Walls || Ashton Irwin [SLOVAK]

16. why?

(chcela som nechať na vás, aby ste si určili čo chcete, či spolu spali alebo nie. táto časť mala byť pôvodne hardcore porn (jk), ale nejak som sa zabudla o tom minule zmieniť, takže som sa rozhodla, že to nechám na vašej predstavivosti. (nebojte sa, smut ešte len príde. (BUDE TO DRSNÉ))) 

Palcom som sa dotkla jeho lícnej kosti, po ktorej som letmým dotykom prešla až k uchu. Nechcela som rušiť tento moment zbytočnými pripomienkami, len aby som vyplnila ticho. Za celý svoj život som sa necítili tak, ako teraz. Potrebovaná, chcená i dokonca krásna. A komu za to môžem vďačiť? Mužovi tesne predo mnou s pootvorenými očami a jemným úsmevom na rudých perách. Z jeho vypracovaného tela sa ku mne prenášalo teplo, ktoré pokrývalo celú moju osobu. Nepotrebovali sme ani deku, stačilo nám teplo našich tiel nalepených na sebe. 

Prstami som aj naďalej pokračovala v skúmaní nádhery vedľa mňa. Cez žilu na krku som prstami prešla na ľavú kľúčnu kosť, na ktorú som zvedavo zľahka pritlačila. Zaujímavé, ako náš celý organizmus stojí na pár tvrdých oválnych predmetoch pod mäsom v našom vnútri. Akonáhle som prešla po strede jeho hrudníka spozorovala som, ako sa mu svaly na moment napli. Vedel kam mierim, no nezastavil ma ako naposledy. Nechal ma zájsť až k rane na bruchu, ktorej líniu som opatrne opísala ukázovákom spolu s prostredníkom. Bolo jasne počuteľné, ako sa trhane nadýchol predtým, ako som sa perami dotkla poraneného miesta. Zanechávala som na ňom drobné bozky dúfajúc, že ju vymažem naveky. Nepáčila sa mi, nepatrila na jeho telo. 

"To stačí Cassidy," ukazovákom mi zdvihol hlavu k nemu, "je to už dávno za mnou." Zahanbene som sa vrátila naspäť na vankúš a zavrela unavené oči. Doľahol na mňa pocit ľútosti. Ashton nemal dôvod k tomu, aby si tak veľmi ubližoval. Niekto ako on na tom určite nemohol byť až tak zle. Stavím sa, že na strednej bol miláčikom školy. Dievčatá sa mu hádzali k nohám, chlapci túžili byť v jeho koži a učitelia boli z neho na prášky za povahu, ktorú vlastnil. 

"Prečo?" vykotúľalo sa mi z jazyka skôr, než som bola schopná zadržať svoj hlas. Od strachu sa mi viečka samy od seba otvorili. Čo ak sa teraz zdvihne a odkráča preč? Bude si myslieť, že mu až príliš skáčem do súkromného života? No moje obavy sa našťastie tentokrát nevyplnili. Ostal pokojne ležať bez pohybu, iba čo sa mu kútiky úst podvihli do úsmevu. 

"Ak by si to nebola ty, povedal som by som ti to čo všetkým," pozrel sa na mňa, kým mi prstami zastrčil vlasy za ucho a bruškami prstov prešiel po sánke, "chcel som byť niečím zaujímavý," zasmial sa potichu. Mne to, ale vôbec vtipné neprišlo. Už-už som sa nadychovala, že mu na to niečo škaredé odpoviem, keď pravda vyplávala na povrch. "No aby som bol úprimný, môj život nebol vždy ľahký," úsmev na tvári mu ochabol. Miesto toho si zahryzol do spodnej pery. Využil presne ten istý ťah k zadržiavaniu sĺz s rozdielom, že jemu to aj pomohlo.

"Chystám sa mi aj povedať, čo sa stalo?" 

"Ak na tom trváš," znovu sa smutne zasmial. Mala som chuť preniesť všetok jeho smútok na mňa, len aby som videla ten krásny úsmev na jeho perách. Neisto som mu na pery položil ľahučký bozk predtým, než som sa uložila naspäť a prikývla hlavou. 

"Pokiaľ ťa to odbremení, bude mi cťou," odpovedala som pravdivo. Rukou sa načiahol za moje telo, kde vriacu dlaň zastrčil podo mňa a tým si ma prisunul bližšie. Tvár sklonil k mojej, chýbalo len pár milimetrov, aby sa naše čelá dotýkali. Páčilo sa mi byť v takejto blízkosti. Zavrel oči zatiaľ, čo sa hlboko nadýchol. 

"Začalo to, keď nás s mamou opustil otec. Museli sme makať, aby sme prežili zo dňa na deň. V škole to bolo hotové peklo. Bola tu taká malá skupinka chalanov, ktorá ma milovala šikanovať-" nechtiac som mu skočila do reči.