Prečo on?

8.Kapitola-Špeciál za 100 pozretí!!!!

Keď som ju dala na stôl tak hneď ako prvý prišiel MaTTy. Za ním draco,Vita,Ari,Samo a Dominik. 

"Dobrú chuť." "Dobrou. Ty jíst nebudeš?" "Nie niesom hladná." "A jedla si niečo?" Opýtal sa Samo. "Áno. Chlebík vo vajíčku." "Kdy si ho udělala?!" "Spravila som len 1. Nechcem aby ste sa o ne pobili." Zasmiala som sa. "Ha-ha. Moc vtipný." Keď dojedli tak sme sa rozhodli ísť prejsť. No lenže my sme lenivý. Zobrala som prútik a povedala kúzlo.... "Mobilicorpus!" Premiestnilo nás to na nejaké miesto. "Kde sme sa to dostali?!" Zkríkol vystrašene Samo. "Na co si myslela?" Opýtal sa MaTTy. "Domov." A poškrabala som sa po hlave. "My už musíme jít. Tak ahoj." Povedala Ari a objali sme sa. "Ahoj. Dávajte na seba pozor!" A premiestnili sa niekde. Zrazu sa otvorili dvere. "Rýchlo skryte sa pod neviditeľný plášť!" Povedala som a oni sa rýchlo schovali. "Ahoj, mami." "Ahoj dcérka." A objala ma. "Poď do vnútra." Vošla som do vnútra s tým že zamnou išli Samo, Dejzr a MaTTy. "Posaď sa. No čo nového hovor." "Takže...Rozhodli sme sa že ostaneme bývať na  chate. Ak vám to nebude vadiť." "Nebude." Zrazu z kuchyne prišiel ocko. "Zlatko poď na chvíľku somnou." Išla som za ním. Do jeho pracovne. Namieril na mňa prútik. "Rozídeš sa s tým Matyášom alebo sa stane niečo zlé." "Nikdy to nespravím! Nikdy!" "Tak potom..." Vytiahla som medzitým svoj prútik. "Cr-" "Expeliarmus!" Vyslovila som to skôr ako mi chcel spraviť bolesť. "Takže ty vieš kúzliť. K-" "Mňa by zaujímalo skadiaľ máš prútik!" "Som čarodejník ako ty! Chodil som na Rokfort!" Zkamenela som. "Ts. myslel som si. Takže. Rozídeš sa s ním! Alebo mu spravím takú bolesť akú nezažil!" Ožila som. Namierila som naňho prútik. "Nikdy sa ho nevzdám. Čo ten Robo?!" "Aký? Jáj ten. To som ho poslal ja. Hovorí mi informácie o tebe a o tvojom ehm...frajerovi." "Prečo mi toto robíš! Komplikuješ mi život! Vieš aký ho mám?! Úžasný. S MaTTemom som najštastnejší človek na zemi! A ak mi to pokazíš poviem mame že si ju podviedol!" "To neurobíš!" "Urobím." A odišla som z jeho pracovne. "Ahoj mami už musím ísť." "Ahoj." Obula som sa a zavrela za sebou dvere. Chlapci dali zo seba dole ten plášť. "Neuděláš to že?" Spýtal sa smutne mattem. "Jooj ty moja žirafka." Prišla som ku nemu bližšie a šepkala. "Neurobím to." A dala mu pusu. Spolupracoval. "Ehm. Ehm" Akože zakašľal Samo. Pozrela som naňho pohľadom ktorým som ho chcela zabiť. "Dobre kľud." A dala som MaTTymu poslednú pusu. Znovu som  vytiahla svoj prútik a namierila ho na naše nakopené ruky na sebe. "Mobilicorpus!" 

KEĎ BOLI NA CHATE:

Prišli sme večer. Osprchovala som sa a dala na seba pyžamo. Vyšla som hore schodami do mojej izby. Zobrala som si knihu z čarovnej knižnice. Bola to skrytá knižnica o ktorej som vedela len ja. Niekto zaťukal. "Ďalej!" Zakričala som. Bol to MaTTy. "Múžu vejít slečno?" "Ty môžeš vždy." A usmiala som sa. Sadol si vedľa mňa. "Musíš furt něco číst?" "Jak furt? Však len teraz som začala." "A nechtěla by ses tady někomu věnovat?" Dal ruky okolo môjho pasu, a hlavu si položil na moje rameno. "A komu by som sa mala?" Vedela som čo chcel. Urazil sa. Zavrela som knihu. Otočil sa mi chrbátom. Obmotala som mu ruky okolo pása. "ale no ták ja viem že sa na mňa nehneváš." A dala som mu pusu na krk. "Jsem naštvanej." Dala som mu pusu znovu na krk. Vzdychol. "Ešte furt?" Otočil sa. "Jak by sem se mohl!" Otočil sa ku mne. Naše pohľady sa stretli. Zrazu ma začal vášnivo bozkávať. Položil ma na posteľ. Spolupracovala som. "Miluju tě" Zašepkal. "Ja teba tiež." Odsunul sa. Zaliezla som do postele. Išla som na ig,a tam správy typu. "Kde je video?, proč netočíš?, Končíš?" Mňa v tej chvíli išlo poraziť. Dala som na storku hlasovú správu. "Ľudia som nažive, ale nechajte mi si oddýchnuť. Videa budú lepšie ako predtým. Nebojte sa. Čakajte prepracované videá. Nejaké challenge, a možno aj sem tam nejaký ásk." Takto skončila moja hlasová správa. "Ja raz z tých fanúšikov odpadnem." MaTTy sa zasmial. "Ty sa tiež nemáš čomu diviť." "Hej?! Ja zase zítra jdu renderovat video!" "Hej? A jaké?" "No...Předse..-" "Žiadne." Zasmiala som sa. "Som hladná." "Tak jdi dolu a seber něco protože já taky." Lenže to by sme neboli my kebyže niesme lenivý. "Čo také by si chcel?" "Ten tvůj....Chlebík vo vajíčku." Začala som sa smiať. Vykúzlila som mu 2 kúsky. Sebe som vykúzlila jogurt. Dojedli sme. "Dobrú noc." "Mám otázku.." "Áno?" "Múžu spát s tebou?" "Jasne." Urobila som mu miesto. Obmotal svoje ruky okolo môjho pásu a pritiahol si ma bližšie k sebe. Otočila som sa k nemu. Dal mi pusu. "Dobro noc slečno Mladá." "Ty vieš dobre že to nemám rada keď ma takto voláš. Volaj ma slečna alebo princezná." "Ja vím. Budu tě volat princezno. Protože jsi jenom moje." "Ja viem." Dala som mu dlllhy bozk. Zaborila som si hlavu do jeho hrude, a zaspala. V noci som sa zobudila. Na...ehm....vzdychanie. Hlas bol Samov. "Bože Samo." Zašepkala som. "Co s ním." Trhla som zo sebou keď sa ozval matty. "Ale zase si našiel dajakú babu." "Jo sliším." Zrazu som počula...Bum. Ďalšie Bum. Pozrela som sa vonku oknom. "Dementori!" "Ale co by dělali tady?" "To neviem." Rýchlo som zišla dole po schodoch s prútikom. Stála som vo  dverách, a za mnou MaTTy. Myslela som na najlepšiu spomienku ktorú som mala. "Expecto Patronum! " Odohnala som všetkých dementorov preč. Všetci išla spať no ja som neišla. Premýšľala som nad tým či mám alebo ne mám svojej rodine vymazať pamäť a zbaliť sa a odísť.