Prečo on?

22. Kapitola - Pokračujeme!

*PO VOZENÍ SA*

Vystúpila som pred chatou. Keď sme sa "vozili" autom tak sme zažili spolu veľa zábavy. Pribehol ku mne Samo. "Kika!" Zakričal a objal ma. Objatie som prijala. "Ako bolo. Boli v pohode?" "Hej. Skamarátili sa." "To je super." "Jo no." Otočila som sa na tých dvoch a usmiala sa. Prišiel Dejzr a aj Maty. "Kiko!" Objal ma. Objatie som mu oplatila. "Kokos, však som bola preč 3 hodiny." "Ale nám si chyběla. Sme neměli zábavu." "To vás ako Matyáš nerozosmial?" "Ne. Vůbec." "Aha." Prišiel ku mne Maty. "Čau." Povedal. "Čuš." Odpovedala som. "Čo chcete dneska robiť?" Premenila som sa do čierneho, začali sa mi ukazovať tesáky a mala som červené oči. "Kiko klid." Povedal Vita. Nebola som to ja....bol to niekto iný.....Bojovala som s tým. Otočila som sa na Jacoba. Kývol hlavou a chytil ma za ruku. Išli sme za jeho ockom. A Vita s nami.

***********************

"Čo sa stalo. Prečo ste tu." Opýtal sa Jacobov ocko. Sadli sme si. Žmurkla som očami. Mala som ich červené. Znovu som žmurkla a boli v normálnej farbe. "Toto." Povedal Jacob. "Čo to je? To...niesom ja. Kebyže som tak to viem." Chytil mi ruky. Cítila som ako vošiel domňa. (žiadne dvozmysli úchyláci. XDD) "Takže.....Ty si bola predtým upírkov. A ten čo ťa stvoril tak si na teba spomenul, vyvolal tvoje upírske ja, a chce ťa naspäť  a-" "ČOŽE?!" Vyskočila som s hlasom úplne na najvyššie C. Keď som sa otočila smerom do lesa, tak z neho niekto vychádzal. Podobal sa na kamošku ktorú som mala keď som bola malá. Ale pohádali sme sa. "Ty ju poznáš?" Opýtal sa Jacob. "Ako sa volá?" "Nela. Nela Griffinová." "To si robíš srandu." Prišla ku nám. "Nela?" "Kdo jsi?" "Já som Kika. Pamätáš?" "Kiko?" "Nely!" Objali sme sa. "Chýbala si mi." "Ty mě těž." Silnejšie sme sa objali. Odtiahli sme sa. Pozrela sa zamňa. "Takže ešte stále Vita že?" A usmiala sa zákerným úsmevom a opýtala sa ma. "Buď ticho." Povedala som. Vita mi položil ruku na rameno. "Co já?" "No když byla malá tak b-" Dala som Erůrkovi ruku na ústa. "Hej!" Dala som ju dole. "Co si byla?" "No...Keď som bola malá, tak som bola do teba...." "fakt?" Zasmial sa. "Jo. Ale teraz už nejsem." Zasmiala som sa a začervenala sa. Erůrek sa tiež zasmial. Zabudla som. "Jack Erůrek. Erůrek Jack. Vita Erůrek, Erůrek Vita. "Nazdááár." Povedal Erůrek. "Čau. Ja som Jacob." "Čau čau." Povedala. "Čo ty tu?" "Přecházela sem se po lese." "Aha. A tamten hlas bol....Luky?" "Cože? Pfff neeee." "Ne vôbec." Zasmiala som sa. "Takže jo." Povedal Vita. "A ty si v tej chate dole?" "Jo." "Tak my sme boli nad vami." Zasmiala som sa. "To jakože rlly?" "No." Začali sme sa obidve smiať. "Vy ste fakt jak sestry." Povedal Jacob. "Ja som ti to hovorila." "Kdy?" Opýtal sa Erůrek. "Ty si to nepamätáš?" "A jooo." "No vidíš." Povedala som zo smiechom. Išla som naspäť ku jackobovmu ockovi. "Čo mám robiť?" "Brániť sa tomu. Je to jediná možnosť." Kývla som hlavou. "Ideš s nami?" Opýtala som sa Erůrka. "No jasně že jo." Odzdravili sme sa a išli do našej chaty.

