Prečo on?

9. kapitola-Prenasleduje nás Robo!!!

Prestala som plakať. Išla som aj s taškou aj s ruksakom hore schodami do izby. Všetky veci som si skryla do tajnej skrine. Nikto o nej nevedel iba ja. Zrazu ma niekto zo zadu objal a dal mi pusu na krk. Mala som zimomriavky na chrbáte. "Nerob." "Proč?" A dal ďalšiu pusu na krk. "Je na to ešte skoro." "A co když ne?" Otočil si ma k sebe, a začal ma bozkávať. Spolupracovala som. Vysadla som si naňho a obmotala mu nohy okolo pása. Položil ma na posteľ. "Miluju tě." Zašepkal mi pri perách. "Ja teba tiež." A ďalej sme sa bozkávali. Potom sme vstali a objali sa. "Čo tvoji rodičia na to že somnou chodíš?" "No....Oni  si myslej že seš jenom kámoška." "Aha. Nevadí. A kedy im to chceš oznámiť?" "Zítra." "Dobre." Boli sme v objatí asi 1 hodinu. "Čo chceš robiť teraz?" "Něco mne napadlo." Chytil ma za ruku a niekde ma ťahal. Vyšli sme vonku. Bola už tma. Vytiahol prútik a vyslovil... "Expecto Patronum!" Pozerala som sa na jeho patrona. V tom ma napadlo že ho mám takého istého. "A teraz ti ja niečo ukážem." Namierila som prútik a povedala... "Expecto Patronum!" Mali sme ako patrona psa. "Ty ho máš taky?" "Áno." Náhoda? Nemyslím si. "Byly sme si souděný." "To boli." A pritiahol si ma maty bližšie k sebe. Dal mi pusu do vlasov. Usmiala som sa. "A vieš čo? Nechceš tam ísť teraz?" "Co kluci?" "Jooj však vita a Samo majú prútiky tak sa o toto tu postarajú." "Dobře. Jen jim to jdu oznámit, a ty medzitím naštartuj to svoje nové auto." Usmial sa. "Dobre." Úsmev som mu opätovala. Tak som prišla k autu a povedala. "Mattem je moja láska." To bolo moje heslo. Zistila som v knihe že sa dá aj iný spôsob ako to auto zviditeľniť. Jednoducho. Dáte mu heslo, a keď ho chcete  zviditeľniť tak poviete to heslo čo ste si dali. 

Takto to tam bolo napísané. Nasadla som za volant a čakala na Mattyho. Sadol si a povedal. "Můžem jet." Naštartovala som a išli sme. Boli sme pred mostom do normálneho sveta. Zastavila som. Dala som prútik na ten most, a povedala. "misokatra ny vavahady" Brána toho mostu sa otvorila, a cesta na druhú zem sa tvorila. Prešli sme. "Kde teraz?" Povedala som. "Zaboč do leva a pak do prava. Když uvidíš takovej zelenej dům zastav." prikývla som. Išla som pomaly. Našla som zelený dom tak som zastala. Bolo okolo 20:00.  Vystúpili sme z auta. Moje auto som nazvala Maky. Bola to ona. "Maky choď za nejaký dom. Keď uvidíš lúč z môjho prútika tak príď." Klipla na to očami a  hneď naštartovala motor a odišla za roh. Bolo to kúzelné auto, takže mi pomáhalo v šoférovaní. Maty zazvonil. "Ahoj synečku tak dlouho sme tě nevideli" Objala ho. "Dobrý." "Dobrej. Maty to je tá tvá kámoška?" "No..." Chytil ma za ruku. "Jeee to vám přeji. Podte dovnitř. Táto máme náštevu!" Vyzuli sme sa v chodbe a ako prvý išiel maty a až potom ja. "No ahoj synu." A objal ho. "Ahoj." "Dobrý." Pozdravila som. "A todle je kdo?" "No tati. To je má přítelkyně." "Volám sa Kika Mladá. Ale môžete ma volať jak chcete." "Dobře Kiko." A podala som mu ruku na spoznanie sa. Jeho rodičia boli celkom milí. Posadili sme sa na ich gaučovku. Jeho tatik zaviedol matyáša niekde. "Tak povídej jaký je. Měli ste už....." "Pani Tomková.-" "Říkej mi Maťa." "Tak dobre. Paní Maťa. To čo myslíte sme nemali. Je nato ešte skoro. Ale jedno viem, že by som ho ochranila za každú cenu." Zosmutnela som. "Stalo se něco?" "N-nie..." "Ale no ták. Bude to jen medzi mnou a tebou." "No dobre....Sľúbila som rodičom že nebudem chodiť zo žiadnym YouTuberom. No jak som dovŕšila 18 tak som sa spoznala s mattym. Moja mamka bola nahnevaná no upokojila sa....No oco....Ten...chcel aby som sa s ním rozišla. Nespravila som to. Prišiel na chatu na ktorú som sa presťahovala, a chcel odomňa aby som mu povedala kde je a nech s ním skončím. Bránila som sa mu. No potom.....Ma nejak zranil a začal mučiť....." Plakala som. Prisadla si ku mne jeho mamka. "Chůdě ty." Objala ma. "Preto som spravila jednu vec...Vymazala som im pamäť." "Udělala si dobře." Prestala som plakať. Prišiel maty. Medzitým si jeho mamka presadla a on si sadol ku mne. chytil ma za ruku. Videla som vonku moje auto. "Počkajte ma. Len si idem niečo spraviť vonku." Pozrela som sa matymu do oči. Zašepkal. "Vím."  A išla som vonku za autom. Hneď som zobrala prútik a dala záclonu tak aby ma nevideli že sa rozprávam z kúzelníckym autom. "Čo sa stalo maky?" Podala mi papierik. Začala som čítať. "Niekto tu je a sleduje ťa." "Čože kto? Robo na 100 pro." ďalší papierik. "Musíme zdrhnúť!" Dobre počkaj tu. ale zneviditeľni sa." Odhrnula som žalúzie, a vošla do vnútra. "Co to bylo?" "To bolo....-" "Přívan." Teraz ma zachránil maty. "Maty môžem na chvíľočku?" "jasně." Odviedla som ho na chodbu a začala šepkať. "Musíme vypadnúť je tu R-" "Robo. Vím. On se nás snad nezbaví?!" "Asi nie. Povedz že nás volali že musíme ísť. Je to dôležité." "Dobře." Maty to povedal. "Chápeme vás. Zastavte se zítra." "Zastavíme." Usmiala som sa a s tým som sa aj obúvala. Otvorila som dvere a zo slovami. "Dobrú noc. A tešilo ma." Som ich zavrela. "Mattem je moja láska." Povedala som heslo. Auto sa zviditelnilo. Nasadla som za volant a maty vedľa mna. "Maky dupni na to!" Dala som ruky na volant no riadila a robila všetko maky. Počula som zozadu zvuk. "Sakra! Doháňa nás! maky musíš veľmi rýchlo ísť. A skús takou cestou aby sme ho stratili." Dvihla sa na zadné a s tým dupla na plyn. Išli sme do lesa. Zapla tak svetla aby nás nebolo vidno. 

*KEĎ BOLI NA CHATE* 

*POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!*

Hello guys in Europe! Tak je tu ďalšia čásť. Pokúsim sa niečo zajtra vydať, buď na tejto alebo na STUDIOMOONTV CREW A LÁSKA knihe novú kapitolu. Ale vydať 2 kapitoly za jeden deň tak pre mňa je to pokrok. Okay Dobrú noc!

Vaša Sandra (Btw 1033 slov)