Walls || Ashton Irwin [SLOVAK]

20. questions

(ospravedlňujem sa za predchádzajúcu časť, ktorej ste možno ani jedna z vás nepochopili, pretože som to spravila, také aké som chcela, a tak to nikomu necvaklo. prepáčte.)

Stále nechápajúc situácii, ktorá sa odohrala len pár minút pred našim príchodom pred môj dom, som vystúpila z auta sprevádzaná nasratým Ashtonom. Treskol dverami až tak mocne, až som si myslela, že vyletia z pántov. 

"Pokiaľ si to nevyriešite do toho auta nenasadnem," prehlásil priťahujúc si ma za pás k boku. Samozrejme, že som sa nedala. Sebavedomo som od neho odstúpila o pár krokov ďalej s prázdnym výrazom tváre. Viac ako mierne zmäteného pohľadu som sa avšak nedožila. 

"Ashton neblázni, sadaj," vystrčil hlavu von z auta Calum, "bolo to len chvíľkové," pokrútil hlavou nad svojou sprostosťou, kým naďalej Ashtona sledovala tmavými očami. Luke zostal potichu sedieť na svojom mieste, tvárou obrátenou od nás. Podľa jemných pohybov jeho obrysu sa dalo jednoducho vyčítať, že sa znovu pustil do svojho zlozvyku. Ani si neviete predstaviť ako som k nemu chcela prísť a ospravedlniť sa mu. Za celú tú hádku môžem ja, spôsobila som ju a ako vždy odídem z bojiska bez viny so štítom od Lukea pred sebou. Uvedomujem si, že som nemala možnosť zabrániť udalostiam, ktoré sa odohrali, ale vinu si musím poniesť aj sama. 

Kým sa tí dvaja medzi dverami auta dohadovali, a Ash až neprirodzene bubnoval nohou o mokrý asfalt, obišla som celé auto pokiaľ som nezastala pri dverách vodiča. Bojazlivo až priam trasľavo som podvihla ruku a zaklopkala na mierne špinavé okno. Len čo som odtiahla ruku s búšiacim srdcom, okno sa začalo pomaly sťahovať dole. Čo mu poviem? Nemôžem tu len tak z brucha vytiahnuť, čo chcem povedať. To by bolo príliš priame. Zopakovala som Lukeov zlozvyk, keďže ho máme rovnaký a zhlboka sa nadýchla. Pred očami sa mi zjavila bledá tvár bez výrazu vyjadrujúceho akúkoľvek emóciu. Sklonila som hlavu, takže som ju prestrčila popod rám, kým som sa rukami podoprela o ešte stále trošku vysunuté sklo. 

"Si v poriadku?" šepla som do vzduchu medzi nami, len aby to zachytili jeho ušné bubienky. Venoval mi asi najchladnejší pohľad, aký som videla predtým, než sa okno začalo rolovať naspäť na pôvodné miesto. Dych sa mi začal zrýchlovať s každou stále menšou škáročkou, no nevzdávala som sa. "Luke, počúvaj. Chcela som sa ti len ospravedlniť, že som sa ti nevenovala tak akoby si si zaslúžil. Mrzí ma to, ty si tu pre mňa bol vždy," na moment zastavil zatváranie s tvárou otočenou vpred a hlavou mi pokynul nech pokračujem, "a ja som to nedokázala. Prepáč." Zubami som si do pery vryla dve malé čiarky skôr, ako som začula jeho zlomený hlas. 

"Všetko?" oči mu na sekundu prebehli ku mne, no nezostali tam dlho, kým sa vrátili naspäť na pôvodný bod. Iba som nemo prikývla. I on zopakoval moje gesto, keď sa okno znovu pohlo a on medzi nás postavil tvrdé sklo. Pravdepodobne jeho posledné rozhodnutie, čo sa týka mojej osoby. 

-

Unavene som si zložila hlavu na operadlo s pariacim sa čajom v rukách zatiaľ, čo som čakala na Ashtonov návrat. Nakoniec sa rozhodol ísť peši, keďže v aute začalo panovať hrobové ticho, no len čo sa chalani pohli, pohol sa s nimi i búrkový oblak. Blesky trieskali do všetkého, do čoho sa len dalo, takže nám vypadla elektrina, vietor prefukoval pod všetky možné škáročky a hromy duneli čím otrasali celý dom v základoch. Iba v krbe horel slabý ohník, ktorý by nám mohol trošku rozsvietiť domácnosť. 

"Nejde to," vrátil sa Ashton s baterkou v rukách a mokrými vlasmi, "pravdepodobne vyhodilo poistky v celom meste."

"Je to vôbec možné?" poposunula som sa o niečo, keď som mu do rúk vrazila hrnček s teplou tekutinou. Vďačne si z neho odchlipol predtým, ako mi ho vrátil a prikývol hlavou.

