Walls || Ashton Irwin [SLOVAK]

11. work, work, work.

"Mám takú jednoduchú otázku," vstúpil do miestnosti Lewis v bielom plášti. Vyzeral skôr ako nejaký pochybný doktor, najskôr patológ so strašidelným úsmevom na tvári. Vôbec, aleže vôbec, by ma neprekvapilo, ak by spoza chrbta vytiahol motorovú pílu a začal by sa Texaský masaker v Sydney. Miesto toho pred nás hodil časopis na titulke s fotkou nášho malého podniku. Škoda, to s tým masakrom by bolo viac vzrušujúce. "Čo sa tu dialo, kým som tu nebol?" 

"Neviem o čom hovoríš," stiahol k sebe obočie Calum, keď pristúpil bližšie k stolu a vzal lesklý papier do rúk. Chvíľu po ňom preletoval očami, zrejme lúštiac všetky tie šípky, na ktoré som ešte bola schopná dovidieť. Sem-tam sa zamračil, no nakoniec sa mu na tvári vyjasnil obrovský úsmev. Niečo, ako keď je búrka a vyjde slnko spoza oblakov, aby vám mohlo rovno zasvietiť do očí a vy sa chtiac či nechtiac musíte pohnúť k nemu, aby ste to svetlo odstránili. Tak to bola hlboká myšlienka. 

"Čo sa tam píše?" nakukla som mu spoza plece nehľadiac na ten výškový rozdiel medzi nami. Bradu som si položila na jeho plece, nech sa predsalen nezrúbem rovno zo špičiek na brucho a zopakovala činnosť, ktorú predtým vykonával. "Ale veď, to nebolo- vlastne bolo- ale.."

"Viete čo to znamená?" vytrhol nám noviny spred očí, "že naša cena stúpne. Budeme viac v povedomí, a tak aj vaše platy budú môcť rásť. Neviem, komu z vás sa mám za to poďakovať, ale bolo to jednoznačne dobré rozhodnutie," usmial sa o niečo širšie ako doteraz. V tom momente z lietačiek vyletel pán Hemmings, úplne zadýchaný s pokrkvanou zásterou okolo seba. 

"Mohol by mi niekto vysvetliť, prečo tu je toľko ľudí?" 

-

"Nech sa páči, tu je vaša objednávka. Prajem dobrú chuť," podala som pani v strednom veku jej balíček s raňajkami. Luke nebol až tak vedľa, ako sme ho s Calumom podozrievali. Ľudia pred kasou vážne stáli v dlhej rade, no ani jeden nekričal, nesúril, neklepkal nohami. Všetci sa dokonca milo usmiali a nechali nám vážne nemalé sprepitné. Jediný blond chlapec z našeho tímu sa premával so zápisníkom medzi hosťami, najtmavší z nás lietal sem a tam s rukami plnými balíčkov, líder nás všetkých sa zvŕtal v kuchyni a ja som s každým zákazníkom prehodila pár slov, kým som mu podával a balíček do rúk. Išlo nám to celkom od ruky. Od toho, čo sme nechali do nášho kolektívu preniknúť detskú ruku sa nám celkom darilo, no toto bol vážne gól. Nechajte ma to vysvetliť. 

Necelé dva týždne po incidente s malým Matthewom sme sa rozhodli priviesť do kaviarne nielen tú pracovnú časť Sydney, ale aj mamičky s detičkami, babky s dedkami alebo aj hendikepovaných ľudí. Nemali sme veľa času na to vymyslieť, ako to všetko bude prebiehať, no asi sme trafili klinec po hlavičke. Lewis o tomto našom malom podujatí, ale nevedel. Niekoľko dní predtým odcestoval za svojou mamou na druhý koniec Austrálie, pretože mala potiaže a on ju sem musel nejak prisťahovať k nemu. Nechal nám teda kaviareň na starosť. Pamätám si, ako sa mu Ashton ešte vysmieval, že keď príde naspäť už bude po kaviarni. Miesto toho sme mu spravili zisk. Spoločne sme spojili naše kreatívne mozgy - k čomu sa veľmi radi pridali i Michael s Ashtonom - až sme nakoniec dospeli k jedinému záveru. Spraviť detský kútik, urobiť besedu pre nepočujúcich a púšťať pamätné filmy vzadu na terase, keďže každým dňom bolo teplejšie a teplejšie. Možno vám to znie ako cliché, ale v svojej podstate to zabralo. Hneď sme sa úrovňou vyštverali na lepšie miesto v rebríčku. Bola som na našu prácu hrdá, i keď chalani ma stále vyzdvihovali hore, že som to všetko vymyslela len ja. To bolo úplná lož, no darmo som im to hovorila. 

"Už som si myslela, že sa dnes neukážeš," zasmiala som sa na kučeravého chlapca krútiaceho sa na barovej stoličke za pultom. Našťastie už všetci opustili kaviareň, keďže sa blížilo k obedňajšej prestávke, ktorú vôbec nikto z nás nevyužíva, no je príjemné mať aspoň na chvíľu voľno. 

