Prečo on?

19. Kapitola-Je to niečo čo mi rodičia nepovedali?

Keď som ich urobila, bolo 5 minút po pol noci. Vypla som Nootbook a ľahla si na posteľ. Do 2 minút som zaspala. Zobudila som sa o 3-tej v noci. Cítila som teplo. "Jacob. Čo tu robíš?" "Uvidel som otvorené okno tak som myslel že je tu Viktória. Ale keď som prišiel tak si pekne spala. Tak som si sadol ku tebe a asi som tiež zaspal. Dala som mu pusu. "Čo teraz?" "Ja musí ísť naspäť. Hliadka veď vieš." "hej hľadanie Viktórii." Posadila som sa. "Tak ja už idem." "Jacob?" "Ano?" Postavila som sa a objala ho. Bol od vrchu po pás bez trička. "Veľmi ťa prosím nech sa ti nič nestane." Dal mi pusu do vlasov. "Sľubujem že sa mi nič nestane dobre?" "Dobre." Dali sme si pusu. "Milujem ťa." "Milujem ťa." Tak ahoj." "Papa." Jacob odišiel oknom. Ostala som opretá na okne. Niekto otvoril dvere. "Kika?" "Ano vita?" "Nebyl tu náhodou teď Jacob?" "Bol. Prečo?" "Zdálo se mi že jsem tu někde viděl Viktorii." "Kde presne?" "Před chatou." "Sakra.Počkaj tu." "Ne ty počkej." Rýchlo zbehol dole a išiel ďalej. Asi ju zacítil. Za 5 minút bol naspäť. "Tak?" "Byla tady. Šel jsem za jejím pachem. Šla na tu cestu co chodíme autem. Ale když je ten východ, tak tam jsem ji ztratil." "Chvála bohu že tu už nieje. Vlastne.....Koľko je teraz hodín?" "Půl páté. Proč se ptáš?" "Pol piatej?! Dobre hlavne kľud. Pomôžeš mi nachystať raňajky?" "jasně." Tak sme šli potichu do kuchyne. Maty spal v obývačke. Preto sme išli po tichu. Nachystali sme nejaké toasty zo syrom. "Tak ja......idem sa prezliecť a idem do auta. Ty im potom povedz že som išla za mamou oka?" "Jojo. Ahoj." "Ahoj." Pozerali sme na seba. "Poď sem." Objali sme sa. "Budeš mi chybět." "Prosím ťa. Bude to len chvíľka." "I tak mi budeš chybět. Si má nej kámoška." "Awww. Tak ahoj." "Papa." Odtiahli sme sa. Zobrala som si bundu, kľúče mobil a išla. Otvorila som dvere a ešte si na niečo spomenula. "A ešte niečo. Keby niečo volaj." "Jo neboj se. Ahoj." "Ahoj." Zatvorila som dvere. Išla som ku autu. Zo zadu ma niekto objal a dal do vzduchu. Potom si ma otočil k sebe. "Jacob!" Ahoj kráska."Objali sme sa."Chýbal si mi." "Aj ty mne." Dali sme si pusu. "Tak môžeme ísť?" "S tebou všade." Nastúpili sme do auta. Ja za volant a on vedľa mňa. Išli sme smer mamka.

