Prečo on?

17. Kapitola

Komu som mu ju dala? Nikomu. Mala som v pláne že ju dám jackovi ale rozmyslela som si to. Matyáš si dvakrát zakašľal a po 2 minútach išiel na záchod. Tak sme išli do tej haly. Viete čo myslím. A tam som sa bavila s Jackom. Chytil ma za ruku. Ja som jeho ruku len prijala. Sadli sme si na schody. "Počul som že ma máš rada." Len som kývla hlavou. "A ako veľmi ma máš rada?" Vtedy som dala moju ruku z jeho ruky preč. "Kika. Ja ti dám všetko....Aj Matyáš....ale koho máš radšej. Viem že ho nemáš rada. A ja ťa budem chrániť, dokiaľ ti tvoje srdce nebude byť. Prosím.....Rozmysli si to." Šepkal. Len som si oprela čelo o jeho rameno. Začal prichádzať Matyáš. Odtrhla som si čelo od jeho ramena. "Ahm...Tak ja jdu domů....Je mi zle." Jacob sa naňho otočil. "Je mi zle." Bolo chvíľu ticha. "Je ti zle? Tak si mal ísť do nemocnice." Postavil sa. "Alebo ťa tam mám doniesť?!" "Jacob to je v pohode. Dobre?" Matyáš sa len trošku zasmial a išiel na chatu. "Poď ideme domov." "Dobre. Ale riadim ja." "Tak dobre." Dal ruku tak aby som mu mohla dať ruku. Prijala som ju. Išli sme takto do auta. Jacob mal na sebe ešte bundu. Keďže mne bola zima, tak mi ju dal. Sadli sme si na svoje miesta v aute. Ja vedľa neho a on za volant.

*Keď prišli pred chatu.*
Prisunula som sa k nemu. On si dal ruku okolo mňa, a položil ju na moje rameno. Otočil sa ku mne. Začal ísť ku mne tvárou. Ja som sa nehýbala. Dal mi pusu. Vrátila som mu ju. Len sa usmial. "Možno si to rozmislím." Usmiala som sa a dala mu pusu na líce, a odišla. On tiež išiel vonku z auta. Posledný krát sme sa objali a išli svojou cestou. Vošla som do chaty a už to začalo. "Tak jak bylo?" Povedal Matyáš, a pozeral sa niekde inde. "Vieš čo. Lepšie ako s tebou." "Deš na prochádzku Kiko?" Opýtal sa Vita. "Hej idem." Rýchlo si zobral bundu a prechádzali sme sa vonku. "Jaká byla tá pusa?" "Ty si ma sledoval?" "Neeeee" "ale jo." A jemne som ho buchla. "Ne faaakt." "Dobre. Potvrdíš mi to keď ťa chytím." Začali sme sa naháňať. Chytila som ho. "Předse máš v sobě vlka." "Nemám. A teraz mi to povieš." "Tak jo. Sledoval. Ale když si byla tak cute Když ti dal pusu a ty si mu ji oplátila. Ty ho miluješ že?" "Možno...." "Tak možná jo? A co bylo to začervenaní se?" "Tak možno som sa párkrát začervenala...." "Párkrát? Kiko. Při něm vždy. Je vidno že ho miluješ. A na matymu že ho tak zlomíš." "Ale keď ja ho nemilujem. Čo mám robiť. Chcem byť s ním kamoška. A keď mi dal tú pusu tak som to začala cítiť. Ale matyho nemilujem. A ani s ním nechcem byť." "Dobře... Tak chces jet někam?" Kývla som hlavou na náznak áno. Zastavil sa. Keďže ten upír sa zo mňa ešte trošku strácal uvidela som čo uvidel on. Len sa na mňa otočil. "Musíš to udělat." "Ale nenechám ťa zabiť sa." "A já tě nenechám zemřít! Takže di do baráku. Prosím. Vyslechni mě." "Nie. Idem s tebou." "A co Jacob?" "Vidí má na každom kroku. A aj teraz." Jacob má len chytil za rameno. "Idem s vami." "Nie. Jacob. Nie ty nie." "Ak ideš ty. Tak aj ja." Chytil mi ruku a dal ju ku srdcu. "Cítiš to? Toto je tá láska ku tebe odomňa. Prosím. Ja mu pomôžem, ale ty ostaň v chate. Prosím." "Nie." "Tak dobre. Idem aj ja." Len som si vzdychla. Nastúpili sme do auta a išli.

