Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
!!! Vopred varujem na pár vulgarizmy. Som si toho vedomá, že nie každý ich musí 🙏 !!!
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
B l a i c y
Došiel som domov a hneď pri dverách som začul z kuchyne krik. Otec zúrivým hlasom vrieskal na mamu, ktorá kňučala.
„Kurva, teraz ako budem vyzerať pred všetkými?! Ha? Načo si myslela!"
Hneď na to som začul buchot. Musel rukou udrieť o stolík.
„Do boha, na čo si myslela?!" Ďalší tresk.
Vošiel som dnu, kde som vyzul svoje topánky a chcel utiecť hore, nech toto znovu nepočujem. Ale niečo ma držalo. Bolo to obrovské nutkanie skontrolovať situáciu. Aj napriek tomu, že k mame pomaličky nič nepociťujem, stále je to moja mama.
A tak som kráčal do kuchyne, kde som zbadal otca, ktorý bol od zlosti až celý bordový. Päste zatínal a ústa mu zlosťou penili. Ani si ma nevšimol, že stojím na prahu a dívam sa na jeho príšerné divadielko.
Mama mala urevane očí, cez ktoré ledva videla. Na sebe mala krátky ružový župan, ktorý na nej troška visel. Jej mokré vlasy naznačovali, že pred necelou chvíľou sa okúpala.
„Odpovedaj mi, kurva, keď s tebou hovorím!" Z hulákal na ňu a päsťou sa zahnal k nej.
Rýchlo som poskočil a zadržal jeho ruku.
„Vypadni do svojej izby, Blaicy." Hnusne vypľul par slín, ako to povedal.
„Nebudeš sa mame vyhrážať." Zaťato som odvetil. Mal som v pláne sa odtiaľ nepohnúť, pokiaľ sa otec neupokojí.
„A ty si čo, kurva?!" Hnusne sa zaškeril. Vytrhol sa z mojej ruky a znovu sa zahnal k mame.
Telom som sa postavil pred ňu, čím som schytal jednu ranu do oka.
„Hí, preboha." Mamine ruky si ma otočili k sebe. Očami skenovala moju tvár, či som vôbec v poriadku. Potom ma jej ruky odstrčili do strany. Všimol som si ako si ruky dala bok a prísne pozrela na otca.
„Syna mi biť nebudeš!"
„Nemá sa pchať, kde ho nechcú!" Penil. V očiach mal neskrotnú zlosť.
Veľmi dobre som to poznal. Nebolo to prvý krát, čo takto zaútočil na mamu. Keď som bol malý, vždy som ju ochraňoval, až pokiaľ ma sám otec nezbil a ja som s plačom odišiel do svojej izby.
Bolo to prvé stretnutie s peklom. V očiach sa mu znova tie isté plamene zobrazovali, čo mal vždy, ak sa takto nahneval. Vždy mal prchkú náladu. Stačilo málo a už bolo zlé.
