Prišla som domov a išla za mamkou. "Mami idem na chatu. na jednú noc." "Dobre. Ale potom sa začneš učiť." "Hej hej. " Medzitým som si do nejakej malej tašky nahádzala veci na spánok, zobrala kľúče od auta a od chaty a išla.
*NA CHATE*
Vystúpila som a išla do chaty. Otvorila som chatu a vošla do nej. Na stole som našla náhrdelník so srdiečkom a ku tomu lístoček. "Bola si zvolená za vlka." "Čože?" (btw ten náhrdelník vyzeral nejak takto:)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Chcela som chytiť ten náhrdelník ale Jacob ma zastavil. "Stoj!" Zakričal. Strhla som sa. "Čo sa deje?" "Ak sa toho dotkneš tak sa z teba stane vlk. Ale nie taký ako ja. Ale z toho filmu Zombies 2." "Lenže mne to bolo súdené." "Nebolo." "Jacob. Proste to spravím a budem v pohode." "Nebudeš." Otočila som sa na Jacoba. Mala som orandžové oči. "Ou. Prepáč." "Tak dobre....Daj si to." Zobrala som ten náhrdelník, začal viacej a viacej žiariť a dala ho na seba. Premietali sa mi všetky veci. A bolo tam aj to že to nikomu nemám povedať. Mám sa s niekým stretnúť. Otočila som sa na Jacoba. Mala som orandžové oči a bola som v niečom úplne inom. "Si...Nádherná." Povedal Jacoba.
(Btw vyzerala nejak takto)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(a oči mala takéto)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"AWOOO!" Zakričala som nasadla do auta a išla na miesto kde som sa mala stretnúť s ostatnými.
*KEĎ TAM PRIŠLA*
Bola to nejaká jaskyňa. Všetky pohľady ostali na mne. "A-ahoj." Povedala som a zakývala s rukou. "Vítaj medi nami!" Povedal nejaký chlapec. "Jak vidím dostala si moju správu a aj náhrdelník. A si v tom...Nádherná." "Ďakujem." Povedala som a usmiala sa. "Ja som Willa som taký Alfa tejto crew. Toto je Wyat, môj pomocník." "Čau." Povedal a usmial sa. "Toto je Wynter." "Ahoj." Povedala a usmiala sa. "Môžeme byť kamošky keď chceš." "Ráda." A usmiala som sa. "Prečo som vlastne bola zvolená byť vlkom?" "Bola si už od malička. Len si o tom nevedela. Vyskúšala si si byť upírkou tak teraz si vlkom. Ako ti bolo lepšie?" Opýtala sa Will. "Skôr byť vlkom." "To som rada." "Tak vítaj v našej crew!" Povedal Wyat. Usmiala som sa. "Máme plán. Chceme vtrhnúť do školy. Do tvojej ale neviem čo kde je. Zavedieš nás tam?" "Jasné. Poznám to tam ako svoje oči." Povedala som a usmiala sa. "Dobre tak zajtra o 9 večer sa stretneme pred školou." Povedala Will "Mám otázku." "Počúvam." "Ako sa dostanem do normálného oblečenia v ktorom som bola?" "Keď vyslovíš slovo Muuda tak sa vrátiš do toho istého oblečenia čo si bola. Ale ten náhrdelník si musíš nechať na sebe. Je to spojenie medzi nami." Povedala Will. "Dobre. A keď chcem sa premeniť do tohto?" "Len stlačíš ten kryštáľ." "Okej. Dobrú noc." "Dobrú." Odpovedali nasadla som do auta a išla domov. Pred domom som zastala, povedala slovo Muuda a ihneď som sa prezliekla do toho v čom som bola. Otvorila som si dvere do domu a išla do izby. Prezliekla som sa, urobila si večernú hygienu a hodila sa na posteľ. Počula som akoby mi niekto hádzal niečo do okna. Pozrela som sa kto to je a bol to Jacob. "Bože. jacob. Zľakol si ma." "Odstúp. Idem ku tebe." Odstúpila som. "Kika. Vieš ako som sa o teba bál?" A objal ma. "Viem....Jacob...Musíš na to zabudnúť čo si videl. A kto som." "Prečo?" "Pretože ma sledujú na každom kroku." Chytila som do ruky ten kryštáľ. "Vidíš to?" "Ano. Ale prečo tak strašne svieti?" "Je to preto že ma vidia a chcú aby si na to zabudol. Kto som. Ako druhá tvár. Vlk." "Ale ja nechcem." "Ani ja. Ale musím to spraviť." "Dobre. Sprav to." Položila som mu ten kryštál na čelo aby zabudol. Skryla som si ho do trička. "Čo tu robím?" "Prišiel si ma pozrieť či tu nieje náhodou Viktória." "A hej. Dobre. Není tu. Tu si v bezpečí. Prosím. Nikde inde nechoď dobre?" "Dobre." Dal mi pusu. Oplatila som mu ju. "Milujem ťa." "Aj ja teba." Pozerali sme si do očí. Objali sme sa. Odtiahli sme sa a Jacob odišiel. Keď Jacob odišiel prišla Wynter a zakričala potichu. "Výborne si to spravila." "Ďakujem." "Dobrú noc." "Dobrú." Zavrela som okno, vypla svetlo a išla spať.
*V PONDELOK* *RÁNO*
Zobudila som sa s tým že mi zvoní budík. Vypla som ho a išla sa prezliecť. Začal mi svietiť náhrdelník. "Čo sa deje?" Povedala som. "Musíme sa okamžite ihneď teraz stretnúť!" Povedala Will. "Dobre. Hneď som tam." Prezliekla som sa do normalného oblečenia, obula sa, dala si na seba bundu, zobrala tašku a išla do jaskyne.
*KEĎ TAM PRIŠLA*
Stlačila som kryštáľ a prezliekla sa do vlkového oblečenia. "Som tu. Čo sa deje?" "Túto jaskyňu chcú zničiť! Musíme v tom nejak zabrániť!" Povedala Will. "Musíš tomu nejak zabrániť Kika." "Ale ako?" "Musíš ísť za riaditeľom a ho poprosiť aby to neničil. Že v tej jaskyni máš spomienky s bratom ktorý už není. Že zomrel." "Dobre. Pokusím sa o to." "Dobre. Budeme ťa sledovať cez ten kryštáľ." "Dobre ahoj." "Ahoj. A ešte niečo." Otočila som sa. "Áno?" "Pekne si to urobila včera s tým Jacobom." "Ďakujem." Usmiala som sa a išla. Cestou som sa premenila naspäť do normálneho oblečenia.
*KEĎ PRIŠLA DO ŠKOLY*
Išla som rovno za riaditeľom. zaklopala som na dvere. "Ďalej!" Zakričal. Vošla som do vnútra a začala. "Dobrý deň." "Dobrý. Sadnite si." Ukázal na gaučovku. Sadla som si na gaučovku a dala si tašku vedľa seba. "Chcela som sa opýtať. Prečo chcete zničiť tú jaskyňu?" "Pretože zaberá veľa miesta a je proste nepotrebná." "Ale pán riaditeľ. Nesmieťe ju dať preč. Je to moje spomienkové miesto s bratom......ktorý zomrel..." Nahodila som smutnú tvár. "Tak dobre.......Necháme tú jaskyňu tak. Keď je to vaše spomienkové miesto." "Ďakujem!" "Nemáte začo." "Dovidenia." Vstala som, zobrala tašku a odišla. "Dovi." Išla som do skrinky pre veci.
