Prečo on?

13. Kapitola

*pohľad Kiki*
"Prečo ja musím veriť takým debilom! Mama mala pravdu! Aj oco. On neni pre mňa ten pravý!" Sadla som si na zem a začala plakať. Objal ma Jackob. Objatie som prijala. "To bude v pohode." "Ale prečo on?!" "Neviem...ale podľa mňa tá furt miluje.." "kebyže má miluje tak to nespraví a bude mi veriť." "Nechceš sa ísť najesť?" "Niesom hladná." "Nechám ťa osamote." "Dobre ahoj." "Papa." Jackob odišiel. Počula som kroky. Nič som nerobila. Potom ten niekto mi chytil rameno. Zhodila som ho na zem. "Au!" "P-prepáč." "V pohode." Postavil sa. "Prečo si prišiel." Pozrela som sa dole na zem a zosmutnela. "Ja te furt miluju jasný?!" "Tak prečo si to potom spravil?" "Slišela si to." "Aha. Tak sa asi nemáme o čom baviť idem naspäť ahoj." "P-" odišla som na chatu. "Kika! Kde si bola?!" "Len sa prejsť." "ja vím něco jíného." "Buď ticho." "Čo nám tajíš?" "N-nič." "Ok?" Išla som na balkón. "Veľký ódine čo som ti spravila že si ma takto potrestal?" Kládla som si otázky v hlave. Potom som pomalí zaspávala. Tak som si zobrala mobil a sluchátka. Pustila som si smutné pesničky. Zrazu som videla svetlo a hlas. "Nieje to náhodou Vita? Čo by tu robil. Však mi mal zavolať kebyže mám prísť poňho. K-kde je ten prútik? Aaa tu je!!" Zobrala som prútik a povedala kúzlo.... "Nox!" "Au! Hej kdo svíti!" "V-vita?" Zošla dom dole ku vitovi. Objala som ho. "Vyplač se. Vím to." Začala som plakať. "Ďakujem že si tu." Povedala som a furt som plakala.

*Pokračovanie nabudúce!!!*

Hello guys in Europe! Prepáčte že dllho ale že strašne dlllho nevyšla kapitola ale. Máte 2 nové knihy. Chápete dúfam. Oki papa💕
Vaša Sandra (btw 290 slov)