Prečo on?

27. kapitola

Prvú sme mali......Češtinu? Okej nový jazyk sa mi pridal. Išla som do triedy. Videla som tu Wyatta. Prišiel ku mne. "Znovu sa stretávame." Povedal a usmial sa. Potom prišli tie dve rozmaznané baby. Ano. Kiara a kája. "Ahooooj." Povedala Kiara a objala ho. Začala som potichu vrčať. "Ja som Kiara a toto tu je Kája. Ale môžeš ma volať Kiarka." A urobila naňho flirtujúci pohľad. "Kiarka moja zlatá. Tento tu chlapec už je obsadený. A vlatne. Čo ten tvoj Kristiánko? Hm?" "Moja zlatá. Ukľudni sa. S kristiánkom som sa rozišla." A začala akože plakať. "Joooj. Poďme plakať obidve." Povedala som ironicky. Usmiala som sa a gestom som jej ukázala nech vypadne. "Uhhh." Nahnevala sa a odišla. "Wow. Mal by som si na teba dať pozor." Povedal a usmial sa. "Sú to rozmaznané baby. Poznám ich od začiatku 1 ročníka na tejto škole. Nenechaj sa nimi nejak oblafnúť." "Dobre budem si na nich dávať pozor. Môžem si sadnúť ku tebe?" "Jasné." "Ďakujem." "Prečo si vlastne išiel do školy?" "No.....Potrebujem zapadnúť. Chápeš." "Jasné." "Čo tá jaskyňa?" "Vyhrali sme. Nebude ju ničiť." "Super." "Aj ja som rada." Prišla mi správa od mamky.

******************************* 

M: "V sobotu ideme na tvoju chatu."

J: "Okey. A pôjdeme vlastnými autami?"

M: "Áno."

J: "Dobre."

*******************************

"Mám nápad." "Aký?" "V sobotu ideme na moju darovanú chatu od rodičov. Kebyže chcete môžete ísť somnou a zoznámiť sa s mojimi kamošmi a kamoškami a s mojím frajerom. Ale len keď chcete." "Dobrý nápad. Porozmýšľame o tom." "Dobre." zazvonilo na hodinu.

*PO HODINE*

Išla som ku skrinke. Niekto ma otočil ku sebe. Šikanátori. Ja som vám o nich nepovedala? Nie? Em...Tak vám o nich teraz hovorím.  "Čauko." "Čus." Zavrčala som naňho a ukázala mu tesáky. Zľakol sa. "Baf!" zakričala som naňho. Zľakol sa a odišiel. Zasmiala som sa. Wyatt ma chytil za rameno. "To boli..." "Šikanátori." "Ou. To mi je ľúto."

*PO HODINÁCH*

Išla som domov. S Wayttom som sa rozlúčila a išli sme svojou cestou.

*V SOBOTU*

Nasadla som do auta, otvorila kufor, a čakala dokiaľ nastúpia všetci. Stlačila som kryštáľ a zmenila si oblečenie. "Znovu sa stretávame." Povedala som, naštartovala a išli sme." 

*KEĎ TAM PRIŠLI*

Zastavila som a vystúpila. Medzitým som sa premenila do toho oblečenia čo som bola. Otvorila som kufor a oni vystúpili. Ak sa pýtate či na tej chate ostali Dejzr, Vitaa, samo a Matyáš nie. Neostali. Všetci išli na svoju strednú školu. ale tam kde bola tá Erůrkova chata bola...otvorená. Ukázala som im nech v tom malom lesíku si nájdu nejakú skríšu. Kývly hlavou a išli. "Ahoj Kiwikuuu." Povedal Erůrek a objal ma. Objatie som jej oplatila."Co ty tady děláš?" "Som tu s rodičmi." Povedala som a usmiala sa. "Aha. Wow. Ten náhrdelník je hezkej." Chcela sa ho dotknúť. "Ne nechytaj ho." Povedala som. "Proč?" "Pretože.........Je strašne krehký. Keď ho chytíš tak sa úplne dá na malé kúsky." "Aha." "Tak už musím ísť. Som tu s rodičmi." "Aha tak papá." "Pa." Otvorila som dvere do chaty a išla do vnútra. Išla som hore do izby, a vybalila sa. Potom som išla vonku. Prejsť sa. Išla som sa pozrieť na vedľajšiu chatu či tam náhodou nieje Jacob. Bol tam. Rozprávali sa o niečom. "Ahojte." Povedala som a usmiala sa. "Kika!" Povedal Jacob. Zdvihol ma do vzduchu a zatočil ma. Potom ma dal na zem. Dali sme si pusu. Odtiahli sme sa. "Čo tu robíš?" "Rodičia tu chceli ísť. Tak som išla s nimi." "Dobre si spravila." Povedal a prišiel ku mne bližšie. "Milujem ťa." Povedal. Dala som mu pusu. Odtiahla som sa. "Pekný náhrdelník." "Ďakujem."  "Kika poď sem!" Zakričala namňa mamka. "Idem!" "Nechoď. Musím ti niečo povedať." "Neboj sa. Večer pôjdem vonku." Dala som mu pusu na líco a išla do chaty. "Potrebovala si niečo?" "Nie. ale niekto ti posiela toto." Bola to čiapka s Vitovím menom. Usmiala som sa. Dala som si ju na seba. "A ešte toto." Povedala a dala mi náramok. Na tom náramku boli mená: Matyáš a Samuel. "Myslia na mňa a dosť." Povedala som si v hlave. 

*KEĎ ZAČALO ZAPADAŤ SLNKO*

Rodičia pozerali telku a ja som bola na balkóne. Je to nádherný západ. Videla som že mi začal svietiť kryštál. Pozrela som sa do slnka. Naberala som energiu. "Jak ja milujem byť vlkom." Povedala som si v hlave. Povedala som si že by som sa mohla ísť prejsť. Išla som do chodby, zobrala na seba bundu a išla vonku. Išla som do lesa. Trochu čerstvého vzduchu nezaškodí. Počula som za sebou zvuky. Otočila som sa bol to Vita. "Vita!" Povedala som a objala ho. Odtiahli sme sa. "Čo tu robíš?" Povedala som. "Nemůžu nechat svou nej kámošku jen tak." "Však mám Jacoba. Ten ma stráži 24/7." "Ja vím." Zasmiala som sa. "Poď." Chytil ma za ruku a niekam ma viedol. 

*POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!*

Vaša Sandra

(795 slov)