*Keď prišli*
Boli sme na takej lúke. Vystúpili sme a pozerali. Zrazu niekto vychádzal z lesa. "V-viktória?! Čo tu ona robi. A nemá byť náhodou mŕtva?" "Kika. Ona mala sestru. Zabúdaš?" "Aha." Viktória má ucítila. Hneď na ňu zaútočil vita. A za ním Jacob. Obidvoch držala tak ako by ich chcela zlomiť. Hneď som zobrala nejaký kameň a rezla sa. Začala mi tiecť krv. Viktória ju zacítila. Pustila ich. Obidvaja na ňu skočili. Odtrhli jej hlavu a zapálili. Jacob sa premenil na človeka. Pribehla som ku nemu a objala ho. "Psss. To bude v pohode....kľud." Upokojoval má. Po asi 20 minútach sme nasadli do auta a išli naspäť na chatu.

*Na chate*
"Ahoj." "Ahoj." Objali sme sa s jacobom a jacob s Vitom si podali ruky. Išli sme do chaty. "Kika si v pohode!?" Pribehol ku mne Samo a objal ma. "Hej som." "Proboha kde ste byli?" Opýtal sa Dejzr. "No Viktorie.....-" "Zacítila môj pach tak sme išli na miesto kde sme sa mali stretnúť." "Jo..." "Aha." Matyáš znovu pretočil oči. "Kiko můžeš na chvíli?" Opýtal sa Matyáš.  "Hej." Išli sme znovu vonku. Bol tam Jacob. Pozeral na nás. Náznakom som mu ukázala že nech je v kľude. "Hele....ja tě furt miluju a promiň že jsem tě prenasledoval ale-" "Prepáč ale ja.....ťa nemilujem. Nie kôli tomu ale chápeš." "Chápu. Ale můžem bejt aspoň kamoši?" Podal mi ruku. "HM.......tak dobre." Podala som mu ju. Potriasli sme si. "To je všetko?" "Ne..." Začal ma bozkať. Odtiahla som ho od seba. A dala mu jednu päsťovku do líca. "Ty si idot! Prečo si to spravil! Vedel si že ťa nemilujem! Nebudem ako ty! Niesom tvoja bábka!" A odišla, ku jackovi. Stál tam nepremenený celú dobu. "Dobrá päsťovka." "Dakujem." "Rozhodla si sa?" "Nad čím?" "Či budeš so mnou. Veď vieš....chodiť...." "Daj mi chvíľku.... Áno." Začali sme sa bozkávať. Usmial sa do toho. Odtiahli sme sa. "Čo teraz?" "Keďže sme spolu, tak by som ťa mohol ísť predstaviť môjmu otcovi a ostatným." "Dobre. Len to poviem kamošom." "Tam sú len chlapci?" "No....bola tam aj moja kamoška, ale ona má problémy s frajerom takže tak." "Dobre. Tak choď. Počkám ťa tu." "Dobre." Odbehla som si do chaty a zakričala. "Idem ku jackobovi!" "Zase znovu s ním?!" Ozval sa náš milovaný Matyáš. "Áno a TY mi v tom nebudeš zabraňovať. Idiot." Zavrela som za sebou dvere a počula som ako sa smiali, a pýtali sa matyáša čo sa stalo.

*Pokračovanie Nabudúce!!!*

Vaša Sandra
(1031 slov)