Walls || Ashton Irwin [SLOVAK]

21. we're always running away

"Cassidy! Cassidy, počkaj, no tak!" hlas hučiaci za mojim chrbtom sa pomaly strácal do šera noci. Nohy ma niesli nevedno kam - ďaleko od človeka, ktorému som sa otvorila. A tým myslím doslovne. Po tom, ako zostal potichu sledovať stenu deliacu obývačku s kuchyňou som vedela koľká bije. Vyrútila som sa z domu zadržiavajúc slzy predierajúce sa na povrch. Topánky i s bundou zostali dnu v dome zatiaľ, čo ja som sa prechádzala bosá v treštiacej búrke. Spoza okien ma začalo sledovať viac a viac ľudí, cítila som, ako mi pohľadom prepaľujú chrbát, kývu hlavou a z pier som im mohla vyčítať pár neveriackych slov. Ťažké dažďové kvapky v húfoch stekali dolu čiernou otcovou košeľou, ktorá sa mi kde-tu lepila na trasúce sa telo. Rýchlo som nasala do pľúc vzduch, cítiac chlad rozliehajúci sa po obvode hrudného koša predtým, než ma bosé nohy začali niesť smerom k najbližšiemu lesíku. Možno bol iba umelo vytvorený, možno v strede boli lavičky okolo fontány, no podstatné bolo, že tam nikto už dobrých pár rokov nezavítal. Hrudník mi začal oťažievať každým jedným krokom, ktorým som sa blížila k vytúženej destinácii, no ani na moment som nespomalila. Očami pevne zapichnutými do prvých stromov som kráčal priamo do srdca samoty. Srdce mi pumpovalo v hlasných zvučných tóninách, čo mi len pripomínalo bubny v Ashtonovej garáži. Kolenami som spadla do mäkkej hliny, niekde medzi stromami, a tvár si zaborila do dlaní. Nejde o to, že mi neodpovedal, išlo o to, že som príliš naivná. Nechala som ho urobiť si zo mňa hračku, s ktorou sa pohral a potom ma jednoducho zahodí na povalu k ďalším naivným prívržencom. Síce som mala chuť plakať, vrieskať, kopať, neurobila som to. Zostala som v tichosti hlboko vdychovať vôňu pôdy, kým okolo mňa šľahali blesky. Mohlo ma to hocikedy zabiť jedným jemným pohladením po chrbáte, no vyhýbali sa mi. Akoby ma ani tá smrť nechcela zobrať pod čierne ochranné krídla. Vyčerpaním sa zrútila do trávy presiaknutej dažďovou vodou, ktorá kompletne zakryla moje telo. Steblá sa zúrivo šklbali pod náporom silného vetra, kým mi na tvár padali slzy oblohy. Mohutné mračná sa točili namieste pred mojou tvárou, duneli hromamy, no stále mi pripadali nádherné. Tmavá modrá až takmer čierna sa mixovala so slabou bledomodrou. Ako keď sa dieťa hrá s tromi druhmi plastelíny, tak veľmi až sa všetky spoja do jednej veľkej hrči. Lístie opúšťalo konáre stromov, odchádzalo na slobodu padajúc na Matičku Zem tvrdým nárazom. Mohli ma pochovať zaživa, zahrabať moje telo do nich, privinúť ma k sebe, pokiaľ by sa zo mňa nestala ich súčasť. Miesto toho som, ale začula známe hlasy vykrikujúce moje meno všade po okolí. V rýchlosti som na seba nahrnula kopy lístia, zavrela oči a pomotala sa do klbka smútku. Z môjho pohľadu to vyzeralo dôveryhodne, no ako som o pár minút na to prišla, vôbec to nefungovalo. 

