Walls || Ashton Irwin [SLOVAK]

23. I came to apologize.

Zabalená do niekoľkých diek s chrápajúcim Calum cez brucho som bezducho sledovala prázdno pred očami. Prstami neustále prehrabujúcimi sa havraními vlasmi spiaceho chlapca s drobným úsmevom na jeho plných perách. Zubami pevne zarytá do rudej spodnej pery, melúc z posledných síl. Celá hysterická scéna mi zacláňa výhľad na vzorne poukladané knihy po poličkách, rozostavených po celom obvode miestnosti. Ashtonov nezaujatý pohľad venovaný mojej osobe postupne začal naberať na farbách. Mohla som takmer odprisahať, že som ho videla stáť predo mnou v dažďom presiaknutom materiále na jeho tele. Párkrát som sa snažila pevne zavrieť oči predtým, než som sa znovu pozrela tým smerom. No postava sa nestrácala v priestore ako častokrát v minulosti. Zostala tam pevne stáť v tieni, s bolesťou vpísanou do zelenohnedých očí a trasúcimi sa nohami. Aj by som sa pokúsila vstať, no nebola som stopercentne presvedčená o tom, čo v skutočnosti vidím. Možno sa mi to len zdá z toľkých emócii a myšlienok prúdiacich mi v hlave. Posmešne som zatriasla tým pupákom na krku, čo mi vyrástol, kým som sa o zátylok oprela o operadlo sedačky. Už aj halucinujem od únavy. Viečka som k sebe prilepila sťa sekundovým lepidlom zatiaľ, čo som sa pokúšala načúvať Calumovmu pokojnému dýchaniu. Ak by som nebola zdvihla hlavu druhýkrát, možno by sa mi podarilo i zaspať. 

-

S ťažkým povzdychom som sa hodila o mäkké matrace, ktoré sa pod mojou váhou o niečo prehli. Ruky som si založila za hlavu, čím som si ju nadvihla, aby som mala plný výhľad na osobu, ktorá si zaumienila zjaviť sa v noci. Nemôžem povedať, že mi srdce nebúchalo ako o preteky, no na tvári som si stále nechávala ten pohoďácky, lenivý, ale za to intenzívny pohľad. Očami som kĺzala po každom záhybe jeho mohutného tela, kým sa pomaly prechádzal z jednej strany izby na druhú. Podľa mňa ani sám nevedel, prečo a vôbec ako sa tu ocitol. S ukazovákom ľahko položeným na brade sa postavil rovno predo mňa, no z jeho úsť nevyletelo ani jedno slovo. Doslova tam stál ako socha s potrebou aspoň nejakého kyslíka. Pokojne som čakala ďalej. Noc je ešte mladá a ja si nemyslím, že by som sa naspäť uložila tak skoro, kým by sa mi to všetko v tom mozgu neuložilo do správneho priečinku. 

"Cassidy," vzdychol si sadajú tesne vedľa môjho pohodeného tela. Rýchlo som vystrelila do sedu snažiac sa o záchranu mojich 7 brád pred svetlom sveta. Okamžite som prikývla, nech pokračuje v začatej vete, avšak on zostal zaryto mlčať. Dlaň si našla svoje miesto na mojom stehne putujúca hore-dole v drobných krúžkoch. Nechala som ho napokoji, vedela som ako ho to upokojovala v stresových situáciach. Na perách sa mu zjavil drobný úsmev, keď si uvedomil, že neprotestujem. Ešte raz sa zhlboka nadýchol predtým, než sa konečne pustil do rozprávania. "Ťažko sa mi hovorí, keď viem ako som ťa zasiahol, no nemôžeš mi to poprieť za zlé. Vyletelo to z tebe, tak nečakane až ma to totálne zastavilo. A už, keď som ti chcel odpovedať, bola si pred dverami v lejaku, ja-"

"Šetri dychom," mávla som mu rukou pred tvárou skôr, ako som sa podoprela o kolená pre podporu vstávania. Vyšvihla som sa na nohy, rovno pred neho a začala sa podobne ako on  pred chvíľou, prechádzať sem a tam po vŕzgajúcej podlahe. "Mám len jednu otázku: Prečo si sem prišiel?"

"Chcem sa ospravedlniť?" i napriek tme obklopujúce naše telá som mohla vidieť, ako nechápavo dvihol obočie. Zastala som pri balkónových dverách vytvárajúc tieň postavy na dlážke. Ruky si založila v bok zatiaľ, čo som si hlavu naklonila do strany pre lepší výhľad do jeho svietiacich očí. 

