Prečo on?

14. Kapitola

"nemáš zač" keď sme sa odtiahli tak som sa ho spýtala... "Vitaa.... asi vieš už otom že som upír.....nechcem byť ním. Ako to mám spraviť?" "No. Když nechceš bejt upír tak by si měla tu moc dát mně a tobě by se odstranila." "Ale...vieš ako to bude bolieť? A čo budeš pre to robiť?" "Ja se posnažím. Tak šup. Udělej to." Prišla som ku jeho krku a kusla ho. On len zasičal. Po 2 minútach bol úplne v pohode. "Chceš sa ísť najesť však?" "Jo." "Tak poď. Niečo som ti nachystala." Tos nemusela." "Musela." Išli sme do lesa. Nechala som mu tam zabité srnky. "Dobrú chuť. Snáď si už ďalej poradíš sám. A nezabudni. Musíš sa chrániť." "Jojo." "Tak ja sa idem poprechádzať. Ahuuj." "Jo ahoj." Tak som išla do lesa. Púšťala som si pesničky. "Prečo si si vybral mňa? Ta palička nie je pre mňa. Zober si ju. Nechcem byť kúzelná." Ten čo stal nadomnou ja neviem. Tak mi zobral prútik. "Ďakujem." Išla som ďalej. Uvidela som jackoba. "Jackob!" Pribehla som ku nemu a objala ho. "Kika! Tak rád ťa vidím!" Objatie prijal a oplatil. "Kde si bola?" "No...môj kamoš chcel aby som ho premenila na upíra. Keďže ja ním nechcem byť." "Bože ja som tak rád!" Zdvihol má a zatočil. Potom ma dal dole. "Ideme sa poprechádzať?" "Dobre." Len som sa usmiala.

*Na prechádzke"

"Takže. Ako to je vlastne s tebou a s Matyášom?" "Nerozprávame spolu. A pre mňa je to debil." "Aha." Začal mi bzučať mobil. Kto to bol podľa vás? Áno Matyáš! "Zdvihla som to. "Ahoj." "Čau....jo čau....em....ja jestli.....nechceš.....jit.....do.....kina.....na....nejaký.......film?" Pokývala som hlavou. "H-hej pôjdem."  "Jo....tak....to...je....super....takže zitra okolo 21:00 u kina?" "Hej. Ahoj." "A-ahoj....." "Kto to bol?" "Hádaj tri krát." "Matyáš že?" "Jo." Pokračovali sme v chodení, po lese. "Hovoril som ti. On ťa stále miluje." "Ale ja jeho nie." "Aha." "Ja už asi pôjdem domov." "A- počkať čo to tu je za pach?" Zasmiala som sa. "To je Vita." Pridal sa. "Tak ahoj." Boli sme oproti sebe, a pozerali si do očí. "Poď sem." Objal ma a ja jeho tiež. Odtiahli sme sa. "Tak ahoj. Zajtra." "Áno zajtra papa." Išla som domov. A Jackob išiel tiež.

*Keď prišla na chatu*
Prišla som na chatu a dala bundu na vešiak. Videla som Vitu a MaTTema ako sa bavia. "Tak ako?" "Je to výborný." Len som sa usmiala. "Ja idem spať." "Můž-" "ne!" A behala rýchlo do izby. Sadla som si na posteľ a plakala. "Kika. Toto niesi ty. Vieš že je to kokot. Tak prečo plačeš? Ser naňho a choď si nachystať oblečenia na zajtra." Hovorila som si pre seba. Tak som si utrela slzy a išla sa nachystať. Bolo skoro polnoc. Ľahla som si a zaspala som.

*Pokračovanie nabudúce!!!*

Prepáčte že nebolo nejaké ďalšie kapitoly, ale potrebujem jednu knihu dopísať + škola začala a ja som v 7 ročníku. Takže chápete ma. A mám rozpísanú ešte jednu knihu. Ale asi ju ukončím. Takže dobre ránko krásne ránko.
Vaša Sandra
(515 slov)