"Chalani, našiel som ju!" hlas patriaci Michaelovi sa poodrážal po všetkých kmeňoch v našom okolí skôr, než ma jeho ruky začali zbavovať lístia. Nedokázala som sa pohnúť, nemohla som sa ozvať, chcela som tam splynúť so zemou hneď v ten moment, ale akosi ma Boh nevyslišal. Pocítila som pod sebou posúvajúce sa mohutné paže, kým sa bezvládne telo pomaličky odliepalo od chladnej zeme. "Vydrž to Cassi," šepol mi do ucha, keď sa jeho ťažké kroky začali ozývať po lese. Moje ušné bubienky vyplnili ďalšie panické dychy s kopou pripomienok na moju hlúposť, no statočne som to odignorovala. Nakoniec, i tak mali pravdu. S kopou výčitiek svedomia ma Michaelove ruky niesli preč zo spomínaného miesta za sprievodu dvoch prekrikujúcich sa hlasov. Odlepila som od seba viečka zatvárajúce ma od sveta okolo mňa a zaostrila na ľudí argumentujúcich za našimi chrbtami. Calum s Lukeom, nikto viac. Hlavu som s nepokojom vrátila na Mikeyho plece, keď som sa ho chrapľavo šeptom opýtala otázku, ktorá ma pálila na jazyku. 

"Kde je Ashton?" len čo slová opustili moju ústnu dutinu, telo môjho záchrancu sa razom naplo. Dych sa mu o niečo zrýchlil, kým pridal do kroku, aby sme sa odsunuli trošku nabok od neustále hovoriacich mužov. Srdce mi začalo rýchlo pumpovať, len z pohľadu na nervózneho Michaela. Nemohla som ho však súriť v odpovedi, nebolo by to vôbec fér, preto som počkala pokiaľ nevydýchol.

"Nevieme," odpovedal na jeden nádych, "zavolal nám, že si utiekla do lesa, nech ťa prídeme nájsť. Hovor zrušil a odvtedy neodpovedá," v sekunde som stála na vlastných nohách pokúšajúc sa odkryvkať na opačnú stranu od nich, čo najrýchlejšie. No ako sa moja nádej úteku zrodila, tak i rýchlo zhasla. Tentokrát ma dobehol Calum, pripevnil ma k sebe mocnými rukami a aj napriek môjmu vresku ma niesol naspäť. 

"Ukľudni sa Cassidy," pohladil ma po vlasoch s pokojným hlasom, "on sa určite vráti," jeho pery sa opäť na moment stretli s mojimi teraz mokrými vlasmi predtým, ako ma položil na zadné sedadlá k Lucasovi. Aby toho naozaj nebolo málo si strach našiel miesto kde sa rozvíjať. Vystrašená z Lukea som sa zakrútila do guličky akonáhle sa motor zapol. Tušila som, že od neho nemám očakávať nič. Žiaden prejav ľútosti alebo aspoň pohladenie, každopádne som si za to mohla sama. Netušila som ako dlho môže trvať ceste ku mne domov vzhľadom na môj stav predtým. Iba som tam ležala, pohodená ako handrová bábika vedľa statného chlapa. Čo ma ale zarazilo bolo teplo niečej ruky putujúce cez moje vlasy až po predlaktie. Vzhliadla som k Lukeovi otočenému tvárou do okna, no neprestávajúceho v hladení môjho roztraseného tela. I keď sa veľmi ovládal, nedokázal sa aspoň na moment otočiť pod vplyvom sústredeného pohľadu. Pravý kútik úst sa mu jemne vykútil dohora, kým mi perami naznačil bude to v poriadku. Chlad v hrudníku razom vystriedalo teplo kĺžuce sa dolu rebrami pokiaľ, neprišli až k článkom prstov na nohách. Vtedy sa i mne na perách ukázal drobný úsmev skôr, ako som chňapla rukou po Lukeovej a tvár si zaborila nazad do kolien. Netrvalo dlho, kým si ma potiahol k sebe, takže som mu ležala na stehnách, a začal sa prehrabovať mojimi vlasmi. Cítila som sa v bezpečí. Akoby sa scéna len pár minút dozadu vôbec nikdy neodohrala. Akoby som nevykonala nič zlé napriek tomu,že som mu musela veľmi ublížiť svojimi krokmi. Nechala som vôňu jeho oblečenia preniknúť cez nozdry do pľúc zatiaľ, čo som pevne zavrela oči. Hádam sa mi aj podarilo zaspať na niekoľko dôležitých minút. 

