sadne a ty..."

,,Keilyn, prosím," Stopol ma.

A ja som mlčala. Zaklipkala som párkrát očami a čakala čo povie.

,,Je mi to jedno, či mu sadnem alebo nie. Dôležité je, že sa ťa nevzdám aj keby mi to zakázal. Pretože ťa naozaj milujem. A to si zapamätaj, Keilyn." Posledné slová len vydýchol a mne po chrbte prešiel mráz.

Milujem ťa. Ozývalo sa mi v ušiach.

Natiahol svoju dlaň ku mne a jemne sa dotkol môjho líca. S láskou v očiach sa na mňa díval. Jeho teplá ruka ma jemne hriala a ja som tak slastne vydýchla. Jeho nežné dotyky mi chýbali.

,,Ty jediná si dokázala to čo iné nie. Ty jediná si mi vrátila zmysel a chuť do života. Ty jediná si mi ukázala ako sa má milovať a čo je láska. Ty jediná si v mojom srdci. Len ty jediná." S láskou v očiach sa na mňa díval ako to rozprával a mne sa pri tom zastavovalo srdce, ktoré sa náhle rozbúšilo akoby zabehlo maratón.

Nahol sa ku mne a to už prehĺbil náš bozk. Bozkával ma dravo a s túžbou, a s obrovským chtíčom. Vo vnútri som zažívala obrovskú explózu. Toľko pocitov sa vo mne nahromadilo až som myslela, že vybuchnem.

,,A ešte Hadlee." Doplnil, hneď ako sa odo mňa odtiahol.

Ja som sa na neho usmiala. Pretože Hadlee som si naozaj za ten krátky čas obľúbila. Stáli sa z nás kamarátky a ja som nemohla byť šťastnejšia. Dokonca som ju brala ako svoju sestru.

Blaicy ma chytil za ruku ako sme sa vydali k môjmu domu na večeru s ockom, ktorý na nás určite čakal.

Až teraz som si uvedomila aká môže byť láska silná. Už som sa viac nebála, čo povie na neho ocko, pretože som vedela, že sa ma Blaicy tak ľahko nevzdá. Nebol to obyčajný chalan, od ktorého ste vedeli, čo čakať. Nie, bol premenlivý ako dážď a sám niekedy nevedel, čo robí. No teraz som tu bola ja, aby som ho viedla po tej správnej ceste, ktorú si vybral ON, Blaicy Jensen.

❤❤❤
Máme tu koniec a ja som zistila, že mi konce naozaj nejdú. No i tak dúfam, že sa Vám príbeh páčil.

Stále pre Vás chystám bonusovú kapitolu a tak isto poďakovanie. Dokonca to bude chvíľku trvať pretože v takýchto horúčavách sa mi ťažšie rozmýšľa, aby som niečo zmysluplné napísala.
❤❤❤