****************************

"Máte to tady hezký." "Ďakujem. Je to chata mojich rodičov. Kebyže vieš čo sa tu stalo." "No vím." "Čože?" Sklesla som s hlasom a poškrábala som sa za hlavou. Začala sa smiať. "Dělám si prdel." "Ufff. Vieš jak som sa zľakla Dejre?!" "Hej!" Skríkol na mňa Erůrek. "Cože?" Opýtal sa Dejzr. "To bola dobrá teória že?" "Jo." Znovu sme sa začali smiať. "Hele oni si dali nějakej matroš?" Opýtal sa Dejzr Vity. "Asi jo." Povedal Vita. "Co to bylo s tou teórii?" Opýtal sa Dejzr. "Ne neříkej jim to." "Poviem." "Kiwikuuu!!!!" Zakričala a ja som začala behať vonku. "Když tě chytím tak uvidíš!" Povedala nahnevano. "Nechytíš ma." Zakričala som. Chytila ma. "Mám tě!" "Nieeee." "Neřekneš jim to." "Hele. Koukej jak Dejzr dělá psí oči." Povedala som. "Ne." "prosíím." Povedala som. "Ummm. Ne." "Kurňa. Tak nič." "Já bych chtěl vědet tvý tajemství." Povedal Dejzr a priblížil sa ku nej bližšie. Ona ho odstrčila od seba. Dejzr utiekol. "Ale pozrime sa kto tu má nápadníka." A buchla som s ramenom do Erůrka. "Jak...Jak to víš?" "Ja som videla ako sa začervenal." Zasmiala som sa. "T-to fakt?" "Jo." "aha.."  Zasmiala som sa. "Dúfam že niesi do Domina." "Ne." "Okej. A do Lukyho?" "Možná...." "Takže jo." "Ne." "Jo." "Ne!" "Ale jo." "NE!" "Dobre. kľud." "Nejdeš se projít?" "K vám?" "Jojo." "Okej."

**************

Celú cestu sme kecali o blbostiach. Robili blbosti a potom padla tá otázka. "S kým chodíš teď?" "No. V 18 som sa zoznámila zo Smtv crew, a tak nejak som chodila s Matym. Potom som prestala lebo som bola.......-" "Co si byla?" "Upírkou. Ale som normálna. Chvála bohu. No a teraz chodím s Jacobom." "Takže Jacob joo?" "Jojo." "Pamätáš? Jak si hovorila že som aj do BumbleBeeho, aj do Jacoba aj do Vity?" "Moc dobře." "tak vidíš." "Jo. Hele. Ale s Vitou by ste byli zlatej pár." "Prestaaaň. Vieš že doňho nesom." "Jo no." "Aj tak. Ja som stále mala radšej a milovala viacej Jacoba jak Vitu." "Sme tady." Stály sme pri jej chate. "Tá je nádherná....." Mala som vypúlené oči a otvorené ústa. Erůrek sa žačal smiať. Prišiel ku mne Luky. "Čau sem Lukáš ty?" "Kika." "Těší mně kiko. Tohle je Radek (Stérakdary). "Teší ma. Kika." "I mně." "Todle je Dejvik." Povedal Luky.   "Čau! "Zakričal namňa z diaľky. Zakývala som mu.  Zasmiala som sa trošku. "Tohle je Damian." Povedal Luky. "Čus. Celkem si hot holka." "Ona už kluka má." Povedal Erůrek. "Škoda no." Povedal Damian. "Tak ja už pôjdem. Keby niečo zavolaj, alebo zaklop na dvere." "Proč tak skoro?" Opýtal sa Erůrek. "Skoro? Však je skoro deväť hodín." Zasmiala som sa. "Hej ty spomínky. Si musela končit o deváte stále." "Jo no." Začali sme sa smiať. "Tak ahoj." Objala som sa s Erůrkem a išla domov.

***************************

vyzula som sa. Keď som prišla bolo 10 hodín a všetci spali. Len som kývla hlavou a išla hore do izby. Vošla som do izby a skoro dostala šok. "Jacob? Čo sa deje?" "Chcel som ti popriať dobrú noc." A dal mi pusu na čelo. "Dobrú." Objali sme sa. Zaľahla som do postele, on vyšiel vonku oknom. Do ani nie 2 minút som zaspala.

*POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!*

Vaša Sandra

(1006 slov)