-

"Hej zlatko, zobuď sa," na líce mi pristál letmý bozk zatiaľ, čo sa oči prispôsobovali nepríjemnému svetlu v miestnosti. Nad sebou som zazrela rozmazanú Hemmingsovu tvár s drobným úsmevom hrajúcim mu na perách, kým som sa snažila prebrať z tranzu. Nepamätám si, že by sa mi niečo vôbec snívalo, no napriek tomu som cítila kvapôčky potu tečúce po oboch stranách mojej tváre. "Ideme ťa umyť, dobre?" palcom opísal líniu lícnej kosti až po sánku, keď som opatrne prikývla. "Môžem ísť s tebou alebo ma tam nechceš?" Neodpovedala som. Bola som skrehnutá, premrznutá a dezorientovaná natoľko, že som ho potiahla za ruku bližšie k sebe, kým som si hlavu si vnorila do priehlbinky na jeho krku. Spomedzi pier mu vyšiel tichý chichot, no rýchlo sa chlapsky zotavil, zobral ma do náručia a začal niesť do kúpeľne. Akonáhle sme boli blízko nášho spoločného cieľu, cestu nám zatarasil Calum. 

"Kam si myslíš, že s ňou ideš?"

-

hi there my friends. 
ohľadom časti nemám veľmi čo povedať, akurát, že som zas po sebe nekontrolovala chyby (kedy to robím, všakže (keby si to prečítala triedna, tak ma vyhodí zo školy (von oknom (a ani záchranku mi nezavolá)))) a vôbec som to po sebe nečítala, takže je možné, že sa z toho robia nejaké nejasnosti, ale ono sa to vyrieši postupom času. 
inak, ak sa ma budete niečo chcieť spýtať osobnejšie, tak mi to môžete napísať na ask @unhealthyobsessed, ktorý som si vytvorila asi tak pred troma hodinami, pretože na tom mojom normálnom mám popísané také sračky, že by som sa najradšej plieskala do tváre lopatou (preto ho zruším, len čo to pôjde (zabudla som naň heslo (a net dnes nejak nespolupracuje.)))
Inak, čo sa ešte časti týka, tak sa môžte tešiť na prichádzajúce hádky (ak sa mi to podarí), takže kto nerád hádky ani mi to nečítajte pre istotu. (ALE ANO PROSIM, LEBO POTOM BUDEM SMUTNE POTATO BEZ ČITATEĽOV, KTORÍ MA ZAHRŇUJÚ NEZASLÚŽENOU LÁSKOU.) 
ďalej asi naozaj rozbehnem projekt, niečo v znení, problémy dnešnej generácie, kde budem rozoberať normálne dni a témy vtipným spôsobom (hopefuly), takže ak máte radi moje an (na čo regujete našťastie pozitívne), tak sa môžete tešiť na kopec srandy so mnou, haha. *Tom&Jerry hrá v pozadí* (naozaj (so spolubývajúcou to tu pozeráme, lebo sme príliš cool na to, aby sme niečo robili (a ďalšie naše jedno kurátenko zaľahlo už spať)))
ps: DNES SU VO VIEDNI BVB A JA MAM SLABU EMOCNU CHVILKU ZATIAL, CO MOJA NAJLEPSIA KAMARATKA SA TVARI AKO MUDRC SVETA A CELY DEN MA ZAHRNUJE KOMENTARMI "MARIA UVIDI ANDYHO NAZIVO", "BUDE SPIEVAT S NIMI", "BUDE TAM" ETC, ETC (ľudia nerobte si kamarátstva s ľuďmi, ktorí niesú až tak zažratí do nejakej skupiny, takže vás vkľude môžu provokovať (nieje to vtipné (kebyže ju neľúbim, tak sa s ňou už nikdy nerozprávam)))
pps: nechystá sa tu niekto (deviatačky-ôsmačky) na bilingválko do Tisovca? rada vás na prijímačkách privítam s otvorenou náručou, haha. 
vidíme sa ešte. lub yaaa, bb xx