"Ešte v živote si nezažila búrku?" nadvihol obočie. S tichým chichotom som pokrútila hlavou, kým som si okraj hrnčeka priložila k perám. Ignorovala som fakt, že mi to zachvíľu prepáli celé ústa a dopriala si jeden veľký dúšok.

"Milujem búrky," usmiala som sa naňho so žiariacimi očami. Ashton sa podvihol, zobral deku spod seba a obmotal s ním nielen seba, ale aj mňa. Sadol si tesne ku mne, ruku obmotal okolo mojich ramien zatiaľ, čo mi venoval zaujatý pohľad.

"Prečo?" čaj som položila na stôl, kým som si nohy pritiahla k hrudi a položila si na kolená hlavu. Pozorne som sa zadívala do jeho sústredenej tváre študujúcej každý jeden milimeter mojej pokožky akonáhle som začala opisovať svoje pocity. 

"Sú nádherné. Pripadá mi to, akoby i nebo malo svoje chvíle, pri ktorých si treba poplakať, vieš?" kútiky úst sa mi jemne podvihli do úsmevu, "Miestami je tichá a tajomná, akoby nám chcela zakryť všetky svoje rozhodené karty, no vie i poriadne zahučať, upútať na seba pozornosť. Je chladná, nekompromisná, tmavá, dominantná, pre niektorých možno škaredá. Ale pre mňa skrýva toľko krás. A predsa vždy po búrke vyjde dúha. Najprv si vytrpíš to zlo, ktoré ťa zničí až potom príde tá nádhera. Pre mňa je tá bolesť nádherná, tmavá a očarujúca," dopovedala som celá červená, "prepáč, pravdepodobne trieskam blbosti," zasmiala som sa nervózne. Miesto očakávaného výsmechu sa mi dostalo teplo dlane oblapujúce moje pravé líce. Podľahla som dotyku kože a privinula sa k nemu. Pery si okamžite našli cestu k mojim, o ktoré sa treli jemne ako letný vánok. Ani som sa nenazdala, ako rýchlo som mu skončila v lone plne zabratá sústredením sa na príjemný pocit. Prstami som sa prehrabávala svetlými kučerami usadenými na jeho hlave, kým sa snažil pritisnúť si ma k sebe ako najviac to išlo. Ruky mi skĺzli po jeho sánke až na krk, ktorého som sa po bokoch pevne pridržiavala. Zubami si privinul moju napuchnutú spodnú peru k sebe skôr, než ju pustil naspäť na správne miesto. Z hrdla sa mi vydral tichý ston zatiaľ, čo som sa nechtiac prirazila rozkrokom o Ashtonov. Napriek tomu sme pokračovali vo vymieňaním slín, pokiaľ sa mi pred tvárou neprehnal obraz z auta.

"Ash?" odtiahla som sa od neho s rukami položenými na jeho prsných svaloch, "prečo si v tom aute Caluma nezastavil?"

"Vážne sa chceš o tom baviť teraz?" nadvihol obočie neveriacky, kým mi rukami pevne stlačil zadok. S perou medzi zubami som opatrne prykývla. Vedela som, čo sa podo mnou celkom isto rysuje, ale nemohla som zastaviť svoj hlas.

"Myslím?" odpovedala som mu otázku, keď som si nesmelo začala prezerať zopnuté ruky v mojom lone. Počula som Ashtonov hlboký výdych predtým, ako spustil. 

"Urobil to iba preto, aby Lukea vyprovokoval," pošúchal si frustrovane dlaňami tvár, "nebolo v tom nič iné."

"Takže, ak by ma chcel hocikto pobozkať, aby niekoho vyprovokoval, tak ho necháš?" spýtala som sa potichu. 

"Cassidy," zatiahol omnoho viac frustrovane ako predtým, "to je o niečom inom. To sem teraz nepleť," pošepol skôr, ako mi na krk položil tvrdý bozk, ktorý nasledovalo ešte niekoľko ďalších. Nevediac, som nahla hlavu nabok, aby mal lepší prístup, no v tom sa mi do hlavy dostala ďalšia otázka. Dôležitejšia ako tie predtým. Aspoň pre mňa.

"Záleží ti vôbec na mne?"

-

hi there sweethears!
prepáčte za tie nedorozumenia a aj za to, že ešte stále neviete čo a ako, ale to príde. 
20. ČASŤ DÁMY A PÁNI so shitty koncom, ale to sa nejak spraví. 
inak, a teraz to myslím vážne, chcete nejaké témy, ktoré budem rozoberať, že by som na to spravila osobitný projekt? napísali by ste mi tam, na čo sa mám vyjadriť (hocijaké kraviny) a ja by som vám odpovedala. či by sa to týkalo poviedok alebo počasia (teta rosnička). len mi dajte vedieť. 
dnes to nebude dlhá an, pretože sa mi treba baliť a chcem ešte písať, takže tak. ľúbim vás, papa. x
ps: časť som obviously neopravovala. prepáčte.
pps: PREČO JE ANDY (BIERSACK), TAK STRAŠNE HAWTH?!?!?!?!?!?!???!??!?!?!