Prečo on?

25. Kapitola - Bije sa medzi mnou vlk s upírom?!

Zošla som dole schodami. "Áno mamka?" "No......Ty poznáš nejakého Jacoba Blacka?" "Áno. Prečo." "Poslal ti list a kvety. Zobrala som si ich hore do izby, a otvorila si okno. "Kika! Máš tu kamoša Matyáša!" Zakričala mamka. Zbehla som dole. Myslela som si že je to MaTTem. Ale bol to môj spolužiak s ktorým sa nenávidím. "Ahoj Kika." Povedal a uškrnul sa. "Čau." Povedala som.  Bola som fakt rada že je tu. *Irónia.* Ešte on mi tu chýba ty vole. "Poď hore." Povedala som. Išiel zamnou. Zavrela som dvere. "Čo chceš?" Povedala som nahnevaným hlasom. "Chcel som ťa len vidieť. Či žiješ. A či ťa ten Jacob stále Miluje." "Čo- Skadiaľ o ňom vieš?!" "Viem aj o Vitovy, Matyášovi, Erůrkovi a o ďalších." "Nechaj ich napokoji!" "No.......Ak niečo splníš tak ich nechám." "Myslela som si. Čo chceš aby som splnila?" "Vieš ako mám ja ten svoj gang?" "No." "Pridáš sa doňho a budeš s nami fetovať." "Čože? Nie! Na to zabudni." Chytil ma za tričko. "A budeš somnou chodiť." Zakerácky sa usmial. "Tak na to zabudni." Kopla som ho medzi nohy. Zobrala som si nôž. Ktorý som tam mala na ochranu. (Nie nereže sa. XD) "Takže TY chceš aby som bola vo vašom "gangu" a chodila s tebou?! To..Je hovadina na nete môj zlatý." "Dobre. Tak si dajme súboj. Ak vyhraješ ty, nechám tvojich kamošov a frajera napokoji a nás už neuvidíš ale ak vyhrajem ja, budeš somnou chodiť a budeš v našom gangu." "Fajn." "Dobre. Zajtra o 8 sa stretneme na poli." "Dobre." Odišiel z izby ale nezabudol povedať: "Už sa na teba teším. Láska." A zakerácky sa usmial. Ukázala som mu facker. Ako odišiel a zavrel dvere začal mi volať Jacob. Prijmula som mu to. "Nemôžeš to spraviť!" "Lenže ja nechcem byť v jeho gangu a chodiť s ním!" "Ja viem...." "Mám plán." "Aký?" "Proste prídeš na to pole, ale budeš sa skrývať. Ak uvidíš že to nedávam, pomôžeš mi vo vlčej forme. On sa zľakne a už ku mne nikdy viacej nepríde." "Si si istá že to víjde?" "Musí to víjsť." 

*NA ĎALŠÍ DEŇ* 

Zobudila som sa, obliekla sa a išla na pc. Kričala namňa mamka. "Zlatko tvoj frajer je tu!" Zošla som rýchlo dole. "Ahoj." Usmiala som sa. "Ahoj." Obula som sa, dala na seba bundu a išla s ním na to pole. "Mami o 10-tej  som doma." "Dobre. Dávaj na seba pozor." "Neboj sa budem." Zavrela som dvere a šli sme. 

*KEĎ TAM PRIŠLI*

Otočila som sa ku Jacobovi. "Poď sem." Povedal a objali sme sa. "Bojím sa o teba." Zašepkal. "Sľubujem ti že to dám." Odtiahli sme sa. "Skry sa. Už ide Matyáš." Kývol hlavou a išiel sa schovať. "Znovu sa vidíme. Láska." "Nehovor mi tak." Povedala som. "Však to zdaj. Ja to aj tak vyhrajem." "Si si istý?" A kopla som ho do brucha. "Už si taký istý niesi čo? Počúvaj. JA som bojovala s mojím ocom. A vyhrala som. Takže sa priprav." "Pf. Ja sa ťa nebojím." "Uvidíme." Začali sme bojovať. Bola som na zemi. Mal nôž priložený ku môjmu hrdlu. "Asi som vyhral čo?" "Niesom si tak istá." Chcela som sa nejak dostať z jeho uchytenia ale neišlo to. "Si moja." Povedal a chcel mi dať pusu. Zapískala som. Z kríku behal Jacob ale vo vlkovom podobenstve. Matyáš sa zľakol a behal niekde dakde do preč. Jacob sa premenil a dvihol ma zo zeme. Objali sme sa. "Si v pohode?" Opýtal sa ma Jacob. "Som." "Mohla si sa zabiť." "Hej.." Objali sme sa silnejšie. Odtiahli sme sa. Išli sme domov. Pri dome sme sa ešte raz objali a dali si pusu. "Sledujem ťa." Povedal "Viem." Usmiala som sa a išla domov. 

*DEŇ ŠKOLY*     

Obula som sa, zobrala bundu tašku a išla do školy. Keď som prišla pred školu, tak som videla všetko akoby bolo zaseknuté. Proste. Raz som to videla akoby všetko išlo rýchlo a potom normálne. Ach neznášam totoooo. Zatriasla som s hlavou a išla do triedy.

*KEĎ TAM PRIŠLA*

Sadla som si do lavice a tašku si dala na zem. Prišli ku mne dve rozmaznané baby. Teda Kiara a Kája. "Čau úbohačka." "Čus. Čo chceš?" "Ja lenže či už nemáš frajera. Vieš lebo Kristián je ten najlepší chlapec ale už je zadaný. Somnou. ale neboj sa. ty si ho raz nájdeš. A vlastne nie." začali sa smiať. "Upsík." Povedala. "Hmm. Ste blbé. Viete o tom?" "Čože sme?" Opýtala sa Kája. "Blbé a namyslené. Jo a ten kristián je tiež blbý." "Uhhhhh." Nahnevali sa a odišli. Začali sa my meniť nohavice na čierne. "Čo to-" A vraciali sa naspäť do modrej farby. čo sa to somnou deje?" Prišla mi správa. "Bije sa medzi tebou vlk s upírom." "ČOŽE?!" Povedala som si v hlave. Zvonilo na prvú hodinu. Chvála bohu že je len jedna a potom máme voľno štyri dni. Takto to je u nás na Strednej Umeleckej. 

*KEĎ SKONČILA* 

"Tak a to je na dnešok všetko. Dovidenia." Povedala učiteľka a zazvonilo. Zobrala som tašku a išla rýchlo domov.

*POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!*

Vaša Sandra

(827 slov)