Walls || Ashton Irwin [SLOVAK]

17. you have to merge yourself with it. [Smut+]

(VARUJEM VÁS, NIEJE TO TAKÁ PODSTATNÁ ČASŤ. IDE TU O NELEGÁLNU ČINNOSŤ DO VEKU 16 (MYSLÍM, NEVIEM, LOL), TAKŽE SA TOHO DRŽTE. JA SOM VÁS VAROVALA)

"Nie je to také ťažké ako to vyzerá," zasmial sa Ashton sadajúc si na malú čiernu stoličku za obrovským hudobným nástrojom. Pokrčila som nosom, neistá mojou odpoveďou. Celý ten nápad mi prišiel vážne nezmyselný, v živote sa nenaučím synchronizovať dve ruky naraz, pričom jednou udávam iný rytmus ako tou druhou. Podišla som k nemu bližšie skúmajúc nástroj do detailu. "Dotkni sa ho," šepol z ničoho nič. Zmätene som otočila tvár, len aby som bola privítaná jeho úsmevom.

"Prečo?" 

"Spojíš sa s ním," pokrčil plecami nevinne, kým si ma za pás pritiahol do lona a veľkou rukou schmatol tú moju. Viedol ma po pružnom materiály, pozdĺž každého záhybu a ponad každý hrbol. Dokonca mi oň i ruku hodil, aby som si vyskúšala spätnú väzbu. 

"To čo robíme je smiešne," ozvala som sa po chvíli s tichým smiechom. Zacítila som jeho vlasy hýbajúce sa zo strany na stranu, no nič nepovedal. Ďalej mi zvieral končatinu ukazujúc mi všetky vlastnosti bubnov rozostavených okolo nás. 

"Chceš sa naučiť hrať na hudobný nástroj? Musíš s ním splynúť v jedno. Vedieť, čo dokáže zniesť a naopak, čo už nedokáže ustáť," otočila som sa mu tvárou s malým kývnutím hlavy, aby pokračoval vo svojom rozprávaní. "Poď so mnou," začal vstávať, takže i moje telo bolo nútené pohnúť sa s ním. Ani raz však jeho dotyk neopustil moju ruku. 

"Čo chceš robiť?" spýtala som sa, len čo sme zastali na malom prázdnom place pred bubnami. 

"Uvidíš. Teraz si ľahni na zem," šepol mi hlbokým hlasom do ucha. Jeho teplý dych sa odrazil od môjho ušného lalôčika nazad k nemu. Okolo nás vládlo akési zvláštne napätie. U mňa z toho, čo sa bude diať zatiaľ, čo on stál obďaleč sledujúc každý jeden pohyb, ktorý som urobila. S roztraseným nádychom som vykonala, o čo žiadal. V okamihu, keď sa mi telo stretlo so studeným povrchom sa nado mnou vzniesol do pólpása nahý Ashton. Sklonil hlavu do ohybu môjho krku, kde položil letmý bozk predtým, ako začal jeho lekciu. "Prvé, čo spravíš vo chvíli, keď dostaneš prvý krát do rúk tvoj vytúžený nástroj ho poriadne ohmatáš, nemám pravdu?" pohľady sa nám na krátky moment zrazili, kým som sa plne nadychovala. "Rukami oskenuješ každé jedno miesto, záhyb alebo jamku, aby si sa s ním a jeho funkciou oboznámila," jeho mocné dlane cestovali po krivkách môjho tela. Jemne mi od seba odtiahol stehná, medzi ktoré sa napasoval so šibalským úsmevom. Cítila som sa, ako v spomalenom filme, keď mi na vyschnuté pery položil mäkký bozk. "Zistíš, na ktoré miesta je o niečo viac citlivejší ako na tie ostatné," prstom prešiel po najintenzívnejšom mieste ženského tela. Vonkoncom som si nemyslela, že k takémuto niečomu príde. Bolo to nečakané, nebola som absolútne pripravená zadržať svoj hlas. 

"Ashton," zalapala som po dychu. Stačil jediný jeho dotyk, ktorý splietol pomedzi pokojné slová. Samoľúbo sa uškrnul, vedel čo to so mnou robí. 

"Zdá sa, že som ho našiel," zopakoval ťah predtým, než sa znovu ponoril do rozprávania. Hlas mal hlbší ako zvyčajne, svaly sa mu napínali v jednom kuse, no stále si udržiaval tóninu hlasu. "Predtým, ako sa pustíš do hrania, väčšinou si ho musíš naladiť, počuť ako znie, aby si bola celkom pripravená," perami sa mi pritisol ku krku. Daroval mu drsné bozky, o ktorých sa presvedčil, že na mňa zaberajú. Nahla som hlavu mierne doprava poskytujúc mu lepší prístup. Pokožka sa mi nepatrne zatriasla pod Ashtonovým chichotom, no ani na moment neprestal. Hľadal a skúmal po celom mojom krku, kým neprišiel na ten správny úsek. Hlasno som zanariekala vo chvíli, keď ho obalil perami a pomaly až priam mučivo začal sať. Ruka mi vystrelila do jeho kučier, za ktoré som jemne zaťahala. Opäť sa mi pokožka mierne zatriasla, tentokrát pod jeho zastonaním. Jednu vec, čo som sa naučila bola, že je priveľmi senzitívny na vlasy. Práve v tento moment mi to hralo do kariet. Nohy som si prekrížila za jeho zadkom a rozkrokom sa začala provokujúco húpať spredu dozadu. Celé jeho telo sa pri mojich pohyboch naplo. Dlaňami mi nahmatal ruky stále zamotané v špinavoblonďavých vlasoch a pripol mi ich nad hlavu. Poslednýkrát pobozkal teraz už určite formujúci sa cucflek skôr, ako jazykom opísal jeho tvar a fúkol naň studený vzduch. Telom sa mi roznieslo milión drobných zimomriavok dodávajúc mu chladný, no za to príjemný pocit. Odrazu sa nado mnou vznášala jeho zamračená tvár, iba niekoľko centimetrov od mojich žiadúcich pier. Potrebovala som cítiť teplo jeho pier, jazyk, ktorý sa neustále pokúšal vyhrať nad mojím. Oboje mi, na moje nešťastie, bolo odpriate.