*keď boli na mieste*

Boli sme pred našou bránou. Na otvorenie brány to potrebovalo odtlačok prsta. Tak som dala ručnú brzdu a išla ho tam dať. Prijalo to. Nasadla som do auta a počkala dokým sa tá brána úplne neotvorí. Keď sa otvorila, dala som dole ručnú brzdu a išla do vnútra. Brána sa zatvárala. Vypla som motor a vystúpila z auta. Aj Jacob somnou. Chytili sme sa za ruky a išli. Ako prvú sme uvideli mamku. "Mamii." "Ahoj zlatko." Objali sme sa. Odtiahli sme sa. "Mami..Toto je môj frajer. Jacob." "Dobrý." "Dobrý." Podali si ruky. Za 2 minuty prišiel aj ocko. "Oci toto je môj frajer Jacob." "Teší ma." "Aj mňa." "Kto bude prvý pri konci našej záhrady?" "Predsa ja!" "To si nemyslím." Začali sme behať. "To naše dieťa tak vyrástlo. Už má frajera. Za chvíľku ide na vysokú." "Jak za chvíľku. Za týždeň." "Tak za týždeň....." Pri konci našej záhrady som bola prvá. "No dievčatá sú rýchlejšie." "Ale z teba ešte sa stráca ten upír." "Ja už ním niesom." "Nie vôbeeec." "Dobre. Tak mi povedz bola som taká rýchla?" A prišla ku nemu trošku bližšie." "Nie." Jacob sa približoval ku mne. Dali sme si pusu. Odtiahli sme sa. "Ideme naspäť?" "Dobre." Držali sme sa za ruky cestou naspäť. Niekto mi volal. "Počkaj." Jacob sa len usmial. "Čo je Dominik?" "Poslouchej. Nevypadá to dobře mezi Matyášem a Vitalim. Vypadá to na bitvu. Přijď prosím." "Hneď som tam." "Musím ísť. Ostaň s rodičmi." Zosmutnel. "Nechcem aby sa pobili. Hneď som naspäť. Sľubujem." chytil ma za ruku a pritiahol si ma bližšie. Dal mi pusu. Pusa sa prehĺbila na bozkávanie sa. Odtiahla som sa. "Milujem ťa." Usmial sa. "Milujem ťa." "Povedz rodičom že som išla za kamošmi. Potrebovali ma na niečo, a že som naspäť." "Dobre. Ale už bež." Bežala som ku autu. Otvorila som si bránu a sadla do auta. Naštartovala auto a išla.

*Keď tam prišla.*       

Vypla som motor a hneď vybehla do chaty. "Hej! Čo sa tu deje!" Oni sa prestali biť. "Na čom ste sa začali biť?" "No Matyáš prošel kolem mě s tím že tě strašně miluje a že chodíš s nim. A tak žačal do mě rejpat, až jsme se začali bít." "Matyáš. Už skonči so mnou. Dobre?" "Ale když já tě miluji..." "Tak ma nemiluj! Nájdi si inú. Ja idem naspäť. Opovažte sa znovu biť. Lebo nabehnem ja a skončím to z obidvoma. Je vám to jasné?!" "Jo." Povedali naraz. "Čaute. A diki Dominik že si zavolal." "Nemáš žač." Znovu som naštartovala a išla naspäť.

*Keď tam prišla.*

Vypla som motor a išla ku mojej rodinke a ku môjmu frajerovi. "Kika!" Pribehol ku mne Jacob a zdvihol ma do vzduchu. Dala som mu pusu. Položil ma na zem. "Dobre si ich tam zariadila." "Keď sa dvaja bijú čo mám robiť. A vlastne...ty si mi pozeral do hlavy čo robím?" "Ano...Prepáč...ja....nemal som." "Ale v pohode." Usmiala som sa. Aj on sa usmial. "Tak vy naše dve hrdličky. Môžete tu prespať keď chcete." "Fakt môžeme?" "Áno." "Ďakujeme! Poď ukážem ti moju izbu." Chytila som Jacoba a ťahala ho za sebou. "Spomaaaaľ." "Počkaj ešte chvíľku.....Sme tu." Vošla som do izby. "Veľmi sa to tu zmenilo." "Neviem ako vyzerala tvoja izba predtým ale je nádherná." "Aj ja hovorím." "Čo je toto tu?" Uvidela som niečo medzi knihami čo bolo na poličke. Dala som ich na posteľ. "To je....Tlačítko?" "Ale načo?" Stlačila som ho. Počula som za mnou rachot. Za mnou sa objavili dvere. "Ideme do toho?" "S tebou vždy." Chytili sme sa za ruky a išli do tých dvier...........

JE TO NIEČO ČO MI RODIČIA NEPOVEDALI?

*Pokračovanie Nabudúce!!!*

Vaša Sandra

(1005 slov)