Prečo on?

21. Kapitola

Vošla som do tej bubliny aj s autom. Išla som dole do zeme. 

*KEĎ TAM PRIŠLA*

Keď som došla úplne dole, tak som vystúpila z auta. Pribehol ku mne Jacob a objal ma. Objatie som mu oplatila. Dal mi pusu na čelo a nechcel ma pustiť. Samo zakašľal. Odtiahli sme sa  od seba. "Čo vlastne tu chceme robiť? V bielej miestnosti." Povedal Samo. "Nemyslím si že je biela." Povedala som. Prišla som ku takému povedzme tabletu a dala na ten tablet ruku. Povedalo že je to schválené a celá ta biela "budova" sa zmenila na chatu v akej sme boli predtým. "Co to-" "Jakto?" Opýtal sa MaTTem. "Kopírovanie." Zasmiala som sa. "Proste ja viem skoro všetko o tomto tu čo sa tu deje." "Jakto?" Opýtal sa Vita. "Pred tým sme chodili na tú chatu aj s rodičmi. Hovorili mi skríše. A tak." "Omg. Ja chci také též." Zasmiala som sa. "Idem do izby. Keby dačo. Viete kde som." Všetci len kývli hlavou a ja som išla hore do izby. V tej izby som mala počítač. Bol tam stále, pretože keďže je to skríša tak na tej originálnej chate sú kamery. Jasne že skryté. Tak som ich kontrolovala.Už tam boli Voltúriovci. Hľadali nás. Asi po 1 hodine odišli. Niekto ma začal bozkávať na krku. Potom prešiel ku mojej puse. Pridala som sa. Začalo ma bolieť tá ruka kde ma kusol upír. Jacob sa odtiahol. "Znovu?" "Ale prečo na mňa." "To neviem." Postavila som sa zo stoličky. Išla som dole kde sa chlapci šalili. "Jak malé deti." Povedal jacob a dal mi ruku okolo môjho pásu a pritiahol si ma bližšie. Oprela som si hlavu o jeho rameno. Pozerali sme sa na nich ako sa tam šalia a potom sa otočili na nás. Začali sme sa smiať. "Co jste viděli?" "Všetko." Povedal jacob. Oni len na nás pozerali smrtiacim pohľadom. "Len tak pre info. Už tu niesu. Takže už sme vonku." "Kdy...Jak....Ja tomu nechápu." "A ani chápať nebudeš." Zasmiala som sa pri tom. "Idem vonku. Kto chce ísť somnou?" "Ja!" Odpovedal naraz Vita s Jacobom. "Přestaň." "Ty prestaň." "Prestante obidvaja! Pôjdete obidvaja. Spokojný?" Zobrala som si bundu dala na seba topánky a zobrala kľúče od auta a mobil. Išla som do auta. Som rada, že Matyáš už nieje do mňa ale asi Vita je. Sadla som za volant, naštartovala a čakala na chalanov. Keď nasadli do auta tak som šla.  "Kde chcete ísť?" "Ja si chcem sadnúť za volant a šoférovať." "Tak to nebudeš." "Pwečooo.Moja láska mi to nedovolí. Som uraženej." Pozrela som sa naňho a začal sa usmievať. "Určite." Stlačila som spojku a stlačila tlačidlo. Naštartovala som. Obidvaja sa začali smiať. "To bylo dobrý brácho." Dali si hajfive (nvm ako sa to píše.) "Konečne spolu vychádzate. Nevedela som si predsaviť ty kokos aké to bude keď sa o mňa budete byť." "Pfff. Ja bych sem se o tebe nebil." "Nie vôbec." Povedal Jacob. "Hej! Přestaň mi číst myšlenky!" Zasmiala som sa. Pri tom som cúvala. Zaradila som do 1 a šli sme. "Kde vlastne ideme?" "Okolo Klári." "Kto je klára?" Vita sa zasmial. "Je to ségra Můna." Doplnil ma. Prikývla som. "Ale najprv. Ideme natankovať, pretože budeme mať dlhú cestu."

*KEĎ NATANKOVALI*  

"Proč si řekla že budem mít dlouhou trasu?" "Pretože pri každej zástavke. Myslím to tak že napríklad ideme ku Kláre. Tak odtamadiaľ bude riadiť auto jacob, ten nás niekde zavedie potom budeš riadiť auto ty a potom pôjdeme domov. Tak preto." "Aha." 

*Pokračovanie Nabudúce!!!*

Hello guys in Europe! Ako sa máme. Ja dobre. Prepáčte že je kratšia kapitola. Hope You Like it! A zabudla som. Kebyže máte nejaké nápady na pokračovanie tejto knihy tak mi to napíšte na ig (edits._.for._.youtuber) alebo do súkromných správ. Ok Bye!

Vaša Sandra

617 slov