"Za?" jazykom si nahrnula spodnú peru medzi zuby, kým som začala s mojim nervóznym zvykom. Provokovala som ho dobrovoľne, len aby sa mu ťažšie rozprávalo. Oplácala som mu tú hrču v hrdle, ktorú mi spôsobil zatiaľ, čo som ho nechala sedieť na sedačke v obývačke a moje telo pokrývali chladné kvapky dažďu. Keď som chcela rozprávať, no bolo mi to odopriate. 

"Prestaň," precedil pomedzi zuby snažiac sa odvrátiť zrak od kriviek krku, na ktoré dopadal mesačný svit. Hlavu som síce vrátila nazad, ale neodtrhla som sa od skla dverí. Naďalej pohľadom brázdiaca po stuhnutom Ashtonovi na posteli so zubami bolestne zahryznutími v začínajúcej krvácajúcej pere. Z hrdla sa mu vydral chabý ston, len čo som sa ladne pohla jeho smerom. 

"Tak Ashton? Ešte si mi nezodpovedal moju otázku," usmiala som sa sadajúc si mu do lona s rukami po oboch stranách jeho hlavy. Dlane mu okamžite vyskočili k mojim bokom, do ktorých silno zaryl svoje dlhé, kostnaté prsty. 

"Prečo mi to robíš Cassidy?" šepol s perami letmo dotýkajúcimi sa priehlbinky v krku. Rukou som mu prehrabla vlasy predtým, než som ho odtlačila od seba ďalej a čelo si oprela o jeho. Vankúšikom palca som opísala líniu spodnej pery, ktorá sa nepatrne vysunulo pod mojim dotykom. V ten moment som sa začala potichu smiať. Navíjal sa, obmotával sa, potreboval to a ja som to všetko riadila. Mala som ho pod kontrolou ako nikdy predtým zatiaľ, čo on sa poddával dotykom, ktoré mu boli dopriate. No nie nadlho. 

"Najprv mi zodpovedz moju otázku, potom sa dočkáš svojej odpovede," znovu som vstala z neho skôr, ako ma chodidlá začali niesť k stene, čo najďalej od toho nádherného muža v rozpakoch. Oprela som sa oň uboleným chrbtom, kým som trpezlivo čakala na jeho slová, ktoré zatiaľ neprichádzali. Paže som si tentokrát prekrížila na prsiach s povýšeneckým výrazom v tvári, no nevidala som ani hláska. Iba som ho tam pokojne sledovala. 

"Prišiel som sa ti ospravedlniť za to, ako som sa správal. Ako neustále čakáš, kým ti niečo poviem, čo k tebe cítim, ale ja to nedokážem. Ako som ťa nechal utekať tým dažďom, kým som ťa pred ním mohol uchrániť. A taktiež som prišiel ťa poprosiť, aby si si konečne medzi nami vybrala. Bolo by to ľahšie nielen pre teba, ale ja pre nás všetkých. Hráš sa s nami zatiaľ, čo sa tváriš nevinne a netušiaco. Ale ty sama dobre vieš, čo s nami robíš. Ako nás všetkých doháňaš ku šialenstvu," vysypal zo seba na jeden nádych. V tom momente sa postavil, rýchlim krokom ku mne priskočila a obe päste udrel po stranách mojej hlavy. "Nenechaj ma vybojovať si ťa," šepol predtým, než svoje teplé pery prirazil drsne k mojim. Svojej odpovede sa po tomto už asi ťažko dočká. 

_____________

oh, hey. you look hella cute today. 
takže prichádzam k vám s novým updateom, kde z Cassidy robím štetku, ktorou nieje, a tak. Možno to celé prepíšem, ale ja som s tým zatiaľ spokojná idk ako vy. Snažím sa na to pozrieť z oboch strán, akože chápete, dievča, ktoré má problémy samo so sebou zatiaľ ovláda chlapcom hlavy a ani o tom netuší. idk či ma chápete, hádam hej. trošku som to pomotala s tým Calumom tuto, nazačiatku tu mali mať ťažký fight len blondska s curlym, ale dajak tam prišiel fuckboi. 
nezbite ma prosím vás, ak tam nájdete nejaké chyby, lebo to po sebe nekontrolujem ako vždy, pretože poviedku sa ešte mazať nechystám. dúfam, že sa vám to aspoň trošku páčilo, teda. also vám ďakujem za komentáre a votey pri minulej časti, veľmi ma potešili a taktiež ma popohnali k písaniu, i keď mám writer's bl(c)ock. snažila som sa do toho vložiť, čo najviac z opisu, neviem či to spĺňa požiadavky, ale tak no. 
kkkk, končím, dnes sa ešte ponáhľam fotiť, upratovať a umierať pri teen wolfe, hihi. 
luv ya, byeee. 
nezabúdajte, čím viac komentárov, tým skôr časť. (vydieranie je to sladké orieškové.)