"Chýbal som ti, mám pravdu?" uškrnul sa samoľúbo. Postavila som pred neho jeho každodennú zmes v papierovom sáčku a s úsmevom som prikývla. Nemusela som to nejak extra skrývať. Veď na čo. S Ashtonom som sa rozprávala pomaly viac ako s Lukeom, to je už čo povedať. Spoza mňa vyšiel Calum kompletne vysmiaty a veselo okolo mňa omotal ruky. Nemala som potrebu to riešiť. I keď sa nepoznáme brutálne dlho, donedávna som nevedela vôbec kto to je zač a sem-tam som sa ho i bála, aj tak som si s ním dobre rozumela. Nazvala by som to menším zázrakom. Nikdy som nebola ten typ človeka, ktorý by sa s niekým rozprával okrem jeho rodičov. Ťažko sa mi dostávalo pod kožu, preto moji jediný priatelia boli Lewis s Lukeom, ktorých by som nepoznala, keby som neprišla do tejto práce. Niekedy uvažujem, aké by to bolo neštekliť sa s Luciferom, nehádzať po sebe skazené jedlo s Lewisom, nehorázne zle neflirtovať s Ashtonom, neobjímať sa s Calumom a nerobiť prasačinky s Michaelom. Ak by ste ma s nimi všetkými videli von vychádzať z budovy, asi by ste si najskôr pomysleli, že to čo som za štetku. Nuž, musela by som vám rýchlo zmeniť smer myslenia. Boli moja druhá gay rodina, dalo by sa povedať. 

"Myslíte niekedy na to, aké by to bolo, keby sme sa navzájom nepoznali?" vyletela zo mňa otázka skôr, ako som ju stihla v sebe udusiť. Obaja chlapci v miestnosti sústredene prikývli. 

"Neviem či by som to prežil. Tí chalani ma vytiahli z toľkých sračiek až mi srdce puká," Ashton si dramaticky položil ruku na hruď zatiaľ, čo som sa podoprela o Calumovu hruď, ktorá sa celá rozochvela pod tichým chichotom. 

"Na čo rozmýšľať nad tým, aké by to bolo, ak by to takto nebolo. Ja som s vami spokojný ľudia, neviem ako vy," svoj stisk na mojich bokoch o niečo zosilnil, kým si hlavu položil na vrch strapatých vlasov. Zostali sme ticho. Ashton prepaľujúc pohľadom mňa s Calom, Cal v tichosti mrmlúc mi do ucha akúsi pesničku a ja s pohľadom zapichnutým do predných dverí. Keď som sa pozrela naspäť na Ashtona, niečo sa mi vo vnútri pohlo. Už som viac nevidela tie žiariace oči, ktoré dominovali vždy, keď sme sa pustili do reči. Tentoraz boli chladné zmiešané s niečím, čo som nedokázala identifikovať. No jednoznačne môžem povedať, že ten pohľad patril Calumovi. 

----

wohooo, neviem koľko to má slov. 
wohooo, nekontrolovala som to po sebe. 
wohoo, podľa mňa ani prekvapení z toho nieste. 
wohoo, pracovné záležitosti. 
wohoo, ďalšia časť bude už len o Ashtoniovi a Cassidy alone, takže buďme happy 2gether. 
dnes sa cítim, tak trochu na infarkt, ktorý som pred malou chvíľou takmer prežila. Povedzte mi, kto k vám príde o jednej ráno za tmy, kým vy počúvate hudbu a dotkne sa vašej nohy, i keď vie, že z toho máte totálnu šokovú terapiu, len aby vám oznámil, že je jedna hodina ráno. no skoro som posrala tú postel odhora dole. sorry, ak jete v tomto momente /dobrú chuť/, ale akože kaput. 
dúfam, že sa máte fajn. 
vidíme sa určite v krátkom časovom rozpätí bc mám ešte celý víkend pred sebou s free wifi, nočnými sessions a dobrou náladou, takžeee. ďalší update bude up, keď v sobotu v noci budete posielať svoje nude selfies na snapchate. /viď. Calum Thomas Hood. /berte si príklad, deti.// 
TOTO VÁM MUSÍM POVEDAŤ!!!!!!!!!!
prišla som na to, aké by som mala shipname s Calumom. 
Ilum Food. 
hehehehheheheheheheheheheehhehehehehheh. dobre, k. stačí. do komentáru mi napríklad napíšte vaše shipnames s vašimi faves. 
ĎAkujem vám za váš čas si ma vypočuť a moje unavené srdce. aj vám "ghost readers" ďakujem, lebo vám skoro nikdy nič tak priamo nepoviem. Tak vám ďakujem, no mohli by ste si spraviť účty na wattpade, takže by sme mohli komunikovať o Calumovom zadku alebo Michaelovom dicku, a podobne. chápete. 
no dobre. /5448465548498464897979x som to už napísala/ luv ya, bye x